thumb|right|Svätý Dominik prijíma ruženec podľa tradičného zobrazenia.
Ružencové bratstvo je spoločenstvo veriacich Katolíckej cirkvi, ktorého členovia sa zaväzujú k pravidelnej modlitbe svätého ruženca a k účasti na živote bratstva. Jeho tradícia súvisí najmä s pôsobením Rádu kazateľov (dominikánov), ktorí sa historicky podieľali na šírení ružencovej úcty.
História Podľa katolíckej tradície je história Bratstva Najsvätejšieho ruženca a rozšírenia ruženca spätá s pôsobením Rádu kazateľov (dominikánov). Podľa dlhoročnej tradície mal svätý Dominik v 13. storočí prijať ruženec od Panny Márie. Odvtedy dominikánska rehoľa podporuje úctu ku Kristovi a jeho matke Panne Márii.
Jedno z prvých ružencových bratstiev bolo založené v 70. rokoch 15. storočia prostredníctvom kázania dominikánskeho rehoľníka Alana de la Roche (O.P.). O niekoľko rokov neskôr vzniklo v Kolíne nad Rýnom ďalšie významné ružencové bratstvo pod vedením Jakuba Sprengera (O.P.). Následne sa ružencové bratstvá začali rozširovať po celej Európe.
Rozšírenie ružencových bratstiev prispelo k šíreniu úcty k Panne Márii prostredníctvom modlitby ruženca a k postupnému ustáleniu spôsobu jeho modlenia. Od svojho vzniku boli ružencové bratstvá spojené s vedením dominikánskej rehole. Právo na kanonické zriaďovanie ružencových bratstiev sa neskôr stalo privilégiom zvereným Rádu kazateľov.
náhľad|Pápež Lev XIII. (1898)
„Dominikánska rehoľa, ktorá bola od svojho vzniku mimoriadne oddaná úcte k Preblahoslavenej Panne Márii a prostredníctvom ktorej vzniklo a rozšírilo sa Bratstvo ruženca, považuje všetko, čo patrí k tejto úcte, za svoje dedičstvo.“
— Lev XIII., Ubi Primum, 2. október 1898, čl. 1.
Organizácia a fungovanie Ružencové bratstvo tvorí spoločenstvo členov, ktorí sa pravidelne modlia ruženec a podieľajú sa na živote bratstva. Jednotlivé spoločenstvá pôsobia najmä na úrovni farností a sú súčasťou ružencového apoštolátu Katolíckej cirkvi.
Základnou organizačnou jednotkou je takzvaná „ružencová ruža“ alebo „živý ruženec“. Členovia ruže si medzi sebou rozdeľujú jednotlivé časti ruženca a každý člen sa modlí určenú časť. Úplná ruža živého ruženca má spravidla 20 členov, čo zodpovedá počtu tajomstiev ruženca.
Na čele miestneho ružencového bratstva stojí horliteľ ružencového bratstva alebo horliteľka. Jeho úlohou je koordinácia činnosti bratstva, komunikácia s členmi, organizovanie stretnutí a spolupráca s miestnou farnosťou.
náhľad|vpravo|Dominikánsky kostol v Košiciach, spojený s pôsobením Rehole bratov kazateľov (dominikánov).
Pôsobenie na Slovensku Ružencové bratstvo pôsobí v mnohých slovenských farnostiach ako forma laického apoštolátu a modlitbového spoločenstva v rámci Katolíckej cirkvi. Jeho činnosť zahŕňa najmä pravidelnú modlitbu ruženca, spoločné pobožnosti, farské stretnutia a ďalšie aktivity spojené s mariánskou úctou.
Konkrétnym príkladom fungovania ružencového bratstva na farskej úrovni je spoločenstvo vo farnosti Sabinov, kde sú členovia zapojení do viacerých ruží Živého ruženca a podieľajú sa na pravidelnej modlitbovej činnosti.
náhľad|Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, miesto púte ružencových bratstiev.|vľavo
Dominikánske mariánske centrum (DMC) vzniklo v roku 1994 ako iniciatíva Slovenskej provincie Rehole bratov kazateľov (dominikánov). Centrum sa venuje podpore ružencového apoštolátu, komunikácii s ružencovými spoločenstvami a príprave materiálov súvisiacich s jeho činnosťou.
Významné podujatia K významným podujatiam spojeným s tradíciou ružencového bratstva patrí Púť ružencových bratstiev v Šaštíne. Koná sa každoročne a zúčastňujú sa jej stovky až tisíce veriacich.
Referencie
Pozri aj ruženec (modlitba) dominikáni Katolícka cirkev na Slovensku Panna Mária
Kategória:Modlitby Kategória:Bratstvá Kategória:Vzniklo v 15. storočí Kategória:Katolícke organizácie bratstvá