Byzantská astronómia je súčasť byzantskej vedy. Bola postavená na základoch antickej astronómie. Hoci bola astronómia počas stredoveku súčasťou vyššieho stupňa siedmich slobodných umení, kvadrívia, v Byzantskej ríši sa uskutočnilo pomerne málo astronomických objavov a originálneho výskumu. Astronómovia sa zameriavali prevažne na rozbor a komentovanie antických textov.
Ranobyzantské obdobie Vo 4. storočí v Byzantskej ríši pôsobil matematik a astronóm Theón z Alexandrie. Napísal dva komentáre k dielu antického astronóma Klaudia Ptolemaia – Almagestu, ktorý byzantskí vedci nazývali Mégalé Syntaxis (). Prvý komentár mal názov Veľký komentár. Medzi verejnosťou sa neujal kvôli jeho náročnosti. Druhým bol Malý komentár, ktorý popisoval použitie Ptolemaiových Príručných tabuliek (). Theón tento návod napísal pre svojich menej zdatných žiakov. Vďaka nemu boli astronómovia schopní vykonávať výpočty s Príručnými tabuľkami. Malý komentár sa stal veľmi populárnym a používal sa ešte i v neskorobyzantskom období za vlády Palaiologovcov.
Stredobyzantské obdobie Na začiatku 2. tisícročia sa v Byzantskej ríši pomaly začínali uprednostňovať arabské astronomické postupy pred antickými. Do gréčtiny sa začali prepisovať arabské texty, napríklad dielo anonymného autora zo 70. rokov 11. storočia, ktoré popisuje pozorovanie zatmenia Slnka pomocou astrolábu, je prekladom rukopisu perzského astronóma a matematika Muhammada al-Chorezmího.
Neskorobyzantské obdobie V neskorobyzantskom období pokračovala inklinácia byzantských astronómov prevažne k arabským astronomickým textom a postupom. Niekoľkí z nich vrátane Grégoria Chioniada začali spochybňovať presnosť antických astronomických poznatkov a zavádzali vlastné nové postupy. Zoznamy geografických súradníc hlavných miest prebrali z arabských textov. Vďaka tomu v 11. storočí opravili prastarú Ptolemaiovu hodnotu zemepisnej šírky Konštantínopolu.
Jedným zo zástancov Ptolemaiovho učenia v tomto období bol Theodóros Metochites. Okolo roku 1310 napísal krátky text svojim protivníkom na čele s Nikéforom Chumnom, že úroveň astronomických znalostí nemožno určiť na základe jednoduchého opisu zatmení Slnka a Mesiaca, ale štúdiom antických textov a pomocou tabuliek presne vypočítať termín nadchádzajúcich zatmení.
Metochitov žiak, Nikéforos Grégoras, patril medzi najvýznamnejších byzantských astronómov. Napísal až desať astronomických diel, medzi ktoré patria napríklad príručky na správne zostrojenie astrolábu či dielo o výpočtoch termínov zatmení Slnka. Sám presne vypočítal termín zatmenia Slnka 16. júla 1330. Uvažoval tiež o reforme juliánskeho kalendára a spôsobe výpočtu dátumu Veľkej noci.
Až do 15. storočia boli všetky astronomické tabuľky používané v Byzantskej ríši prevzaté od iných národov. Približne v roku 1433 zostavil Geórgios Gemistos Pléthón čiastočne na základe al-Battáního tabuliek úplne nové tabuľky.
Referencie
Kategória:Dejiny astronómie Kategória:Astronómia v stredoveku Kategória:Byzantská astronómia