Michal VI. Stratiótikos (; rodovým menom Bringas, ); † 1059) bol byzantský cisár, ktorý vládol od augusta 1056 do augusta alebo septembra 1057. Na trón nastúpil ako starší muž po smrti cisárovnej Teodory III., poslednej panovníčky Macedónskej dynastie.
Michalovo vládnutie trvalo približne jeden rok a skončilo sa povstaním maloázijských vojenských veliteľov, ktorí za cisára vyhlásili Izáka I. Komnéna. Opieralo sa predovšetkým o podporu dvorských úradníkov, ktorých zahŕňal dary a poctami. U širších ľudových mestských vrstiev bol však krajne neobľúbený. Rovnako sa proti nemu staval patriarcha Michal Kerullarios.
Doboví autori, predovšetkým Michaél Psellos, hodnotili Michalove panovnícke schopnosti kriticky. Ich výpovede však vznikali v prostredí politických zápasov a boli ovplyvnené postojmi autorov k súperiacim dvorským skupinám.
Život
Pôvod a prezývky Michal pochádzal z rodu Bringovcov. Dobové pramene ho pre vysoký vek označujú aj ako Starého (). Michaél Psellos o ňom napísal, že jeho život sa už „klonil k jeseni“. Historik Michaél Attaleiates však uvádza, že toto pomenovanie pôvodne vytvorili Michalovi odporcovia.
Meno Stratiótikos súviselo s jeho pôsobením vo vojenskej finančnej správe. Podľa jednej z možností zastával úrad logothetes tón stratiótikon. Nešlo preto nevyhnutne o pomenovanie odvodené od aktívnej vojenskej kariéry.
Nástup na trón vľavo|náhľad|anonymný autor, portrét Michala VI. v ilustrovanej kronike Epitomé historión od Ióanna Zonara, 15. storočie; dnes Biblioteca Estense Universitaria di Modena, Modena; cod. Mutinensis gr. 122 V roku 1055 sa vlády ujala cisárovná Teodora, ktorá mala v tom čase približne sedemdesiat rokov. Predtým sa na vláde podieľala so svojou staršou sestrou Zóé a jej tretím manželom, cisárom Konštantínom IX. Monomachom.
Keď Teodora v lete 1056 vážne ochorela, skupina vysokých úradníkov vedená protosynkelom Leónom (Levom) Paraspondylom ju presvedčila, aby za svojho nástupcu určila Michaéla (Michala) Bringa. Úradníci predpokladali, že staršieho a politicky málo skúseného panovníka budú môcť ľahko ovplyvňovať.
Presný dátum Michalovho nástupu na trón nie je istý. Neskoré byzantské kroniky kladú jeho výber na 22. august 1056 a Teodorinu smrť na 27. august. Ióannes (Ján) Skylitzes uvádza, že Michal bol za cisára vyhlásený 31. augusta. Toto tvrdenie však odporuje svedectvu Michaéla (Michala) Psella, podľa ktorého Teodora ešte pred smrťou Michala osobne korunovala. Psellos zároveň naznačuje, že cisárovná zomrela 31. augusta. Jednoznačnú chronológiu udalostí preto nemožno zostaviť.
Michalovo nastúpenie sa pokúsil prekaziť Theodosios (Teodóz) Monomachos, príbuzný zosnulého Konštantína IX. Jeho povstanie však nezískalo dostatočnú podporu a rýchlo sa skončilo neúspechom.
Vláda náhľad|Zlatý histamenon Michala VI. Hoci cisárska moc formálne patrila Michalovi, významný vplyv na správu ríše si zachoval León Paraspondylos a skupina dvorských eunuchov. Psellos vykresľuje Michala ako panovníka, ktorý sa pri rozhodovaní spoliehal na iných a bol skôr vedený, než aby sám riadil štát. Podľa jeho hodnotenia žil Michal aj po nástupe na trón spôsobom pripomínajúcim život súkromnej osoby.
Michal pokračoval v rokovaniach, ktoré ešte Teodora začala s rímsko-nemeckým cisárom Henrichom III. o možnom spojenectve. Bohaté dary poskytoval aj kláštorom na Atose.
Napätie vyvolávala najmä personálna politika cisárskeho dvora. Skúsených vojenských veliteľov pochádzajúcich z maloázijskej provinčnej aristokracie nahrádzali eunuchovia a civilní úradníci. Medzi dôstojníkmi preto narastala nespokojnosť.
Povstanie Izáka Komnéna Dňa 27. marca 1057 prišli vojenskí velitelia do Konštantínopola, kde očakávali tradičné udeľovanie odmien a povýšení. Michal však odmietol ich žiadosti o postup v hodnostiach a nepristúpil ani k rozsiahlejšiemu rozdeľovaniu majetkov a darov. Obzvlášť tvrdo sa mal zachovať ku Katakalonovi Kekaumenovi a Izákovi Komnénovi. Ponížení velitelia následne pripravili sprisahanie proti cisárovi. Za nového panovníka si zvolili Izáka Komnéna, ktorého 8. júna 1057 vyhlásili za cisára. Povstalci počas nasledujúcich mesiacov zhromaždili početné vojsko a vydali sa smerom ku Konštantínopolu. Michala podporovali predovšetkým západné vojenské oddiely, najmä macedónske tagmy.
Vojská oboch strán sa stretli v krvavej bitke pri Petroe neďaleko Nikaie. Cisárska armáda bola porazená. Michal sa následne pokúsil dosiahnuť dohodu a ponúkol Izákovi hodnosť kaisara i postavenie spoluvládcu. Súhlasil tiež s odstránením Leóna Paraspondyla a s potvrdením úradných vymenovaní, ktoré uskutočnil Izák. Povstanie podporila aj časť konštantínopolskej civilnej aristokracie. Významnú úlohu v opozícii zohral konštantínopolský patriarcha Michal I. Kerularios. Keď v hlavnom meste vypukli nepokoje, Michal sa vzdal trónu a prijal mníšsky postrih.
Abdikácia a smrť Pramene sa nezhodujú na presnom dátume Michalovej abdikácie. Neskoré byzantské kroniky ju datujú na 3. september 1057, zatiaľ čo Ióannes Skylitzes uvádza 31. august. Skylitzovo datovanie je problematické, pretože kronikár zároveň tvrdí, že tento deň pripadol na stredu, hoci 31. august 1057 bol nedeľou. Podľa rekonštrukcie historika Jonathana Sheparda sa Michal vzdal vlády 30. augusta, Izák Komnénos vstúpil do Konštantínopola 31. augusta a korunovaný bol 1. septembra 1057. Byzantské pramene dátum Michalovej smrti neuvádzajú. Podľa latinského kronikára Lupa Protospatharia zomrel v roku 1059.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Byzantskí cisári Kategória:Byzantskí mnísi Kategória:Panovníci, ktorí abdikovali Kategória:Bringovci Kategória:Úmrtia v 1059