náhľad|Severné priečelie fasády Paláca Porfyrogenétov po modernej rekonštrukcii

Palác Porfyrogenétov (, , je byzantský palác z konca 13. storočia, nachádzajúci sa v severozápadnej časti starého mesta Konštantínopolu (dnešný Istanbul). Vznikol ako prístavba k palácovému komplexu v Blachernae a je najlepšie zachovaným byzantským palácom z troch, ktoré sa v meste zachovali (zvyšné sú ruiny Bukoleonského a Veľkého paláca (spolu so zachovanými subštruktúrami, mozaikami a časťou Magnaura). Ide o vzácny príklad pomerne nedotknutej sekulárnej byzantskej architektúry vo svete.

náhľad|Severné priečelie paláca pred rekonštrukciou

V roku 2019 bol palác po kompletnej rekonštrukcii a oprave strechy otvorený pre verejnosť ako múzeum. Zobrazuje príklady hrnčiarstva a dlaždíc, ktoré boli v opustenej budove paláce produkované v 18. storočí.

Dejiny Palác bol postavený koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia ako súčasť Blachernského palácového komplexu, kde sa Teodoziánske hradby stýkajú s neskoršími hradbami predmestia Blachernae, najpravdepodobnejšie v rokoch 12611291. Názov paláca je známy vďaka zápiskom byzantského historika Michaéla Kritoboula, ktorý popísal a pomenoval palác počas tureckého obliehania Konštantínopolu v roku 1453. Hoci sa môže javiť, že palác je pomenovaný po cisárovi Konštantínovi VII. Porfyrogenétovi z 10. storočia, bol vybudovaný oveľa neskôr, a názov nesie po synovi cisára Michala VIII. Palaiologa, Konštantínovi Palaiologovi Porfyrogenétovi, doslovne „narodený v purpure“, indikujúc, že ide o dieťa vládnuceho cisára. Cisár zvyčajne ukázal novonarodeného následníka trónu z balkónu a ľudia vyhlásili pokrik "Caesar Orbi", teda "vládca sveta". Palác zrejme slúžil ako pravidelné miesto pobytu uzurpátorov a následníkov trónu. Konštantín Palaiologos tu bol väznený svojím bratom Andronikom II. v roku 1293. Andronikos III. tu žil, pokým jeho starý otec právoplatne neabdikoval. V závere byzantskej občianskej vojny z rokov 13411347 v paláci pobýval Ján VI. Kantakuzénos počas rokovaní o jeho regentstve pre Jána V. Palaiologa s cisárovnou Annou Savojskou. Regenstvo sa skončilo ďalšou občianskou vojnou a Ján V. Palaiologos žil v paláci až do zbavenia Jána VI. Kantakuzéna moci v roku 1354. Počas posledných rokov Byzantskej ríše v 15. storočí slúžil palác ako cisárska rezidencia.

náhľad|Zvyšky kaplnky (po rekonštrukcii)|vľavo

Palác utrpel veľké poškodenie kvôli jeho blízkosti k vonkajším hradbám počas osmanského dobytia Konštantínopolu v roku 1453. Následne bol využívaný na rozličné účely. V 16. a 17. storočí tu sídlila časť sultánovho zverinca, vrátane dvoch slonov a žiráf. Zvieratá boli na konci 17. storočia presunuté inde a budova bola využívaná ako nevestinec. V roku 1719 tu bola založená hrnčiarska dielňa, ktorá začala vyrábať keramické dlaždice v štýle podobnom iznickým dlaždiciam, ale ovplyvnenom európskymi dizajnmi a farbami. Dielňa mala päť pecí a vyrábala tiež nádoby a riady. Fungovala asi 100 rokov, v prvej polovici 19. storočia sa budova stala chudobincom pre istanbulských Židov, tzv. yahudihane. Ten zasiahol v roku 1864 požiar, ktorý úplne zničil interiér paláca a poškodil balkón. Na začiatku 20. storočia krátko fungovala ako továreň na fľaše a následne zostala opustená. Následkom týchto zmien a zanedbania sa zachovala iba prepracovaná vonkajšia tehlovo-kamenná fasáda, ako jeden z mála ostávajúcich príkladov sekulárnej byzantskej architektúry.

náhľad|Pohľad na hradby z vnútorného nádvoria

Rekonštrukčné práce a súčasné využitie Palác bol čiastočne zrekonštruovaný v polovici 20. storočia, v spojitosti s organizáciou Medzinárodného byzantského kongresu v roku 1955. V rokoch 1995, 1999 a 2005 viedol archeologický výskum na lokalite prof. Filiz Yenişehirlioğlu. Od roku 2010 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia paláca, iniciovaná mestskou samosprávou Istanbulu v rámci štvorročného rekonštrukčného projektu naprieč mestom. Prázdne vnútro trojpodlažnej budovy bolo prestavané a pribudli interiérové a exteriérové výťahy, čo vzbudilo kontroverzie. Rekonštrukcia z rokov 20102019 bola kritizovaná pamiatkovou komunitou vrátane architektov Barisa Altana a Korhana Gümüşa kvôli strate stôp z viacerých historických období. Budova bola ako múzeum otvorená v júli 2019, posledné rekonštrukčné práce boli ukončené v roku 2021. Múzeum venuje viac priestoru osmanskej ako byzantskej ére paláca, so zameraním na keramickú dielňu.

Architektúra Palác bol obdĺžnikovou trojpodlažnou budovou, nachádzajúcou sa medzi vonkajším a vnútorným opevnením severného konca Teodoziánskych hradieb. Je poslednou zachovanou časťou neskorobyzantského blachernského palácového komplexu, ktorého pavilónom mohol byť.

Na prízemí sa nachádza štvorstĺpová arkáda, ktorá sa otvára na severnej do nádvoria (dnes využívaného na koncerty), nad arkádou sa nachádza päť veľkých okien prvého poschodia. Druhé podlažie bolo využívané na bývanie. Najvyššie poschodie stavby sa týčilo až nad hradby a malo okná na všetky svetové strany, slúžilo ako veľká sála na audiencie. Na východnej strane paláca sa nachádzal balkón, ktorý mal konzoly zdobené orlom, levom a baranom, čo sa do súčasnosti nezachovalo. Na nadpraží sa nachádzal dvojhlavý orol Palaiologovcov, na hlaviciach vyrezávané francúzske ľalie. Krytý balkón nebol rekonštrukciou obnovený. Na južnej strane bola podobne ako balkón zapustená malá kaplnka. Múry paláca sú vyzdobené v geometrických vzoroch, využívajúc červenú tehlu a biely mramor, typické pre neskoré byzantské obdobie.

Galéria

Referencie

Pozri aj Blachernský palác Bukoleonský palác Veľký palác (Konštantínopol) Byzantská architektúra

Iné projekty

Externé odkazy 3D rekonštrukcia paláca na webe Byzantium 1200 Článok o paláci na webe Pallasweb Obrázky stavu z roku 2015 Webstránka múzea Tekfur Sarayi

Kategória:Architektúra v 13. storočí Kategória:Paláce v Istanbule Kategória:Byzantské paláce Kategória:Byzantská sekulárna architektúra v Istanbule