SS. Th. Dr. Ladislav Zábojský (Zábojszky alebo Zaboyszky; * 31. máj 1793, Prešov† 11. september 1870, Spišský Štiavnik) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, teológ a pedagóg, v rokoch 1850 až 1870 siedmy biskup Spišskej diecézy. Vo svojej činnosti sa venoval najmä cirkevnému školstvu, vzdelávaniu mládeže a príprave učiteľov. V roku 1863 podporil oslavy tisíceho výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda a vydal pri tejto príležitosti pastiersky list. Život Ladislav Zábojský sa narodil v rodine prešovského senátora a mešťanostu Petra Zábojského a jeho manželky Margaréty, rodenej Kreppovej. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Prešove a Sátoraljaújhely. Filozofiu študoval v Košiciach a Trnave. Teologické vzdelanie získal v Trnave a Pešti, kde roku 1816 dosiahol doktorát z teológie. Za kňaza bol vysvätený 7. júna 1816. Už počas štúdií pôsobil v administratíve Spišskej diecézy ako archivár a po vysviacke zastával funkcie aktuára, archivára a tajomníka spišských biskupov Michala Brigida, Jána Krstiteľa Ladislava Pyrkera a Jozefa Bélika. V rokoch 18201824 bol sekretárom benátskeho patriarchu Jána Krstiteľa Ladislava Pyrkera, ktorého nasledoval do Benátok. Po návrate do Spišskej diecézy zastával viaceré cirkevné úrady. Od roku 1824 bol biskupským tajomníkom v Spišskej Kapitule. V roku 1828 sa stal farárom vo Veľkej, dnes mestskej časti Popradu. Pôsobil tiež ako člen konzistoriálnej rady a dekan veľkánskeho dištriktu. V roku 1833 bol vymenovaný ua čestného kanonika Spišskej kapituly. Neskôr bol farárom v Spišskej Novej Vsi, dekanom levočského dekanátu a kráľovským školským inšpektorom. Jeho pôsobenie v oblasti školstva a cirkevnej správy patrilo k hlavným dôvodom, pre ktoré bol neskôr vymenovaný za spišského biskupa.
Za spišského biskupa ho 2. apríla 1850 vymenoval cisár František Jozef I. Pápež Pius IX. jeho menovanie potvrdil 30. septembra 1850. Biskupskú vysviacku prijal 25. mája 1851 v kapucínskom kostole vo Viedni. Hlavným svätiteľom bol apoštolský nuncius Michele Viale-Prelà a spolusvätiteľmi boli biskupi Johann Michael Leonhard a Franz Xaver Zenner. Kanonicky prevzal správu Spišskej diecézy 22. júla 1851. Jeho menovanie býva interpretované ako prejav priazne Habsburgovcov voči slovenskému obyvateľstvu za podporu viedenského dvora počas revolučných rokov 1848 – 1849, pričom maďarská cirkevná hierarchia jeho menovanie prijala s nevôľou. Ladislav Zábojský sa priamo do národno-politického života výraznejšie nezapájal. Svoju činnosť sústreďoval predovšetkým na správu diecézy, školstvo, výchovu mládeže a duchovnú službu. Vo svojej pastoračnej činnosti sa usiloval zachovávať univerzálny charakter Katolíckej cirkvi a odmietal nacionalizmus ako zdroj spoločenských konfliktov. Súčasne však presadzoval právo veriacich na náboženské vzdelávanie v materinskom jazyku a od diecéznych kňazov vyžadoval znalosť jazyka miestneho obyvateľstva.
V roku 1852 reformoval učiteľský ústav v Spišskej Kapitule, kde zaviedol slovenčinu ako vyučovací jazyk pre slovenských poslucháčov a nemčinu pre nemeckých. V kňazskom seminári podporoval výučbu slovenčiny a v školskom roku 18571858 uskutočnil reorganizáciu seminárneho štúdia zriadením dvojročného filozofického kurzu pre uchádzačov bez úplného gymnaziálneho vzdelania. Významnú pozornosť venoval rozvoju školstva a sociálnej starostlivosti. V roku 1852 založil v Levoči alumneum pre približne sedemdesiat chudobných študentov, podporoval ich štipendiami a finančnými príspevkami. V Košiciach a Spišskej Novej Vsi zriadil internáty určené na praktické vzdelávanie dievčat. Finančne podporoval chudobných kňazov, učiteľov, vdovy a siroty, reorganizoval učiteľský fond a významnými sumami prispieval na školstvo, opravy kostolov, farských budov i kňazský penzijný fond. Zároveň sa prejavil ako schopný hospodársky správca, ktorý stabilizoval ekonomiku Spišskej diecézy, reorganizoval správu biskupských majetkov. Využitím priaznivej hospodárskej situácie zabezpečil prostriedky na financovanie vzdelávacích a charitatívnych aktivít.
Hoci sa priamo nezapájal do slovenského národného obrodenia, podporoval viaceré kultúrne a cirkevné iniciatívy. Kladne sa postavil k Memorandu národa slovenského z roku 1861 a ako jediný uhorský biskup sa pripojil k iniciatíve biskupa Štefana Moyzesa pri oslavách tisíceho výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Pri tejto príležitosti vydal v roku 1863 dva osobitné pastierske listylatinský určený kléru a slovenský adresovaný veriacim, v ktorých vyzdvihol význam cyrilo-metodskej misie a jej prínos pre kresťanstvo i duchovnú tradíciu Slovákov. Okrem pastierskych listov publikoval programový obežník Epistola pastoralis (Levoča, 1851), v ktorom predstavil základné zásady svojho episkopátu. Zomrel 11. septembra 1870 v biskupskom kaštieli v Spišskom Štiavniku na následky mozgovej porážky. Pochovaný bol v krypte Katedrály svätého Martina v Spišskej Kapitule. Podstatnú časť svojho majetku odkázal Spišskej diecéze.
Referencie
Ďalšia literatúra
Externé odkazy Dominikánsky knižný inštitút Biskup, ktorý pomohol emancipácii Slovákov
Kategória:Osobnosti z Prešova Kategória:Kanonici Kategória:Slovenskí rímskokatolícki biskupi Kategória:Slovenskí teológovia Kategória:Slovenskí pedagógovia Kategória:Biskupi Spišskej diecézy do roku 1918