Notovaný breviár z roku 1375 je stredoveký iluminovaný a notovaný breviár, ktorý je v súčasnosti majetkom Kolegiátnej knižnice Evanjelickej cirkvi a. v. v Prešove a deponovaný v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove sine signatura.
Pôvod a história Kódex podľa marginálie vyhotovil v roku 1375 kňaz Petrus Ade Canziirz (Peter, Adamov syn, kancelár) pre Kostol sv. Margity v poľskej dedine Dębno v Malopoľskom vojvodstve. Samotný kostol bol postavený pravdepodobne v 13. storočí a spomína sa v stredovekých písomných prameňoch z rokov 1326 a 14701480. Samotný autor zanechal na spodnom okraji fólia 200r latinský zápis z roku 1375, v ktorom prosí o modlitby za svoju dušu a duše svojich rodičov. V 18. storočí bol rukopis vo vlastníctve knižnice košických františkánov, čo dokazuje vlastnícka poznámka z roku 1773 na hornom okraji fólia 1r. Neskôr sa kódex dostal do Prešova, pričom v minulosti bol evidovaný ako antifonár.
Opis a fyzický stav Breviár je vyhotovený na pergamene a v súčasnosti obsahuje 230 zachovaných fólií. Celý text napísala jedna pisárska ruka v dvoch stĺpcoch, pričom sa strieda písmo typu gothica textualis (nekaligrafický typ gotickej minuskuly) a gothica textualis formata (kaligrafická gotická minuskula). Rukopis dopĺňajú sekundárne rukopisné poznámky v latinskom jazyku pochádzajúce zo 14. až 19. storočia.
Samotný rukopis meria 468 × 330 mm, sekundárna väzba dosahuje 495 × 370 mm. Úplné zrkadlo textu má rozmery 374 × 245 mm a šírka jedného stĺpca se pohybuje v rozmedzí 115 – 118 mm. Výzdoba breviára je bohato iluminovaná a charakterizujú ju lombardy s hustou fleuronné výplňou, ktoré často dopĺňa figurálna výzdoba v podobe portrétov.
Renesančná väzba pochádza zo 16. storočia a tvoria ju drevené dosky potiahnuté bielou kožou so slepotlačovou výzdobou, ktorú tvoria linkové rámcové kompozície, rastlinné a geometrické ornamenty. Väzba vyniká luxusným kovaním s nárožnicami s figurálnym motívom postáv vtákov, stredovou štylizovanou ružicou a sponami v tvare hláv bradatých mužov, z ktorých sa zachovali zvyšky v podobe koženého remienka. Väzba je však poškodená a predná doska nesie stopy po požiari a manipulácii; rovnako aj vnútro kódexu je poškodené, keďže mu chýba predná predsádka, približne 16 fólií v samotnom texte a zhruba 20 fólií na konci rukopisu.
Obsah kódexu Liturgia Z liturgického hľadiska dokumentuje obsah kódexu krakovský rítus, na čo priamo odkazujú viaceré liturgické pokyny v rukopise. Hlavný korpus otvárajú spevy temporálu pre prvý adventný týždeň, kde úvodná zostava piatich antifón (A diebus antiquis, Dominus salvatorem, Gabriel angelus apparuit, Maria dixit putas, Respondit angelus) predstavuje usporiadanie typické pre krakovskú liturgiu z 13. storočia, ktoré je zároveň zhodné s ostrihomskou liturgiou.
Členenie kódexu Breviár obsahuje nasledujúce časti: Kalendarium (ff. 1ra–3vb): Obsahuje sviatky typických poľských, českých a uhorských svätcov, napr. sv. Václav, sv. Vojtech, sv. Stanislav, sv. Florián, Prenesenie pozostatkov sv. Stanislava a sv. Margita. Invitatoriale (ff. 4ra–6vb): Časť so spevmi invitatórií, napríklad Nativitas Christi, Venite exultemus alebo Ave stella matutinum. Proprium de tempore (ff. 7ra–139va): Hlavný liturgický korpus obsahujúci spevy od prvej adventnej nedele až po 25. nedeľu po Turícach. Homiliae (ff. 139vb–140rb): Kázne určené na krížové dni. Proprium sanctorum (ff. 140rb–230ra): Vlastný kalendár sviatkov svätých, ktorý sa zachoval vcelku a zahŕňa spevy pre sviatky sv. Andreja, prenesenia pozostatkov sv. Václava, sv. Vojtecha, sv. Jána Evanjelistu ante Portam Latinam, sv. Margity, sv. Stanislava, sv. Václava, sv. Doroty a sv. Alžbety. Commune sanctorum (f. 230ra): Všeobecná spoločná časť sanktorálu, ktorá však bola z kódexu takmer celá odrezaná a zachovalo sa z nej iba jedno fólio, kde začínajú spoločné spevy pre evanjelistov.
Hudobná notácia Notácia breviára je zapísaná métsko-gotickým notovým systémom, pričom kódex bol notovaný postupne viacerými notátormi. Hudobný zápis je umiestnený na štvorlinajkovú notovú osnovu červenej farby s jednoduchým rámovaním, ktorá má zvyčajne 19 riadkov usporiadaných v dvoch stĺpcoch. Výška notovej osnovy je približne 1011 mm, medzera medzi linajkami má 3 mm a samotné punktum dosahuje rozmerov 3 × 3 mm.
Pri zápise sa používajú kľúče c a f, zatiaľ čo vodiaca nota (custos) sa v rukopise vôbec nepoužíva. Gotizácia foriem neum je v pokročilom štádiu. Punktum má podlhovastý a vlnkovitý tvar. Ligatúry pes a torculus začínajú samostatným oddeleným punktom, kým scandicus je vytvorený z dvoch stúpajúcich punktov a virgy. Neuma clivis má pravouhlý tvar s jemným zakončením a chýba jej rombická hlavica. Tvar porrectus je plynulý, zložený z clivisu a tractulu-virgy, a neuma climacus je zapísaná bez úvodného tractulu.
Referencie
Ďalšia literatúra
Pozri aj breviár
Kategória:Kódexy