Rob Arnoldus Adrianus Jetten (* 25. marec 1987) je holandský politik, ktorý je od roku 2026 predsedom vlády Holandska. Od augusta 2023 je taktiež predsedom strany Demokrati 66 (D66). Predtým pôsobil vo štvrtej Rutteho vláde od roku 2022 do roku 2024 ako minister pre klímu a energetickú politiku a ako prvý podpredseda vlády v roku 2024.

Jetten začal svoju politickú kariéru ako poradca pre D66 a predseda jej mládežníckej organizácie, Mladých demokratov. Medzi rokmi 2010 a 2017 pôsobil v obecnom zastupiteľstve v Nijmegene. V roku 2017 bol zvolený do Snemovne reprezentantov, kde bol v roku 2018 zvolený za najmladšieho parlamentného predsedu D66. Jetten sa stal predsedom D66 po rezignácii Sigrid Kaagovej a pred voľbami v roku 2023, v ktorých D66 stratila niekoľko mandátov a prešla do opozície.

Jetten nahradil Kaagovú na poste prvého podpredsedu vlády v roku 2024. V predčasných parlamentných voľbách v roku 2025 doviedol Jetten D66 k jej historicky najlepšiemu výsledku. Po štyroch mesiacoch povolebného vyjadnávania vznikla menšinová Jettenova vláda, čo z Jettena spravilo najmladšieho človeka a prvého politika z D66 na poste predsedu vlády Holandska.

Raný život a vzdelanie Rob Arnoldus Adrianus Jetten sa narodil 25. marca 1987 vo Vegheli v Holandsku a vyrastal v Udene. Stredoškolské vzdelanie obdržal v Udens College medzi rokmi 1999 a 2005. Neskôr študoval na Radboud University Nijmegen, kde vyštudoval s titulmi BA a MA v odbore verejnej správy. Po období ako praktikant riadenia v holandskej železničnej spoločnosti ProRail tam pôsobil ako poradca a riaditeľ miestneho zásobovania pre severovýchodné Holandsko.

Politická kariéra

Raná kariéra Jetten začal svoju politickú kariéru ako poradca pre parlamentné kluby Demokratov 66 (D66) v Senáte a Snemovni reprezentantov a ako predseda Mladých demokratov, mládežníckej organizácie D66. K tomu bol od roku 2010 do roku 2017 členom obecného zastupiteľstva v Nijmegene. V parlamentných voľbách v roku 2017 bol zvolený do Snemovne reprezentantov. Jetten sa potom stal hovorcom jeho strany pre klímu, energetiku a zemný plyn, železnice, demokratickú obnovu a hospodárske záležitosti.

9. októbra 2018 bol Jetten zvolený za nového parlamentného predsedu D66 v Snemovni reprezentantov, kde nasledoval Alexandra Pechtolda. Toto z neho neurobilo automaticky predsedu strany, ktorý mal byť zvolený až v roku 2020. Vo veku 31 rokov sa Jetten stal najmladším parlamentným predsedom D66. Po jeho zvolení čelil Jetten kritike v holandských médiách pre jeho relatívne nízky vek. Bola mu udelená prezývka Robot Jetten kvôli jeho predpripraveným odpovediam.

V júni 2020 Jetten vyhlásil, že sa nebude uchádzať o pozíciu predsedu strany, pričom menoval Sigrid Kaagovú ako lepšiu kandidátku. Namiesto toho bol umiestnený na druhé miesto kandidátnej listiny D66. Jetten sa stal ministrom pre klímu a energetickú politiku, keď bola uvedená štvrtá Rutteho vláda 10. januára 2022. Pod jeho vedením oznámila v roku 2022 holandská vláda svoj zámer investovať 750 miliónov eur do roku 2031, aby holandský prevádzkovateľ siete zemného plynu Gasunie vyvinul národnú sieť prepravy vodíka.

Predseda strany vľavo|náhľad|Jetten s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, 2023 14. júla 2023 oznámil Jetten svoju kandidatúru na predsedu D66. Nasledoval Sigrid Kaagovú, ktorá vyhlásila, že vzhľadom na dopad „nenávisti, zastrašovania a vyhrážok“, ktoré ona obdržala proti jej rodine, nepovedie D66 do parlamentných volieb v roku 2023. Jetten sa vrátil do Snemovne reprezentantov ako parlamentný predseda po voľbách, kde D66 získala iba 9 mandátov oproti predošlým 24. Po rezignácii Kaagovej, ktorá vyplnila rolu v Organizácii Spojených národov, prevzal Jetten jej post podpredsedu vlády a štyri dni pôsobil ako dočasný minister financií.

Jettenovo pôsobenie na poste ministra skončilo 2. júla 2024, keď bola uvedená Schoofova vláda. Keď Schoofova vláda predstavila svoj návrh rozpočtu na rok 2025, ktorý zahŕňal zníženie výdavkov na školstvo o 2 miliardy eur, Jetten vytvoril samozvanú „nesvätú alianciu“ s centristickými a konzervatívnymi opozičnými stranami proti tomuto zníženiu. Koaličné strany potrebovali dodatočnú podporu v Senáte, ale D66 ustúpila z rokovaní začiatkom decembra 2024, týždeň pred dohodou o znížení škrtov o 750 miliónov eur. Počas ruskej invázie na Ukrajinu sa Jetten zasadzoval za zvýšenie výdavkov na obranu z 2% na 3% hrubého domáceho produktu, veriac, že Európa sa už nemôže so svojou bezpečnosťou spoliehať na Spojené štáty po druhej inaugurácii Donalda Trumpa v roku 2025.

Vo voľbách v roku 2025 skončili Jettenova D66 a pravicovo populistická Strana za slobodu (PVV) spoločne ako najväčšie strany v Snemovni reprezentantov; obidve strany získali 26 mandátov. D66 zažila svoj historicky najlepší výsledok vo voľbách. Jetten bol chválený za jeho optimizmus počas kampane. Počas nasledujúcich rokovaní o zostavení vlády sa D66 dohodla na menšinovej vláde s Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu (VVD) a Kresťanskodemokratickou výzvou (CDA).

Predseda vlády Holandska (2026 – súčasnosť) vľavo|náhľad|Jetten s prezidentov Spojených štátov Donaldom Trumpom a prvou dámou Melaniou Trumpovou, 13. apríl 2026 náhľad|Jetten s predsedom vlády Spojeného kráľovstva Keirom Starmerom, 14. apríl 2026

Prvé dni Jetten bol 3. februára 2026 poverený zložením vlády. Rozpravy v parlamente pred jeho poverením sa zamerali na návrhy navrhovanej budúcej koalície na zvýšenie dôchodkového veku. Menšinová Jettenova vláda bola uvedená 23. februára 2026, čím sa Jetten stal najmladšou osobou, prvým otvoreným gejom a členom LGBT komunity a prvým politikom z D66 na poste predsedu vlády.

Koalícia Koaličná zmluva s názvom „Ideme do práce!“ sľubuje „lepšie prostredie pre investovanie“ a priaznivé daňové opatrenia pre podniky. Navrhnutá bola nová daň na občanov s názvom „príspevok na slobodu“, ktorá má pomôcť financovať zvýšenie obranných výdavkov. Jettenova vláda taktiež ohlásila škrty verejných výdavkov, najmä v oblasti zdravotníctva, skrátenie dĺžky nezamestnaneckých dávok z 24 na 12 mesiacov a menšie dávky pre práce neschopných ľudí. Podmienky na kvalifikáciu na plný dôchodok budú sprísnené a dôchodkový vek môže byť zvýšený. Jetten taktiež sľuboval výstavbu nových miest ako riešenie krízy dostupnosti bývania, ako aj výstavbu jadrových elektrární.

Po útoku Spojených štátov a Izraelu na Irán v roku 2026 Jetten zaujal kritický postoj voči Teheránu, pričom žiadal koniec iránskych vojenských akcií a vyjadril „hlboké znepokojenie“ z vnútorného utláčania od iránskeho režimu a jeho role v napätí v regióne.

Osobný život Jetten je gej. Od roku 2022 je vo vzťahu z argentínskym hokejistom Nicolásom Keenanom. V novembri 2024 pár oznámil svoje zasnúnenie.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Rob Jetten na Parlement.com (po holandsky)

Zdroj

Kategória:Predsedovia vlády Holandska Kategória:Narodenia 25. marca Kategória:Narodenia v 1987