Hysiai ( – Hysiai, v prameňoch aj Hysia (), ) bolo staroveké mesto a samostatný mestský štát (polis) na strategickom pomedzí južnej Boiótie a Attiky v kontinentálnom Grécku. Sídlo ležalo v údolí rieky Asópos, v historickom boiótskom regióne Parasopia, východne od Platají a západne od mestečka Erythrai.
Podľa miestnych mytologických podaní bolo Hysiai pôvodne založené ako kolónia starobylého mesta Hyria a za jeho zakladateľa bol považovaný mýtický tébsky kráľ Nykteus, otec Antiopy.Strabón, Geografia, IX, s. 404.
Geografia a lokálne reálie Mesto sa rozkladalo na severných svahoch pohoria Kithairon (moderný Kithaironas), ktoré tvorilo pevnú prírodnú hranicu medzi Boiótiou a Attikou. Hysiai malo zásadný strategický význam, pretože kontrolovalo dôležitú horskú cestu spájajúcu Atény s Tébami.
V súčasnosti sa archeologická lokalita nachádza na území moderného okresu Západná Attika, spadajúceho pod samosprávnu obec Mandra-Eidyllia. Pozostatky starovekých múrov a základov budov ležia približne dva kilometre východne od dnešného mestečka Erythres, v bezprostrednej blízkosti chrámu Panagia Pantanassa.
Dejiny
Hraničné spory s Aténami Kvôli svojej polohe na vojenskom pomedzí bolo Hysiai dlhodobo zapojené do geopolitických konfliktov. Historik Herodotos zaznamenal, že pred rokom 507 pred Kr. patrilo Hysiai spoločne so susednou pevnosťou Oinoé pod správu aténskych vidieckych okresov (demoi).Herodotos, Dejiny, V, 74. V roku 507 pred Kr. však Boióťania využili vnútorné oslabenie Atén, podnikli úspešný vojenský vpád a obe pohraničné mestá obsadili. Hoci Aténčania neskôr získali strategickú Oinoé späť, Hysiai už natrvalo zostalo integrálnou súčasťou boiótskeho územia, pričom z politického hľadiska bolo úzko naviazané na blízke Plataje.Herodotos, Dejiny, VI, 108.
Bitka pri Platajách (479 pred Kr.) Mesto zohralo dôležitú úlohu počas druhej perzskej invázie do Grécka, konkrétne v dňoch, ktoré bezprostredne predchádzali slávnej bitke pri Platajách (479 pred Kr.).Herodotos, Dejiny, IX, 15, 25. Perzský vojvodca Mardonios nechal pre svoje vojsko vybudovať rozsiahly opevnený tábor na južnom brehu rieky Asópos. Tento tábor sa tiahlo priamo cez kataster Hysiai, kvôli čomu sa okolie mesta stalo dejiskom počiatočných vojenských manévrov a krvavých potýčok medzi perzskou jazdou a presúvajúcimi sa gréckymi obrannými silami.
Klasické obdobie a zánik Mesto si udržalo vojenskú prítomnosť počas celej klasickej éry a vo svojich dielach ho explicitne spomínajú aj autori Thukydides či Euripides.Thukydides, Dejiny peloponézskej vojny, III, 24; V, 83; Euripides, Bakchantky, 751. V neskoršom období však jeho význam upadol. Keď oblasťou v 2. storočí po Kr. prechádzal geograf Pausanias, našiel Hysiai už v kompletných ruinách. Vo svojom cestopise však zaznamenal, že na mieste stál rozpadnutý, nedokončený Apolónov chrám a posvätný prorocký prameň (studňa), ktorého voda mala podľa lokálnych tradícií obdarovávať ľudí darom veštenia.Pausanias, Cesta po Grécku, IX, 2, 1.
Referencie
Pozri aj Boiótia Plataje Bitka pri Platajách
Kategória:Starogrécke mestá Kategória:Archeologické lokality v Grécku