Alfonz Paulen (* 26. január 1913, Malé Bedzany, dnes súčasť Topoľčian – † 10. apríl 1954, počas prevozu do Brna) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a politický väzeň komunistického režimu v Česko-Slovensku.
V roku 1952 ho Štátny súd v Bratislave v procese označovanom ako „Alfonz Paulen a spol.“ odsúdil za velezradu na jedenásť rokov odňatia slobody. Trestné konanie súviselo s jeho pomocou rehoľníkom a bohoslovcom, ktorí sa po zásahoch komunistického režimu usilovali ilegálne odísť do zahraničia.
Zomrel vo výkone trestu po vážnom zhoršení zdravotného stavu. V roku 2023 Bratislavská arcidiecéza otvorila diecéznu fázu procesu jeho blahorečenia. Katolícka cirkev ho počas prebiehajúceho procesu označuje titulom Boží služobník.
Život
Detstvo, štúdium a kňazská služba Narodil sa 26. januára 1913 v Malých Bedzanoch rodičom Jánovi Paulenovi a Anne, rodenej Števicovej. Jeho otec zomrel, keď mal Alfonz päť rokov. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom a v roku 1931 vstúpil do kňazského seminára v Trnave. Podľa rodinnej tradície ho inšpiroval jeho bratanec, salezián Anton Mária Vácval. Za kňaza ho 17. mája 1936 vysvätil trnavský apoštolský administrátor Pavol Jantausch.
Po vysviacke pôsobil postupne v Leopoldove, Sološnici a Banskom Studenci. V roku 1947 sa stal správcom farnosti vo Veľkých Čaníkovciach, ktoré sa neskôr stali súčasťou obce Šenkvice. V Šenkviciach prijal za kaplána saleziánskeho kňaza Titusa Zemana.
Pomoc prenasledovaným rehoľníkom Po komunistickom prevrate vo februári 1948 štát postupne obmedzoval činnosť cirkví. Počas Akcie K v apríli 1950 boli násilne obsadené mužské kláštory a mnohí rehoľníci boli internovaní. Titus Zeman následne organizoval ilegálne prechody bohoslovcov a rehoľníkov cez rieku Moravu do Rakúska. Cieľom bolo umožniť im pokračovať v rehoľnej formácii a štúdiu teológie v zahraničí.
Paulen poskytoval prenasledovaným duchovným úkryt, stravu a materiálnu pomoc. Podľa dokumentov použitých počas jeho trestného konania pomohol aj saleziánskemu bohoslovcovi Leonardovi Tiklovi. Tikl sa ukrýval v Šenkviciach a pripravoval sa na odchod z Česko-Slovenska. Paulen mu zabezpečil oblečenie, obuv a cestovný lístok a odprevadil ho na cestu do Trnavy., s. 9 – 10.
Zatknutie a odsúdenie Po nevydarenom treťom prechode skupiny Titusa Zemana cez hranice začala Štátna bezpečnosť zatýkať jeho organizátorov a spolupracovníkov. Paulena zatkli 19. septembra 1951. Bol zaradený do skupinového procesu s jedenástimi obžalovanými, vedeného pod označením „Alfonz Paulen a spol.“
Obžaloba interpretovala pomoc rehoľníkom ako podporu protištátnej činnosti a spoluprácu so zahraničím. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že Paulen priznal ukrývanie Leonarda Tikla a poskytnutie praktickej pomoci, odmietol však, že by konal s „velezradným úmyslom“. Uviedol tiež, že zápisnice počas vyšetrovania podpísal v stave, keď si pre psychické a fyzické vyčerpanie plne neuvedomoval ich obsah.
Štátny súd v Bratislave ho 21. júna 1952 uznal za vinného z trestného činu velezrady. Odsúdil ho na jedenásť rokov odňatia slobody, konfiškáciu majetku a stratu občianskych práv na desať rokov.
Väznenie a smrť Paulen bol väznený najskôr v Ilave a neskôr vo väznici Mírov. Podľa Ústavu pamäti národa sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil po pobyte v korekčnej cele. Trpel vážnym ochorením obličiek a postupne prestával prijímať potravu. Napriek zhoršujúcemu sa stavu mu nebola včas poskytnutá primeraná nemocničná starostlivosť.
V apríli 1954 rozhodla väzenská správa o jeho prevoze do nemocnice v Brne. Paulen zomrel 10. apríla 1954 počas transportu. Mal 41 rokov. Pochovaný bol na väzenskom cintoríne v Brne, pričom o mieste jeho pochovania nemala byť rodina bezprostredne informovaná.
Po páde komunistického režimu bol 26. marca 1991 súdne rehabilitovaný. V roku 1995 boli jeho telesné pozostatky prevezené z Brna do Šenkvíc. Dňa 14. januára 1995 ich pri farskom Kostole svätej Anny pochoval pomocný biskup Dominik Tóth.
Proces blahorečenia V Kostole svätej Anny v Šenkviciach sa 11. apríla 2023 uskutočnilo verejné otvorenie diecéznej fázy procesu Paulenovho blahorečenia. Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský ustanovil tribunál, ktorého úlohou je zhromažďovať dokumenty a výpovede týkajúce sa Paulenovho života, smrti a povesti mučeníctva.
Otvorenie procesu neznamená uznanie Paulena za blahoslaveného ani definitívne potvrdenie, že zomrel ako mučeník. Ide o cirkevné konanie, v ktorom sa tieto okolnosti preverujú. K januáru 2026 diecézna fáza procesu stále prebiehala.
Ocenenie a pripomínanie V marci 2016 Ústav pamäti národa udelil Alfonzovi Paulenovi in memoriam pamätnú medailu za odpor proti totalite. Ocenenie bolo odovzdané počas podujatia venovaného saleziánom a ich spolupracovníkom, ktorí boli prenasledovaní komunistickým režimom.
V Šenkviciach sa pri príležitosti výročia jeho narodenia a smrti konajú spomienkové podujatia. Jeho hrob sa nachádza pri Kostole svätej Anny, v ktorom pôsobil ako správca farnosti a kde sa začala diecézna fáza procesu jeho blahorečenia.
Referencie
Externé odkazy
Stránka venovaná Alfonzovi Paulenovi Informácie Bratislavskej arcidiecézy o procese blahorečenia Životopis na stránke Ústavu pamäti národa
Kategória:Osobnosti z Topoľčian Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku