Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova, rod. Kučynska (* 3. máj 1842, Kyjev, Ruská ríša, dnes Ukrajina† 16. máj 1918, Kyjev, Ukrajinská ľudová republika, dnes Ukrajina) bola ukrajinská prekladateľka, maliarka a občianska činiteľka. Pôsobila pod kryptonymom L. D.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov, jej manžel, bol významný ukrajinský historik, filozof, ekonóm a občiansky činiteľ. Mala tri detisyna Svitozara Mychajlovyča Drahomanova, ekonóma a novinára, a dcéry Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu, spisovateľku, novinárku a prekladateľku, a novinárku Ariadnu Mychajlivnu Truš. Bola tetou Lesi Ukrajinkyspisovateľky a prekladateľky patriacej k najvýznamnejším ukrajinským spisovateľom.
Životopis Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova sa narodila 3. mája 1842 v meste Kyjev v rodine potomkov kozáckej staršiny sídliacej na usadlosti Kučynščyna nachádzajúcej sa pri meste Haďač. Mychajlo Kučynskyj, jej otec, bol profesor delostrelectva na vojenskej škole v meste Vilnius. Marfa Osypivna Kučynska, mama, bola krstnou Oleny Pčilky.
Študovala na súkromnom Kyjivskom pansione šľachetnych divčat A. Neľhovskoji (po slovensky Kyjevský penzión šľachetných dievčat Ahaty Neľhovskej). Mala umelecké sklonyvystupovala počas 60. rokov ako amatérska herečka, skvelo hrala na fortepiane.
20. septembra 1864 sa vydala za Mychajla Petrovyča Drahomanova, s ktorým sa poznala od detstva. Vďaka nemu sa tak dostala do spoločenského života, bola preňho oporou pri úspechoch aj pri neúspechoch. Pomáhala mu s publikáciami a prekladala jeho diela. 17. októbra 1865 sa narodila najstaršia dcéra Lidija.
Začiatkom 70. rokov 19. storočia s manželom a s dcérou odcestovala do zahraničia kvôli jeho vedeckej práci, kde rodina prežila tri roky (jeden rok v Nemecku a dva roky v Taliansku). Do časopisu Vestnik Jevropy (po slovensky Vestník Európy) so svojím manželom napísala prácu Narodni hovirky j miscevyj element v osviti (po slovensky Nárečia a mestské prvky vo vzdelávaní).
Keď cársky režim už úplne Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi, jej manželovi, zakázal pôsobenie na akademickej pôde, emigrovalnajskôr do Viedne, potom do Švajčiarska, kam za nimi prišla aj s dcérou Lidijou. Od jesene 1876 tak Drahomanovci žili vo Švajčiarsku. 15. marca 1877 sa narodila dcéra Ariadna a o sedem rokov neskôr29. júna 1884 syn Svitozar, najmladší z troch detí.
Koncom roka 1889 s dvanásťročnou Ariadnou a s päťročným Svitozarom odišla žiť k manželovi Mychajlovi do Sofie, kde pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty Sofijskej univerzity. Lidija, staršia dcéra, sa po svadbe s Ivanom Dimitrovom Šyšmanovom nasťahovala tiež do Sofie. Ivan Dimitrov Šyšmanov, zať, na uvítanie Drahomanovcov úctivo napísal Ľudmyle k narodeninám: „Naozaj som chcel osobne Vás sviatočne privítať, pobozkať ruku a upevniť lásku svoju aj lásku mojej malej šťastnej rodiny (Vašej častidaj, Bože, aby bola v mnohých vzťahoch živou kópiou Vašej), ale kongres ma zdržiava...“.
Lesia Ukrajinka, neter Mychajla Petrovyča Drahomanova, na prelome rokov 1894 a 1895, keď vážne ochorel, Drahomanovcov v Sofii navštívila, kde bývala v ich dome. Lesia Ukrajinka rada trávila čas vo veľkej strýkovej knižnici a pomáhala Ľudmyle starať sa oňho.
Po roku 1895 (po manželovej smrti) pomáhala Mychajlovi Ivanovyčovi Pavlykovi pri zostavovaní publikácie vedeckej práce Mychajla Petrovyča Drahomanova. Písala si s viacerými ukrajinskými spisovateľmi (Ivan Jakovyč Franko, Lesia Ukrajinka...). V roku 1899 na pozvanie Oleny Pčilky, mladšej sestry manžela, sa s dcérou Ariadnou presťahovala do Kyjeva, kam už predtým skôr odišiel žiť syn Svitozar. Žila tam do konca života.
Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova zomrela 16. mája 1918 v Kyjeve na následky rakoviny. Bola pochovaná na Bajkovom cintoríne v Kyjeve, avšak po druhej svetovej vojne sa už hrob nenašiel.
Tvorba Po smrti Mychajla Petrovyča Drahomanova, svojho manžela, keď kvôli žalobe nemohla hrať na fortepiane, začala s dcérou Ariadnou učiť maľovať, na čo mala taktiež veľký talent. Keď v roku 1893 dcéra Lidija založila Bulharské hudobno-umelecké tovarišstvo, Ľudmyla sa začala zúčastňovať výstav, kde prezentovala aj svoje obrazy. Ivan Ivanovyč Truš, jej druhý zať, vystavoval jej obrazy na výstave v Ľvove.
Vytvorila preklad noviel Vasyľa Semenovyča Stefanyka napísaných v ukrajinčine (Osiň, Lyst, Mamyn Synok, Novina) do ruštiny.
Zdroje
. . . . . . .
Kategória:Ukrajinskí prekladatelia Kategória:Ukrajinskí maliari Kategória:Ukrajinskí emigranti Kategória:Drahomanovci Kategória:Lesia Ukrajinka Kategória:Ukrajinská diaspóra Kategória:Ukrajinská diaspóra vo Švajčiarsku Kategória:Ukrajinská diaspóra v Bulharsku