Prof. PhDr. Samuel Cambel, DrSc. (* 5. marec 1928, Slovenská Ľupča† 21. september 2004, Bratislava) bol slovenský historik, univerzitný pedagóg a funkcionár, ktorý pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (19621963, 19701976) a riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (19801990). Venoval sa predovšetkým výskumu slovenských agrárnych dejín 20. storočia so zameraním na pozemkové reformy a kolektivizáciu poľnohospodárstva.

Život Narodil sa v maloroľníckej rodine. Historik Ivan Kamenec hodnotí, že vyrastanie v roľníckej rodine a dospievanie v časoch búrlivých vojnových a povojnových udalostí sa podpísalo na Cambelovom ranom ideovom formovaní, ktoré sa priklonilo ku komunistickej strane a režimu, ktorý po februári 1948 naplno budovala. Po absolvovaní stredoškolského štúdia v Krupine a na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, kde zmaturoval v roku 1948, Cambel pokračoval v štúdiu na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe (19481952). Po promócii krátky čas pracoval na poľnohospodárskom referáte Krajského národného výboru v Banskej Bystrici, kým na jeseň 1952 nenastúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK) kde najskôr pracoval ako asistent. V rokoch 19531957 tu pôsobil ako interný ašpirant z dejín medzinárodného robotníckeho hnutia, po získaní hodnosti kandidáta vied ako odborný asistent na Katedre marxizmu-leninizmu FF UK.

V roku 1959 sa vďaka monografii Agrárna otázka na Slovensku a naša revolúcia habilitoval na docenta pre odbor najnovších československých dejín a začal externe prednášať na Katedre dejín a archívnictva FF UK. V tom čase totiž nakrátko pôsobil mimo FF UK, keďže od októbra 1959 do februára 1960 viedol Katedru marxizmu-leninizmu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V marci 1960 sa jeho pôsobiskom definitívne stala Katedra dejín a archívnictva FF UK, kde prednášal najnovšie československé dejiny a dejiny Sovietskeho zväzu. Okrem vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti pôsobil aj ako univerzitný funkcionár: vykonával funkciu prodekana (1961) a dekana FF UK (19621963, 19701976), ako aj prorektora UK (19761979). V roku 1971 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora, v roku 1973 získal hodnosť doktora historických vied a v roku 1975 bol vymenovaný za riadneho profesora, pričom od roku 1973 bol tiež vedúcim Katedry všeobecných dejín FF UK.

V rokoch 19801990 bol riaditeľom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), pričom v roku 1980 sa stal tiež podpredsedom Vedeckého kolégia Československej akadémie vied a Vedeckého kolégia SAV pre historické vedy a členom korešpondentom SAV a v roku 1981 aj členom korešpondentom ČSAV, pričom na FF UK vyučoval už len externe.

Vedeckovýskumné pôsobenie Cambel sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti venoval predovšetkým agrárnej otázke v slovenských a československých dejinách 20. storočia so zameraním na obdobie rokov 19381948 (pozemková reforma počas vojnovej Slovenskej republiky a po vojne) a kolektivizáciu poľnohospodárstva v 50. rokoch 20. storočia. Okrem toho sa čiastočne zaoberal aj dejinami Slovenského národného povstania, dejinami Československa, ruským dejinám 19. a 20. storočia, pričom ako dlhoročný pedagóg sa okrajovo dotkol aj niektorých teoretických, terminologických, resp. periodizačných otázok slovenskej historiografie. V jeho tvorbe aj pracovnom pôsobení pred rokom 1989 sa prejavovala ovplyvnenosť komunistickým režimom ideologizovanej marxistickej historiografie. V práci pokračoval aj po páde režimu, keď vydal tri monografie a viacero štúdií, ktoré už boli písané bez cenzúry a autocenzúry kvôli čomu ich slovami historika Ivana Kamenca možno hodnotiť „ako najprínosnejšie z celej jeho odbornej produkcie“.

Cambel sa ako popredný vedecký pracovník podieľal na vydávaní viacerých periodík a syntéz. V rokoch 19821990 bol hlavným redaktorom Historického časopisu, pričom okrem toho redigoval aj vedecký časopis Studia historica Slovaca. Bol tiež vedeckým redaktorom šesťzväzkového syntetického diela Dejiny Slovenska (19851992).

Ocenenia Za svoju vedeckovýskumnú a organizačno-pracovnú činnosť získal viaceré vyznamenania: Štátnu cenu Slovenskej socialistickej republiky (1971), štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“ (1978), Zlatú medailou Univerzity Komenského (1978), Čestnú zlatú plaketu Slovenskej akadémie vied Ľudovíta Štúra „Za zásluhy v spoločenských vedách“, Medzinárodnú cenu akadémií vied socialistických krajín v spoločenských vedách (1981), pričom v roku 1985 ako spoluautor Dejín Slovenského národného povstania obdržal Štátnu cenu Klementa Gottwalda.

Dielo Výber z diela: 1958 – Agrárna otázka na Slovensku a naša revolúcia (19451948) 1965 – Revolučný rok 1945: Oslobodenie a prvé kroky ľudovej moci na strednom Slovensku 1972 – Slovenská agrárna otázka 19441948 : O  dvoch polohách agrárnej revolúcie na Slovensku, v českých krajiných a problém generálnej pozemkovej reformy 1996 – Slovenská dedina (19381944) 2001 – Štátnik a národohospodár Milan Hodža 18781944 2003 – Hospodárske pomery v Slovenskom národnom povstaní 2005 – Päťdesiate roky na slovenskej dedine : Najťažšie roky kolektivizácie

Poznámky

Referencie

Literatúra

Ďalšia literatúra

Kategória:Osobnosti zo Slovenskej Ľupče Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Slovenskí redaktori periodík Kategória:Riaditelia ústavov Slovenskej akadémie vied Kategória:Pracovníci Československej akadémie vied Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Vyučujúci na Ekonomickej univerzite v Bratislave Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Univerzity Komenského