Hornonitrianska partizánska brigáda bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň 1944 z partizánskych oddielov pôsobiacich na Hornej Nitre. Jej veliteľom bol František Hagara, komisárom František Mišeje, náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň 1944, jej názov sa zaužíval neskoršie.

História brigády Vznik ozbrojenej skupiny Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na Ponitrí bola sformovaná začiatkom roka 1943. Skupinu tvorili Albín Grznár, František a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr Rudolf Jašík. Od jesene 1943 sa pripojili František Mišeje a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine Albína Grznára pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou Horná Ves. Na jar 1944 zahájila ÚŠB na Ponitrí rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. František Hagara ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.

Vznik oddielu Vtáčnik Veliteľom oddielu sa stal Jozef Hagara, komisárom F. Mišeje, náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politickoorganizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov. Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou A. Grznára a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo Zemianskych Kostoľanoch (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v Zemianskych Kostoľanoch. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného tábora v Novákoch, ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore Nitrianske PravnoHandlováSklené, zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore BrodzanyPartizánske a pri Zemianskych Kostoľanoch. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na Vtáčnik. V polovici septembra 1944 mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal F. Hagara, náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal F. Mišeje.

Vznik brigády Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo Veľkej a Malej Lehote, Cigli, Podhradí, najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom.

Brigáda sa členila na 4 oddiely: Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944, Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944, Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik.

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na Vtáčniku. Oddiely Thälmann (nad Nitrianskym Pravnom a v priestore Kľaku) a Dolné Vestenice (v Rokoši) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia Nitry a okolia Trenčína. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi Alexander Nevský, brigádou kpt. Jána Nálepku, zväzkom Jan Žižka, Nitrianskou partizánskou brigádou, s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

Oddiel Vtáčnik Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty NovákyZemianske Kostoľany, cestný most cez rieku Nitru pri Lelovciach, 15. októbra železničnú trať PrievidzaHandlová, 21. novembra železnicu medzi Chalmovou a Novákmi. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi Handlovou a Novákmi, demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach Nováky, čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v Novákoch. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.

Prepad Novák V noci z 10. na 11. novembra 1944 brigáda spolu s čatou Ponomarenka partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku uskutočnil nočný prepad Novák. Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka Františka a Jozefa Hagaru). Z Novák sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z Topoľčian. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do Vtáčniku. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 2530 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.

Vydarený partizánsky prepad Novák bol v partizánskom hlásení hrubo skreslený.

Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.

Nemci hlásili len poškodenie železnice:

Ďalšia činnosť oddielu Dňa 28. novembra 1944 napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády Dirlewanger. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do Tribeča, kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol 5. decembra 1944 nemeckú jednotku pri Bystričanoch, začiatkom januára 1945 odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, 23. marca 1945 zničil železničnú trať medzi Novákmi a Zemianskymi Kostoľanmi, čím zadržal nepriateľské transporty od Handlovej a Prievidze. So sovietskymi jednotkami sa spojil 4. apríla 1945 a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a Veľkej Lehoty.

Oddiel Major Oddiel Major vznikol 11. novembra 1944 z 11člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti, sídlil v priestore obcí Malá a Veľká Lehota, Podhradie, Cigeľ, Sebedražie. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. 23. novembra 1944 zničil nepriateľské auto medzi Ráztočnom a Handlovou, prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do Prievidze, 2. februára 1945 vykoľajil nemecký transport, 8. marca zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, 25. marca prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri Čause. S jednotkami Červenej armády sa spojil 4. apríla 1945 v priestore Cigľa.

Oddiel Thälmann Sformoval sa 28. augusta z nemeckých antifašistov v Cachu. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri 1944 mal okolo 40 príslušníkov. Okolo 5. septembra 1944 prešiel do Rajeckej doliny a Kuneradu, podriadil sa štábu 2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika, bol nasadený do bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine. V noci z 12. na 13. septembra 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od 15. septembra 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a HŠPO. Po prechode SNP do hôr prešiel cez Staré Hory na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru Nitrianskeho Pravna sa presunul do oblasti Kľaku. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v Tribeči, spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa 3. apríla 1945 spojil v Cachu so sovietskymi a rumunskými jednotkami.

Oddiel Dolné Vestenice Vznikol 14. septembra 1944 po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru Dolných Vesteníc z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v Rokoši, spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra 1944 i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri Diviackej Novej Vsi, 20. februára 1945 bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa 11. marca 1945 vykoľajil nákladný vlak v stanici Chalmová, 16. marca zničil v tej istej stanici trať, 4. apríla napadol nemecké obranné postavenie pri Dolných Vesteniciach, kde sa 5. apríla 1945 spojil s jednotkami Červenej armády.

Po skončení vojny Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do milícií alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. František Hagara sa ako pracovník Štátnej bezpečnosti aktívne podieľal na komunistickom Februárovom prevrate 1948. V marci 1950 bol zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť K. Šmidkeho v rámci prípravy neuskutočneného politického procesu so skupinou Karol Šmidke a spol. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov 1963 sa stal v roku 1964 povereníkom a členom ÚV KSS. Od 1969 minister vlády SSR, od 1976 podpredseda SNR, od 1970 predseda Ústredného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Poznámky

Referencie

Pozri aj Pavel (partizánska brigáda)

Kategória:Nováky Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania Kategória:Partizánske organizácie