Svätý Ilarion alebo Hilarion (; * 822, Kacheti† 875, Solún) bol gruzínsky mních, anachóret a divotvorca, popredná náboženská osobnosť gruzínského monasticizmu 9. storočia.

Podieľal sa na výstavbe chrámov, monastierov a rozvoji duchovného života v stredovekom Gruzínsku. Pôsobil v Gruzínsku, Sýrii, Palestíne, Byzantskej ríši i v Solúne. Jeho život sa stal námetom viacerých životopisných a hymnografických diel. V Gruzínskej pravoslávnej cirkvi je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok sa slávi 2. decembra (resp. 19. novembra podľa juliánskeho kalendára).

Život Narodil sa približne v roku 822 v Kachetii do šľachtického rodu Donauriovcov. Ilariona ako šesťročného rodičia poslali do monastiera, kde získal náboženské vzdelanie. Podľa hagiografickej tradície sa už od detstva vyznačoval hlbokou zbožnosťou a asketickým spôsobom života. Jeho otec založil monastier v Kacheti, kde Ilarion istý čas pobýval. Približne vo veku štrnástich rokov ho opustil a uchýlil sa do pustovne v oblasti Dávida Garedžu, kde sa venoval asketickému životu. Dôvodom jeho odchodu bola aj snaha vyhnúť sa zvýšenej pozornosti zo strany otca. Jeho povesť askétu sa rýchlo rozšírila po Kartli a Kachetii. Na žiadosť biskupa z Rustavi bol Ilarion proti svojej vôli vysvätený za kňaza. Následne podnikol púť do Svätej zeme, počas ktorej navštívil Jeruzalem, Golgotu, Betlehem, vrch Tábor, Jordánsku púšť a kláštory v Palestíne. Podľa tradície následne zotrval sedem rokov v kláštore Mar Saba (zvanom aj Veľká lavra svätého Sávu) neďaleko Jeruzalema, odkiaľ sa do Gruzínska vrátil na základe videnia Bohorodičky. Po návrate do Gruzínska venoval časť rodinného majetku na výstavbu chrámov a monastierov, zatiaľ čo zvyšok rozdelil medzi chudobných.

Ilarionovi sa pripisuje významná úloha v rozvoji gruzínskeho monasticizmu v 9. storočí. Jeho meno sa spája predovšetkým s Chrámom Premenenia Pána v kláštornom komplexe Dávida Garedžu. Okrem zakladateľskej a stavebnej činnosti je v hagiografických prameňoch uvádzaný aj ako organizátor a reformátor mníšskeho života, ktorému sa pripisuje vytvorenie alebo úprava pravidiel pre viaceré mníšské spoločenstvá v Kachetii. Ilarion podstatnú časť svojho života strávil mimo Gruzínska. Podnikol cesty do významných centier kresťanského sveta, medzi ktoré patrili Konštantínopol, hora Olymp v Bitýnii, Rím a Solún. Približne šesť rokov pôsobil v monastieri na hore Olymp, kde sa podľa tradície odohrali spory o používanie gruzínčiny v liturgii. Podľa legendy vyhosteniu gruzínskych mníchov z monastiera zabránilo zjavenie Bohorodičky. Ilarionov pobyt na hore Olymp časovo korešponduje s obdobím, keď tam istý čas pôsobil aj Metod a neskôr sa k nemu pripojil Konštantín (Cyril), čo podnietilo úvahy o možných vzájomných kontaktoch. Počas svojich ciest sa oboznámil s miestnymi formami mníšskeho života, vzdelanostnými centrami a duchovnými tradíciami východného i západného kresťanstva. Podľa tradície navštívil v Ríme hroby apoštolov Petra a Pavla, kde zotrval približne dva roky. Po návrate smerom do Konštantínopola sa usadil v Solúne, kde prežil záver svojho života. Hagiografické pramene ho uvádzajú aj ako liečiteľa a divotvorcu. Zomrel v roku 875 a podľa tradície jeho ostatky nechal preniesť byzantský cisár Bazil I. do gruzínskeho monastiera Hromani (nezachoval sa) v Konštantínopole.

Ilarion sa stal námetom rozsiahlej gruzínskej hagiografickej tradície. Jeho život a pôsobenie zachytáva cyklus životopisných a liturgických textov, v ktorých je prezentovaný ako vzor asketického spôsobu života, zakladateľ monastierov a duchovná autorita gruzínskeho mníšstva. Gruzínska pravoslávna cirkev si jeho pamiatku pripomína 2. decembra (resp. 19. novembra podľa juliánskeho kalendára). Na jeho počesť bola na Tbiliskej štátnej lekárskej univerzite založená cena udeľovaná za najlepšiu učebnicu a vedeckú monografiu.

Dielo Niektorí bádatelia pripisujú Ilarionovi aj preklad liturgie svätého Petra do gruzínčiny. Podľa hypotézy Josefa Vašicu predstavuje gruzínska verzia tejto liturgie najstarší zachovaný preklad pôvodného gréckeho textu a svojou podobou je blízka predpokladanému staroslovienskému prekladu, ktorý vznikol v cyrilo-metodskom prostredí. Vašica poukázal na skutočnosť, že gruzínsky text na rozdiel od neskorších gréckych redakcií neobsahuje niektoré premenlivé časti liturgie (kolekta, sekreta a postkommunio), ktoré sa naopak zachovali v Kyjevských listoch (10. storočie, dnes Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského, Kyjev). Z toho vyvodil domnienku, že Konštantín pri preklade liturgie vychádzal z tradície blízkej gruzínskemu prekladu. Túto hypotézu podporili viacerí slavisti, napríklad František Dvorník a František Václav Mareš, hoci časť bádateľov ju spochybňuje pre nedostatok priamych pramenných dokladov a skutočnosť, že najstaršie zachované slovanské rukopisy liturgie svätého Petra pochádzajú až z podstatne neskoršieho obdobia. Ilarionova osobnosť zohráva významnú úlohu aj v novodobom výskume cyrilo-metodskej problematiky, keďže jeho pôsobenie na hore Olymp a jemu pripisovaný gruzínsky preklad liturgie svätého Petra bývajú uvádzané v súvislosti s diskusiami o možných kontaktoch medzi gruzínskou a cyrilo-metodskou liturgickou tradíciou.VAVŘÍNEK, Vladimír. Cyril a Metoděj: mezi Konstantinopolí a Římem. s, 121.

Poznámky

Referencie

Ďalšia literatúra

Iné projekty

Kategória:Gruzínski pravoslávni svätci Kategória:Narodenia v 822 Kategória:Úmrtia v 875