Obliehanie Konštantínopola v roku 626 bolo bolo obliehanie byzantského hlavného mesta Konštantínopol Avarmi, Slovanmi, Bulharmi a ich spojencami, prebiehajúce od utorka 29. júla do štvrtka 7. augusta 626. Súčasne na opačnom brehu Bosporu stáli perzské vojská pod vedením veliteľa Šahrvaráza.
Obliehanie sa skončilo víťazstvom byzantských síl po tom, čo bola v zátoke Zlatého rohu zničená veľká flotila nepriateľských člnov.
Bitka je významnou udalosťou neskorej antiky.
Pozadie Obliehanie prebehlo počas poslednej veľkej vojny medzi antickými veľmocamiVýchodorímskou (Byzantskou) ríšou a Perziou. Keďže ani jedna zo strán nechcela vyčerpať všetky svoje sily, chceli cisár Herakleios a veľkokráľ Husrav II. vtiahnuť do konfliktu ďalších aktérov. Byzantské politické, vojenské, hospodárske i náboženské štruktúry na Balkáne narúšali už od druhej polovice 6. storočia Avari a Slovania, ktorí sa preto prinajmenšom nepriamo stali perzskými spojencami.
Po tom, čo Peržania obsadili rozsiahle časti Byzancie na východe (Sýriu, Palestínu a Egypt), musel cisár stiahnuť takmer všetky jednotky z Balkánu. To využili Avari, ktorí mohli zintenzívniť svoj dlhotrvajúci tlak na balkánske hranice a dobyli hraničné pevnosti. V roku 624 navyše cisár Herakleios odišiel na ťaženie do Ázie a v Konštantínopole zanechal len menšie oddiely vojakov, ktorých velenie zveril magistrovi Bónovi.
Priebeh obliehania Avari spočiatku s Byzantíncami vyjednávali o výkupnom, no rokovania nakoniec zlyhali. Konštantínopolu totiž prišli na pomoc menšie posily a Avari získali podporu od Peržanov usadených na druhej strane Bospora. Avari sa preto utáborili po celej dĺžke suchozemských Teodoziánskych hradieb a vybudovali si násypy s palisádou. Počas desaťdňového obliehania (29. júl až 7. august 626) sa útočníci pokúšali zovrieť metropolu z pevniny i od mora, pričom perzské sily stáli pripravené zasiahnuť na ázijskom brehu Bosporu.
Mesto bránil správca mesta, magister Bónos. Vojensky sa na ochrane zúčastnili predovšetkým trácke jazdecké jednotky, palácové oddiely, súkromné vojská konštantínopolských elít a samotní obyvatelia Konštantínopola. Dôležitú súčasť obrany Konštantínopola predstavovalo loďstvo. Najmä morálnu podporu poskytoval obrancom konštantínopolský patriarcha Sergios, ktorý usporiadal veľkú procesiu pozdĺž mestských hradieb.
Kagan sa spočiatku pokúsil dobyť zraniteľný centrálny priestor Teodoziánskych hradieb. Použil pri tom rôzne obliehacie prostriedky vrátane veží, pohyblivých prístreškov (korytnačiek) či vrhačov kameňov a striel. Po neúspechu zaútočil aspoň na blachernské predmestie, ktoré ešte nebolo plne opevnené a spojené s Konštantínopolom. Rozhodujúcim momentom bol úplný rozklad nepriateľského loďstva (monoxylov) v Zlatom rohu v posledný deň obliehania, čo súčasníci pripisovali mimoriadnej pomoci Panny Márie. K mestu sa zároveň pomaly blížila aj časť cisárskeho vojska, ktorému sa v júli podarilo rozdrviť perzskú armádu pod vedením Šahina, takže kagan nakoniec obliehanie zanechal a odišiel.
Význam Bitka je významným medzníkom neskorej antiky. Spravidla sa uznáva, že avarská porážka viedla k úpadku moci Avarského kaganátu a prispela k definitívnemu koncu avarskej hegemónie v juhovýchodnej Európe.
Z pohľadu Východorímskej ríše išlo o prvý vážny pokus o dobytie ich hlavného mesta a o zlomový bod poslednej rímsko‑perzskej vojny. Dovtedajšie útoky na mesto sa spravidla skončili nanajvýš plienením okolia či zaplatením výkupného.
Bitka bola tiež základom byzantskej legendy o osobitnej ochrane Bohorodičky nad Konštantínopolom.
Legenda Dvaja súdobí autori, Georgios z Pisídie a Teodor Synkellos, už bezprostredne po udalosti sformovali obraz „Bohom chránenej“ metropoly s Bohorodičkou ako hlavnou patrónkou; Synkellos prirovnal Konštantínopol k Novému Jeruzalemu – duchovnému centru nového „kresťanského Izraela“. Všeobecná viera spájala zázračnú ochranu predovšetkým s posvätnými ikonami.
Deň 7. augusta sa stal v Konštantínopole pravidelnou liturgickou spomienkou, ktorá bola osobitne slávená v mariánskej svätyni v Blachernách, odkiaľ sa pamiatka rozšírila aj do iných chrámov Byzancie. Neskôr miestne slávenie nahradil veľkolepý sviatok spájajúci spomienku na tri obliehania Konštantínopola a zdôrazňujúci, že Bohorodička zachránila mesto nielen pred Avarmi, ale aj pred Arabmi. K posilneniu tohto povedomia prispeli liturgické spevy, najmä akatist, ktorého popularita preniesla sviatok za hranice ríše a zakotvila motív nebeskej ochrany v ikonografii, freskách a ikonách naprieč pravoslávnym svetom.
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:626 Kategória:Obliehania Kategória:Bitky v Turecku Kategória:Bitky stredoveku Kategória:Bitky Byzantskej ríše