Kalojanova únia (), alebo Únia s Latinskou cirkvou () bola cirkevno-politická únia medzi Druhou bulharskou ríšou (a jej cirkvou) a rímskou cirkvou reprezentovanou pápežstvom, existujúca začiatkom 13. storočia.
Únia predstavovala neúspešný pokus o začlenenie bulharskej cirkvi pod pápežskú jurisdikciu. Bola uzavretá v roku 1204 za vlády bulharského cára Kalojana. Na jej základe pápež Inocent III. uznal Kalojana za bulharského kráľa (rex) a bulharského biskupa vo Veľkom Tărnove povýšil na arcibiskupa a bulharského prímasa. Únia mala predovšetkým politický charakter a nepriniesla podstatné zmeny vo východnom obrade ani cirkevnej disciplíne. Po približne troch desaťročiach zanikla.
Situácia pred dohodou Po páde Bulharska pod byzantskú nadvládu a Veľkej schizme medzi Rímom a Konštantínopolom v roku 1054 sa odstup Bulharska od katolíckeho sveta postupne zväčšoval. Odstup sa zväčšil aj v dôsledku krížiackych výprav, ktoré prechádzali cez bulharské územia v rokoch 10961097, 11471148 a 11891190. Vzťahy s Rímom však neboli považované za herézu. Po obnovení bulharskej ríše sa bratia Peter a Ivan Asen začali snažiť o kontakty s pápežským Rímom. Kontakty boli neskôr úspešne ukončené počas panovania cára Kalojana dohodou medzi Druhou bulharskou ríšou a Pápežským štátom.
Dohoda V roku 1199 sa začala korešpondencia medzi cárom Kalojanom a rímskym pápežom Inocentom III. Samotnú korešpondenciu nakoniec inicioval pápež Inocent III., keďže Rím sa taktiež snažil o dosiahnutie väčšieho vplyvu na východe. Vo svojom liste z 25. februára 1204 pápež vyjadril svoje rozhodnutie udeliť Kalojanovi titul kráľa a Vasilijovi z Tărnova titul prímasa, ktorý je rovnocenný patriarchálnemu titulu arcibiskupa.
Únia bola nakoniec spečatená 7. novembra 1204. V tento deň pápežský vyslanec, kardinál Leone Brancaleone menoval v Tărnove arcibiskupa Vasilija I. za primáta Bulharska a Valašska (v ponímaní Bulharov bol tento titul rovnocenný patriarchovi). Nasledujúci deň, 8. novembra 1204 korunoval pápežský vyslanec Leone Brancaleone Kalojana za kráľa všetkých Bulharov a Vlachov. Aj keď bol však Kalojanovi udelený titul kráľa, ten sa naďalej podpisoval ako imperátor, proti čomu však Rím otvorene nenamietal.
Kalojan obdržal od pápeža Inocenta III. korunu, žezlo, vlajku a právo raziť vlastné mince. Zo svojej strany cár Kalojan odoslal do Ríma slávnostnú prísahu a arcibiskup Vasilij I. prísahu vernosti a oddanosti apoštolskému trónu. Bez ohľadu na pápežskú senioritu však boli zachované pravoslávne kánony.
Únia medzi Druhou bulharskou ríšou a Pápežským štátom fungovala približne tri desaťročia, fakticky do roku 1232, formálne až do roku 1235. Zo svojej strany úniu ukončil v roku 1232 cár Ivan Asen II. po pretrvávajúci rozporoch s Latinským cisárstvom, s Uhorskom, ale aj samotným Pápežským štátom. Formálne bola únia v platnosti do roku 1235. keď bol obnovený Tărnovský patriarchát.
Význam Politicko-cirkevná únia mala veľký význam pre Druhú bulharskú ríšu a to predovšetkým preto, že významným spôsobom vyzdvihla význam Bulharska v stredovekej Európe. Mala aj praktické dôsledky, keďže v územnom spore s Uhorskom sa pápež Inocent III. postavil na stranu Bulharov. Kalojanova únia tiež bola najdlhším obdobím symbiózy medzi Bulharskom a pápežským Rímom.
Pre samotný život obyvateľov Bulharska bol však význam dohody skôr symbolický, keďže samotné bulharské obyvateľstvo, ale aj šľachta a vládcovia ostali v skutočnosti pevne spojení s východným pravoslávím.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Dejiny Bulharska Kategória:Dejiny katolíckej cirkvi Kategória:Medzinárodné zmluvy