Hysiai ( – Hysiai, v prameňoch aj Hysia (), ) bolo staroveké mesto a strategická pohraničná pevnosť v juhovýchodnej časti kontinentálneho Grécka, na historickom území Argolis. Sídlo malo charakter permanentne obsadenej vojenskej posádky, ktorá chránila citlivú juhozápadnú hranicu územia podliehajúceho mestskému štátu Argos pred útokmi zo susednej Lakónie.

Pevnosť vošla do širšieho povedomia antického sveta najmä ako dejisko dvoch kľúčových vojenských stretov medzi znepriatelenými peloponézskymi mocnosťami – Argom a Spartou.

Geografia a poloha Mesto sa rozkladalo na strategicky mimoriadne dôležitom mieste, priamo na úpätí severných a západných svahov pohoria Paravounaki, ktoré tvorí súčasť masívu Parthénio (antický Parthenium).Pausanias, Cesta po Grécku, II, 24, 7; VIII, 6, 4; VIII, 54, 7.Strabón, Geografia, VIII, s. 376; IX, 2, 12. Ležalo v blízkosti historickej línie oddeľujúcej argoské panstvo od susednej Lakónie a Arkádie, priamo na hlavnej komunikačnej a vojenskej trase spájajúcej vnútrozemskú arkádsku metropolis Tegea s mestom Argos.

V súčasnosti sa pozostatky starovekého osídlenia nachádzajú južne od modernej gréckej obce Achladokampos v tesnej blízkosti miestneho chrámu Panagia.

Dejiny

Prvá bitka pri Hysiai (cca 669 pred Kr.) V archaickom období dosiahlo mesto Hysiai svoj najväčší geopolitický význam. Okolo roku 669 pred Kr. (v antickej chronológii alternatívne datované do rokov 669/668 pred Kr.) sa v tesnej blízkosti pevnosti odohrala tzv. prvá bitka pri Hysiai. Proti sebe sa postavili spartské invázne vojská, ktoré sa pokúšali vniknúť do Argolskej nížiny, a spojené obranné sily Argosu. Stretnutie skončilo drvivým víťazstvom Argejcov. Pod vedením tyrana Faidóna sa im podarilo odraziť spartskú expanziu a upevniť hegemóniu Argosu nad severovýchodným Peloponézom. Padlí argejskí bojovníci boli pochovaní v monumentálnej spoločnej hrobke (polyandrion) v neďalekej lokalite Kenchreai. Hoci staršia generácia historikov považovala za toto pohrebisko známu pyramídu v Hellinikone, moderné výskumy situujú tento spoločný hrob skôr priamo k horskému priesmyku zhruba 3,5 km severovýchodne od Hysiai.

Deštrukcia a obnova Po skončení grécko-perzských vojen prešiel región zásadnými politickými zmenami. V snahe centralizovať moc sa Argos rozhodol eliminovať lokálnu autonómiu menších obcí. Argejci preto okolo polovice 5. storočia pred Kr. násilne vysídlili a zničili menšie sídla vo svojej sfére vplyvu (vrátane Mykén, Tirynsu či Hysiai).Pausanias, Cesta po Grécku, VIII, 27, 1. Vzhľadom na permanentné spartské nebezpečenstvo však bolo Hysiai neskôr obnovené a opätovne premenené na kľúčovú argejskú pohraničnú pevnosť.

Druhá bitka pri Hysiai (417 pred Kr.) a zánik mesta Do osudov mesta fatálne zasiahla Peloponézska vojna. V zime na prelome rokov 417/416 pred Kr. podnikli Sparťania pod vedením kráľa Agisa II. rozsiahlu odvetnú výpravu proti Argosu. Keďže sa im nepodarilo prelomiť priame hradby samotnej metropoly, počas ústupu napadli posádku v Hysiai.

V tzv. druhej bitke pri Hysiai spartská armáda pevnosť obkľúčila, dobyla a kompletne zrovnala so zemou.Thukydides, Dejiny peloponézskej vojny, V, 83.Diodoros Sicílsky, Historická knižnica, XII, 81. Všetkých zajatých slobodných mužských občanov na mieste popravili. Mesto sa z tejto rany už nikdy plne nespamätalo a v čase rímskej nadvlády ho Pausanias opísal už len ako opustené ruiny.

Opis lokality a archeologické nálezy náhľad|Pozostatky východného akropolského múru vybudovaného z masívneho kyklopského a polygonalneho muriva. Staroveká akropola Hysiai sa nachádza na strategickom, približne 450 metrov vysokom návrší priamo za chrámom Panagia. Hradisko zaberá plochu zhruba 3 000 m² s dĺžkou 100 metrov a šírkou 40 metrov, pričom na západnej strane vrchol prudko a strmo klesá, čo poskytovalo prirodzenú obranu.Lauffer, Siegfried: Griechenland. Lexikon der historischen Stätten. München : C. H. Beck, 1989. s. 272. Z hradiska bolo možné dokonale kontrolovať celú náhornú plošinu Achladokamposu a sledovať strategickú horskú cestu vedúcu cez pohorie Parthenion, vďaka čomu posádka dokázala zbadať blížiacich sa útočníkov dlho predtým, ako k pevnosti dorazili.

Prvé kamenné opevnenie tu vzniklo pravdepodobne v priebehu 6. storočia pred Kr. Dochované zvyšky hradieb, ktoré sú viditeľné dodnes, však pochádzajú z mladšej fázy, kedy bola pevnosť po zničení znovu obnovená v druhej polovici 5. storočia pred Kr. Murivo vykazuje typické prvky starovekej fortifikácie – strieda sa tu mohutné kyklopské (polygonálne) murivo s mladšími lichobežníkovými trapezoidnými blokmi.Tomlinson, Richard Allan: Argos and the Argolid. London : Routledge, 2014. ISBN 978-1-138-01993-5, s. 37–38. Ešte v 19. storočí západní cestovatelia na lokalite zaznamenali jasné stopy po niekoľkých polkruhových obranných vežiach. Základové konštrukcie jednej z týchto starovekých veží sú dodnes spoľahlivo identifikovateľné priamo za apsidou súčasného kostola.

Referencie

Literatúra LAUFFER, Siegfried. Griechenland. Lexikon der historischen Stätten. München : C. H. Beck, 1989. ISBN 3-406-33302-8. TOMLINSON, Richard Allan. Argos and the Argolid. London : Routledge, 2014. ISBN 978-1-138-01993-5.

Pozri aj Argolis Peloponézska vojna Bitka pri Hysiai

Iné projekty

Kategória:Starogrécke mestá Kategória:Archeologické lokality v Grécku