Pevnosť Pernik () sú ruiny stredovekej pevnosti, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Pevnosť je často nesprávne nazývaná ľudovým názvom pevnosť Krakra. Rozprestiera sa na ploche takmer 50 akrov a je jednou z najväčších pevností v Bulharsku, ktorá v minulosti slúžila zároveň ako pevnosť, šľachtická rezidencia a dôležité administratívne centrum.
Názov Iné názvy Pevnosť je známa aj ako Pernická pevnosť (), alebo pod ľudovými názvami pevnosť Krakra (), pevnosť Krakra Perniški (), alebo Grado ().
Pohľad do západnej časti pevnosti|náhľad|vľavo
Dejiny a pôvod názvu Bulharská osada a pevnosť na pahorku Krakra nesie názov Pernik s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho založenia. Podľa teórie profesora V. Mikova bol názov odvodený od slovanského boha Perúna a v úplných počiatkoch sa názov používal vo variante Perunik.
V bulharských písomných prameňoch je tento názov prvýkrát spomenutý v apokryfnej bulharskej kronike Videnie na proroka Danaila za carete i poslednite dni v kraja na sveta (doslovne: „Videnie proroka Danaila o cároch a posledných dňoch na konci sveta“), ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná v druhej polovici 11. storočia. Pevnosť je spomínaná aj v životopise svätého Ivana Rilského, ktorý bol napísaný pred prenesením jeho relikvií na územie dnešného Maďarska v roku 1183. V tomto prameni je pevnosť spomínaná pod názvom Perig. V životopise sa spomína, že svätec sa zdržiaval na skalnatom mieste neďaleko Strumy. Predpokladá sa, že ide o vrch Kărvavoto, ktorý sa nachádza na druhom brehu rieky Struma.
Ďalším dochovaným historickým názvom je Perin grad, alebo Peringrad.
Lokalita Pernická pevnosť sa nachádza na skalnatej plošine pahorku Krakra, nazývaného aj Krepok v juhozápadnej časti mesta Pernik, medzi štvrťami Daracite, Varoš a Kristal oproti vrchu Kărvavoto. Pevnosť leží približne 2 kilometre od centra mesta Pernik a 31 kilometrov od Sofie.
Dejiny Pred výstavbou pevnosti Poloha pahorku Krakra mala veľký strategický význam.
Pohľad do vnútra opevneného areálu pevnosti Pernik od severnej brányv ľavej časti fotografie sú viditeľné Chrám č. 1, Chrám č. 5 a Chrám č. 6, v pozadí je potom viditeľný vrch Kărvavoto|náhľad|vľavo
Pahorok bol osídlený od dávnych časov. Usadlosti sa na ňom nachádzali už v období neolitu, neskôr v období eneolitu a aj počas bronzovej doby. Prvá opevnená usadlosť s pevnostnými hradbami vznikla na pahorku niekedy v druhej polovici 4. storočia pred Kristom. Na mieste bola podľa starogréckeho vzoru postavená elitná pevnosť s obrannými vežami a zariadeniami, palácovým komplexom a svätyňou boha Dionýza. Táto pevnosť zohrávala úlohu strategického dynastického, vojensko-politického, obchodného a kultúrneho centra oblastí na hornom toku rieky Struma. Región obýval trácky kmeň Agriani, ktorý bol známy svojimi vynikajúcimi baníckymi schopnosťami a elitnými bojovníkmi. Starogrécki historici spomínajú aj meno ich najvýznamnejšieho vládcuLangara, ktorý bol spojencom macedónskych vládcov Filipa Macedónskeho a Alexandra Veľkého. Táto osada zanikla niekedy v 3. storočí pred Kristom, pričom pravdepodobne bola spustošená Keltmi.
V období 4.6. storočia existovala na pahorku Krakra neopevnená osada, pričom jej obyvatelia sa venovali predovšetkým chovu dobytka a baníctvu. V bezprostrednej blízkosti osady boli v tom období postavené tri ranokresťanské chrámy. Osada spolu s piatimi neďalekými obrannými pevnosťami strážila vďaka svojej strategickej polohe oblasť a cesty pozdĺž pohoria Golo bărdo. V priebehu 6. storočia bola osada spolu s ostatnými usadlosťami v regióne horného toku Strumy spustošená vpádmi Slovanov a Avarov a následne bola opustená.
Založenie pevnosti a jej rané dejiny V priebehu 8. storočia vznikla na pahorku na ruinách pôvodných usadlostí bulharská osada. Pernická pevnosť bola založená začiatkom 9. storočia, kedy bola osada Pernik pridružená k bulharským územiam. Nie je však isté, či sa to stalo už v roku 809, keď pod vedením chána Kruma prebehlo vojenské ťaženie smerom na juhozápad s cieľom zjednotenia balkánskych Slovanov a pri ktorom Krum prevzal Serdiku (dnešná Sofia), alebo až v roku 811, keď sa pevnosť zároveň stala významným centrom bulharskej vládnej moci.
Počas panovania Krumovho syna, chána Omurtaga sa pevnosť stala hraničnou pevnosťou a bola jedným z kľúčových miest v systéme obranných hraničných pevností Prvej bulharskej ríše.
Najväčší rozkvet pevnosti nastal v 9.10. storočí, o čom svedčia mince a pečať cára Petra (927970), ktoré boli objavené počas vykopávok.
Obdobie vlády Krakru Pernického Pernická pevnosť je najviac spojená s menom vojvodu Krakru Pernického, ktorý bol správcom sredeckej (dnešná Sofia) oblasti koncom 10. a začiatkom 11. storočia, pričom pevnosť Pernik bola jeho sídlom a okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí, predovšetkým v pohorí Golo bărdo. Počas jeho panovania došlo k dvom pokusom Byzantíncov pod vedením cisára Bazila II. o dobytie pevnosti. Obidva pokusy boli neúspešné. K prvému pokusu došlo pravdepodobne v roku 1004. Bazil II. pevnosť obliehal, ale bol donútený sa stiahnuť. Druhý pokus prebehol po smrti cára Samuila v roku 1016. Pri tomto pokuse trvalo obliehanie pevnosti celkovo 88 dní, ale aj tento pokus bol neúspešný a Bazil II. sa po ťažkých stratách stiahol.
Obdobie správy Krakru Pernického skončilo v roku 1018, keď Krakra, potom čo sa územia okolo pevnosti dostali pod nadvládu Byzantskej ríše, ustal so svojím odporom proti Bazilovi II. a dobrovoľne mu pevnosť odovzdal.
Dejiny po období vlády Krakru Pernického Okolo roku 1063 postihlo územie okolo Perniku ničivé zemetrasenie v troch po sebe nasledujúcich otrasoch. Zničenie bolo veľmi rozsiahle a hradby pevnosti Pernik, ako aj jej budovy boli prestavané.
V centrálnej časti pevnosti|náhľad|vľavo
Pevnosť existovala až do roku 1189, keď bola prevzatá srbským kniežaťom Štefanom Nemanjom, ktorému sa už v roku 1185 podarilo dobyť územia od Niša po Sredec (dnešná Sofia). Na jeho príkaz bola pevnosť zničená a opustená.
Moderné dejiny V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik pridelený štatút národnej starožitnosti.V roku 1971 obdržala pevnosť Pernik štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
V druhej polovici 20. storočia prebehol na území pevnosti archeologický výskum, ktorý trval dvanásť rokov. Výskum prebehol pod vedením Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied a vtedajšieho pernického okružného historického múzea na čele s Jordankou Čangovovou.
V roku 2013 zrealizovalo mesto Pernik projekt „Zlepšenie turistickej atrakciestredovekej pevnosti „Krakra Perniški“ v meste Pernik a súvisiacej infraštruktúry“ v rámci operačného programu „Regionálny rozvoj“ 20072013. V rámci tohto projektu bola pevnosť revitalizovaná. Od tohto roku pevnosť slúži ako múzejný objekt pod administratívnou správou pernického regionálneho historického múzea.
Charakteristika
Všeobecná charakteristika Pevnosť je jednou z najväčších bulharských pevností svojho druhu. Hradby pevnosti obklopovali územie o rozlohe približne 50 akrov. Ohradenie okolo pevnosti bolo postavené z dvoch kamenných múrov a viedlo pozdĺž prirodzených kontúr pahorku, na ktorom sa pevnosť Pernik nachádzala. Jej tvar je tak nepravidelný vo forme mnohouholníka. V severovýchodnej časti pevnosti sa nachádza jej hlavná brána, za ktorou začína hlavná ulica mesta. Vnútro pevnosti vypĺňali administratívne, hospodárske, obytné a sakrálne budovy.
Pohľad na centrálnu časť pevnosti|náhľad|vľavo
Pevnostné steny
Pevnostné steny obkolesovali celý areál pevnosti. Ich celková dĺžka dosahovala približne 790 metrov, z toho 536 metrov bolo odkrytých v rámci archeologických vykopávok.
Brány Hlavná vstupná brána do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu. Okrem nej sa v západnej stene pevnosti nachádzala menšia poterna. Po zemetrasení v druhej polovici 11. storočia bola v pevnosti vybudovaná ešte západná brána.
Veže Z obdobia prvej výstavby etapy pevnosti pochádzajú štyri pevnostné veže, označované ako veža A, veža B, veža V a veža G. Po zemetrasení v 11. storočí boli k severnej bráne pristavané dva bastióny. Ďalšie dva bastióny sa nachádzali pri západnej bráne. Tieto boli taktiež postavené v druhej polovici 11. storočia v rámci prestavby pevnosti po zemetrasení.
Sakrálna architektúra V rámci vykopávok bolo v areáli pevnosti Pernik objavených celkovo deväť chrámov. Z toho sedem sa nachádzalo priamo v rámci opevneného areálu pevnosti a dve sa nachádzali mimo opevnenej časti komplexu. Dva chrámy, ktoré sa nachádzali mimo ohradeného areálu ako aj Chrám č. 1, ktorý sa nachádzal priamo v pevnosti neboli postavené v rámci výstavby samotnej pevnosti, ale ide o ranokresťanské chrámy, ktoré boli postavené v ranobyzantskom období. Chrámy postavené v období existencie stredovekej pevnosti Pernik tak boli Chrám č. 2, Chrám č. 3, Chrám č. 4, Chrám č. 5, Chrám č. 6, a Chrám č. 7.
Sekulárna architektúra Z prvej etapy výstavby sa nedochovali žiadne ruiny budov a archeologický výskum nezistil o civilnej architektúre z tejto etapy nič, keďže po zemetrasení boli zvyšky budov zničené a materiál bol využitý pri stavbe nových budov. Z druhej etapy výstavby, ktorá prebiehala v 11. a 12. storočí bolo v rámci archeologických výskumov objavených celkovo 75 budov. K najlepšie preskúmaným budovám v rámci areálu patria napríklad budova č. 74, budova č. 44, budova č. 53, budova č. 54, budova č. 9, alebo budova č. 50.
V rámci pevnosti bolo taktiež objavených celkovo trinásť kamenných pecí. Najvýznamnejšie sú z nich pec č. 1 a pec č. 6.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je pevnosť evidovaná ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre jej archeologickú hodnotu.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Perniku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Pevnosti v Bulharsku Kategória:Architektúra v 9. storočí Kategória:Golo bărdo Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku