Partizánske zločiny v Kováčovej sa odohrali od 1. septembra do októbra 1944. V katastri obce Kováčová partizáni partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku pod velením komisára Antona Šagáta popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien. Celkový počet obetí povstalecký prokurátor Samuel Korbel udáva na 50. Po potlačení SNP sa Kováčová stala dejiskom nemeckých represálií, po vojne sa našlo v lokalite Bôriny 8 hromadných hrobov so 114 obeťami.

Partizánske zločiny Kováčová sa stala 1. septembra 1944 sídlom štábu partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku. Hneď v prvých dňoch došlo k poprave 10 utečencov z Ukrajiny pravdepodobne zaistených v utečeneckom tábore Oremov Laz. Partizáni ich postrieľali na parkovisku v kúpeľoch hneď po privezení. Podľa svedkov sa na poprave podieľal Vladimír Matula, ktorý bol videný pri pálení dokumentov týchto obetí.

Po porážke povstania boli v Kováčovej nájdené štyri hroby. V prvom hrobe bolo nájdených 10 tiel (z toho 2 ženské), v druhom (8 tiel, z toho 3 ženské). V ďalších dvoch hroboch bolo nájdených po jednom tele. Niektorí popravení pochádzali z Krupiny a bol medzi nimi napr. miestny hostinský Štefan Vigaček a jeho syn. V neznámy deň tu boli zavraždené dve ženy takisto z Krupiny, M. Krásna a Didová. Pravdepodobne v októbri tu zavraždili nemeckých vojakov zajatých na hrade v Šašovskom Podhradí. Zločiny mali prestať po návšteve a zásahu zástupcov Slovenskej národnej rady, ktorí po partizánskom masakre v Hájnikoch presadzovali autoritu povstaleckých orgánov aj medzi partizánmi.

K partizánskym excesom dochádzalo aj vo Zvolene. Na začiatku povstania Nemci zo Zvolena ušli z mesta a niektorí z nich sa pokúšali skryť v miestnej nemocnici ako pacienti. Partizáni z Nálepkovej brigády to zistili a podľa vyjadrenia náčelníka jej štábu P. Chimiča 17 z nich „doliečili“. Zrejme ich zastrelili v miestnej časti Pod Hapudkou, kde bolo počas povstania i po ňom zastrelených 50 Nemcov.

Povstalecký vojenský prokurátor Samuel Korbel uvádza vyšší počet obetí na základe svedectva kpt. Kurčinu, ktorý sa zúčastnil Slovenského národného povstania, no zároveň konštatuje, že v exile nemá možnosť Kurčinove tvrdenia potvrdiť. Kurčina mal byť v Kováčovej očitým svedkom zastrelenia asi 50 osôb, vrátane žien a detí. Popravu obetí mal osobne vykonať kapitán Šagát.

Dohra

Zvolen a Kováčová boli Nemcami obsadené 26. októbra 1944 a Zvolen sa stal oporným bodom Einsatzkommanda 14. Od polovice novembra 1944 do 14. februára 1945 Einsatzkommando 14 a POHG privážalo do Kováčovej väzňov zo zvolenskej okresnej väznice a v lokalite Bôriny ich vraždili. 6. apríla 1945 bolo v tejto lokalite odkrytých 8 hromadných hrobov so 114 obeťami.

Poznámky

Referencie

Kategória:1944 na Slovensku Kováčová Kováčová Kováčová Kategória:Kováčová (okres Zvolen) Kováčová