náhľad|347x347bod| Pamätný kameň venonaný Dr. Lajosovi Bakayovi (2007), ktorý postavilo združenie kúpeľov Balatonlelle a rezort Panorama. Lajos Bakay niekedy Lajos Zoltán Bakay známy aj ako Ľudovít Bakay alebo Ludwig Bakay (* 5. jún 1880, Hódmezővásárhely – † 26. november 1959, Budapešť) bol chirurg a univerzitný profesor.

Život Narodil sa ako syn lekára Lajosa Bakaya (1845 – 1905) a Melanie Endreyovej (1860 – 1882). Jeho brat bol György Bakay. Jeho strýko z matkinej strany, Gyula Endrey (1856 – 1913), bol právnik a poslanec parlamentu. Mal tri deti, syna Lajosa a dcéry Melániu a Margitu.

Maturoval na Reformovanej strednej škole v Hódmezővásárhelyi (1898). Navštevoval Lekársku fakultu Univerzity v Budapešti a 5. decembra 1903 sa stal doktorom medicíny. Potom v rokoch 1903 – 1904 pracoval ako odborný asistent na 1. lekárskej fakulte. V Anatomickom ústave u Mihálya Lenhosséka. Potom, až do roku 1908, bol súčasťou I. chirurgickej kliniky, ktorú viedol Gyula Dollinger. Medzitým v rokoch 1907 – 1909 absolvoval štúdium v Berlíne, Hamburgu, Berne a Lausanne. V roku 1908 získal kvalifikáciu chirurga.

Od roku 1912 habitoval ako súkromný docent.

V rokoch 1909 – 1913 bol sekundárnym lekárom a v 1913 – 1918 hlavným chirurgom Detskej nemocnice Fehér Kereszt (Bieleho kríža). Od roku 1914 bol riadnym profesorom na chirurgickej katedre Alžbetínskej univerzite v Bratislave.

Počas prvej svetovej vojny v armáde. V rokoch 1915 – 1918 bol hlavným lekárom chirurgického oddelenia 19. bratislavskej posádkovej nemocnice. Organizoval systém starostlivosti o vojnových invalidov v západnom Uhorsku, ako aj bratislavské liečebno-rehabilitačné centrum, školu ďalšieho vzdelávania. Taktiež v roku 1915 v Bratislave založil prvé Štátne ortopedické dielne. Vyrábali sa tu najmä protézy pre vojnových invalidov.

Bol prítomným na stretnutí v bývalej Csákyho škole, na ktorom sa založil Vojensko-lekársky vedecký spolok v Prešporku. Spolok vznikol z podnetu Jozefa Pewného. Okrem Bakaya a Pewného boli prítomní aj Dr. Béla (Vojtech) Tauscher, Dr. Berényi, Dr. Kollischer, kráľovský radca Dr. Matej (Matthias/Mátyás) Dobrovits (aj Dobrovič/Dobrovics) a Dr. Dálnoky.

Bol členom predsedníctva organizačného výboru Krajinskej výstavy vojnových invalidov, ktorá prebehla počas júla a augusta 1917 a bola prvou svojho druhu v Uhorsku. V organizačnom výbore pôsobili okrem iných aj Elemér Czakó ako zástupca Krajinského úradu pre vojnovú starostlivosť, Matej Dobrovič, Pavol Suján ako zapisovateľ a Ernst Fischer ako tajomník.náhľad|Plagát z Krajinskej výstavy vojnových invalidov v Prešporku od Pála Sujána, protéza na plagáte bola konštruovaná Lajosom BakayomNeskôr sa zaujímal o plastickú chirurgiu, kostnú chirurgiu, chirurgiu mozgu a neurochirurgiu.

V rokoch 1919 – 1922 prevádzkoval súkromnú prax v Bratislave. Československé úrady ho v roku 1922 odviezli do ilavskej väznice a následne ho internovali na území Bratislavy. Potom nasledoval univerzitu, po jej zrušení, respektíve presťahovaní, do Maďarska.

V akademickom roku 1925/26 bol zvolený za rektora univerzity v Pécsi. V roku 1926 odišiel do Budapešti, kde až do roku 1946 pôsobil ako prednosta II. chirurgickej kliniky ako aj vyučujúci na Univerzite Petra Pázmaňa. V rokoch 1923 – 1944 zastával viacero popredných funkcií. Ako zástupca univerzity bol v rokoch 1939 – 1944 členom Hornej komory parlamentu. V 1923 – 1924 bol predsedom Maďarskej chirurgickej spoločnosti, 1930 – 1944 lekársky podpredseda Celoštátneho záchranárskeho spolku žúp a miest, 1935 – 1940 podpredseda Celoštátnej rady pre telesnú výchovu, 1935 – 1944 podpredseda Celoštátnej rady pre verejné zdravotníctvo, 1937 – 1941 podpredseda Rady pre národnú nezávislosť, 1937 – 1944 prezident Budapeštianskej lekárskej komory, 1940 – 1944 predseda Celoštátnej štipendijnej rady, 1940 – 1946 predseda Celoštátneho zväzu lekárov a v 1941 – 1944 predseda Súdno-lekárskej rady. V akademickom roku 1942/1943 sa stal rektorom Kráľovskej maďarskej univerzity Petra Pázmáňa v Budapešti.

V apríli 1941 bol privolaný a vypracoval oficiálny súdno-lekársky posudok ako popredný expert k úmrtiu maďarského predsedu vlády Pála Telekiho.

Po roku 1945 bol v rámci povojnových politických previerok odsúdený na nútený odchod do dôchodku. Dôvodom bolo jeho predchádzajúce pôsobenie vo funkciách v Budapeštianskej lekárskej komore a v Národnom zväze maďarských lekárov, ktoré nový režim retrospektívne klasifikoval ako fašistické organizácie. Dňa 25. januára 1946 Ľudový súd tento verdikt sprísnil – popri strate akademických a lekárskych postov ho kompletne zbavil aj nároku na starobný dôchodok. V nasledujúcom období bol vystavený politickej perzekúcii a nútenej spoločenskej izolácii.

Od 1950 pôsobil ako externý chirurgický konzultant v nemocniciach Budapešti a vykonával aj vyhodnocovanie klinicko-patologického materiálu. Počas maďarského povstania v októbri 1956 sa ako dobrovoľník bez váhania vrátil na svoju niekdajšiu kliniku, kde osobne operoval a ošetroval ranených povstalcov.

Jeho vedecká činnosť zahŕňala plastickochirurgickú liečbu zúženín pažeráka, liečbu tuberkulózy kostí, ako aj poranenia kostí a chirurgiu nervového systému. Jeho publikácie na tieto témy boli publikované v maďarských aj zahraničných časopisoch.

Jeho smrť bola spôsobená aterosklerózou.

V roku 1934 dostal plaketu Jánosa Kaczvinszkeho.A békésmegyei gyulai orvosszövetség gyulai továbbképző előadásai, Békésmegyei közlöny 61. évfolyam 102. szám, library.hungaricana.hu - 6. máj 1934

Je pochovaný na cintoríne Farkasréti.

Referencie

Literatúra

Magyar éltrajzi lexikon I–IV. Főszerk. Ágnes Kenyeres. Budapešť: Akadémiai 1967–1994

Molnár Béla Emil: Bakay Lajos (Orvosi Hetilap, 1959. 50. sz.)

Uj Idők lexikona 3–4. Assistens–Börcs, Singer és Wolfner Irodalmi Intézet Rt. , Budapest, 1936, 667. o. Benke József: Az Erzsébet Tudományegyetem rektorai és dékánjai. Pécs, 1998

Iné projekty

Externé odkazy

Bakay Lajos. Pécsi egyetemi almanach 1367–1999 (Hozzáférés: 2022. január 28.) (po maďarsky)

"A Magyar Királyi Erzsébet Tudományegyetem". TGYO Blog. 2020. május 21. Hozzáférés: 2022. január 9. (po maďarsky)

Zdroj

Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy Kategória:Maďarskí lekári Kategória:Maďarskí chirurgovia Kategória:Maďarskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Maďarskí univerzitní profesori Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Pécsi Kategória:Vyučujúci na Univerzite Loránda Eötvösa Kategória:Rektori Univerzity v Pécsi Kategória:Rektori Univerzity Loránda Eötvösa Kategória:Pochovaní na cintoríne Farkasréti