Jurij Žatkovič (rusín. Juryj Kalman Žatkovyč, maď. György Kálmán Zsatkovics;* 14. október 1855, Dravci, dnes súčasť Užhorodu, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina† 25. september 1920, Strojne, Česko-Slovensko, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kňaz, etnograf, literárny vedec, spisovateľ a prekladateľ. Radí sa medzi osobnosti rusínskych národných buditeľov. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie Podkarpatskej Rusi. Angažoval sa v Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka (po slovensky Vedecké tovarišstvo Ševčenka).
Životopis Jurij Žatkovič sa narodil 14. októbra 1855. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a kostolníkom v miestnej Katedrále Povýšenia svätého kríža. Študoval na gymnáziách v mestách Užhorod, kde ukončil štúdium v roku 1876, a Oradea. V roku 1881 ukončil štúdium v Užhorodskom duchovnom seminári. Za kňaza bol vysvätený 27. marca 1881. Ako kňaz pôsobil v obciach Velykyj Rakovec, Iza a Strojne. Písal v maďarčine a v tzv. jazyčiji. Učil cirkevnú históriu a etnografiu Podkarpatskej Rusi.
Vďaka práci Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji (po slovensky Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii) bol v roku 1884 prijatý do Maďarskej historickej spoločnosti. Prispieval do viacerých periodík: Lystok (po slovensky Lístok), Misiaceslovy (po slovensky Menológium), Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka (po slovensky Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu Rusyn (po slovensky Rusín). Ako prvý na území Uhorska zostavil práce venujúce sa karpatskorusínskej, respektíve zakarpatskoukrajinskej literatúreKorotkyj narys ukrajinskoji literatury (po slovensky Krátky náčrt ukrajinskej literatúry) a Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly (po slovensky Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov).
Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd národovcov, ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku Ukrajinskej radykaľnej partije (po slovensky Ukrajinská radikálna strana). Kvôli kontaktom s Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom ho uhorská vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne 27. januára a 17. marca 1903).
Jurij Žatkovič zomrel 25. septembra 1920 v obci Strojne.
Dielo Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii Rusínov a rusínskych osobností z prostredia cirkvi (Ján Jozef de Camillis, Ján Bradáč, Michail Manujil Oľšavskij...). Angažoval sa v Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka (po slovensky Vedecké tovarišstvo Ševčenka). Spolupracoval s Ivanom Jakovyčom Frankom, s Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom, s Hiadorom Strypským, s Eugenom Perfeckým či s Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom. Väčšina jeho historiografických a etnografických diel bola publikovaná až po jeho smrti.
Jurij Žatkovič prekladal etnografické diela z ukrajinčiny a z ruštiny do maďarčiny. Hoci spolupracoval s ukrajinskými nacionalistami pôsobiacimi na Haliči, nepodporoval ich politický program.
Do maďarčiny preložil diela Marka Vovčka, Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča a Ivana Jakovyča Franka, ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúreI my v Jevropi (po slovensky Aj my sme v Európe) z roku 1896, z maďarčiny do ukrajinčiny preložil Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni (po slovensky Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku) publikované v meste Ľvov v roku 1901.
Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území Podkarpatskej Rusi vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v slovenčine). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných.
Publikácie
. . . .
Referencie
Zdroje
. . . . .
Kategória:Narodenia 14. októbra Kategória:Narodenia v 1855 Kategória:Úmrtia 25. septembra Kategória:Úmrtia v 1920 Kategória:Rusíni Kategória:Osobnosti v kultúre rusínskeho pôvodu Kategória:Rusínski spisovatelia