Mathieu van der Poel (* 19. január 1995, Kapellen, Belgicko) je holandský profesionálny cestný a cyklokrosový cyklista, ktorý súťaží za tím Alpecin–Premier Tech. Je tiež držiteľom viacerých významných titulov v cyklokrose a horskej cyklistike. V cestnej cyklistike sa špecializuje najmä na jednodňové klasické preteky, pričom patrí medzi popredných svetových jazdcov v monumentálnych klasikách.
Van der Poel je synom bývalého holandského cyklistu Adrieho van der Poela a vnukom francúzskeho cyklistu Raymonda Poulidora. Už v mládežníckych kategóriách dosahoval významné výsledky v cyklokrose a v roku 2013 získal titul majstra sveta v cestných pretekoch kategórie do 23 rokov. V sezóne 2014/2015 sa vo veku 20 rokov stal najmladším majstrom sveta v cyklokrose v elitnej kategórii.
V cestnej cyklistike získal víťazstvá na viacerých významných pretekoch vrátane Okolo Flámska, Paris–Roubaix a Milano–San Remo. V roku 2023 sa stal majstrom sveta v cestných pretekoch a zároveň získal svoje prvé víťazstvo na Paris–Roubaix. Je tiež viacnásobným majstrom sveta v cyklokrose. Jeho výsledky v rôznych disciplínach z neho robia jedného z najúspešnejších všestranných cyklistov svojej generácie.
Kariéra
Juniorské obdobie Mathieu van der Poel pochádza z cyklistickej rodiny. Jeho otcom je bývalý holandskýprofesionálny cyklista Adrie van der Poel a starým otcom z matkinej strany bol francúzsky cyklista Raymond Poulidor. Van der Poel sa už od detstva venoval cyklistike a postupne sa začal špecializovať predovšetkým na cyklokros.
V juniorských kategóriách patril medzi najúspešnejších pretekárov svojej generácie. V roku 2012 získal titul majstra sveta v cyklokrose juniorov. O rok neskôr úspech obhájil. Súčasne dosahoval významné výsledky aj na cestných pretekoch.
V roku 2013 sa stal juniorským majstrom sveta v cyklokrose a v cestných pretekoch získal titul majstra sveta v kategórii juniorov. Na majstrovstvách Európy v cestnej cyklistike získal v tejto kategórii tiež popredné umiestnenia.
V roku 2014prešiel do kategórie jazdcov do 23 rokov. Napriek mladému veku pokračoval v cyklokrose medzi elitnými pretekármi a zároveň začal pravidelnejšie súťažiť na cestných pretekoch.
2014–2015: Prvý titul majstra sveta v cyklokrose V sezóne 2014/2015 sa Van der Poel definitívne zaradil medzi svetovú cyklokrosovú elitu. Počas sezóny dosiahol viacero víťazstiev vo Svetovom pohári a ďalších významných cyklokrosových pretekoch.
Na majstrovstvách sveta v cyklokrose v Tábore v roku 2015 zvíťazil v elitnej kategórii mužov. Vo veku 20 rokov sa stal najmladším majstrom sveta v cyklokrose v elitnej kategórii. Víťazstvom nadviazal na úspechy svojho otca Adrieho van der Poela, ktorý bol majstrom sveta v cyklokrose v roku 1996.
V tom istom období pokračoval aj v cestnej cyklistike. Súťažil za tím BKCP–Corendon, ktorý bol neskôr premenovaný na ďalšie štruktúry, z ktorých vznikol súčasný Alpecin-Premier Tech. vľavo|náhľad|Mathieu van der Poel počas Tour de France v roku 2023.
2015–2017: Presadenie na ceste Po prechode medzi profesionálov sa Van der Poel postupne začal presadzovať aj na cestných pretekoch. Jeho schopnosť zrýchliť v krátkych stúpaniach, technická zdatnosť a vysoká odolnosť mu umožňovali dosahovať výsledky na rôznych typoch tratí.
V roku 2016 získal víťazstvo na etapových pretekoch Okolo Veľkej Británie. V priebehu sezóny dosahoval umiestnenia v jednorazových pretekoch a pokračoval aj v cyklokrose.
V cyklokrosovej sezóne 2016/2017 získal ďalšie významné víťazstvá. Na majstrovstvách sveta v Bieles získal striebornú medailu, keď skončil za Woutom van Aertom.
Počas nasledujúcich rokov sa medzi Van der Poelom a Van Aertom vytvorila výrazná športová rivalita. Obaja jazdci sa pravidelne stretávali v cyklokrose a neskôr aj na cestných pretekoch.
2017–2018: Druhý titul majstra sveta v cyklokrose V cyklokrosovej sezóne 2017/2018 Van der Poel dominoval viacerým významným pretekom. Na majstrovstvách sveta v Valkenburgu získal svoj druhý titul majstra sveta v elitnej kategórii. Naďalej však kombinoval cyklokros s cestnou cyklitikou. V cestnej sezóne 2018 získal celkové prvenstvo na etapových pretekoch Okolo Veľkej Británie a výrazné výsledky dosiahol aj v ďalších etapových pretekoch.
V tomto období sa postupne začal orientovať na jednodňové klasiky. Jeho štýl jazdy mu umožňoval úspešne kombinovať silové úseky, krátke stúpania a technicky náročné pasáže. náhľad|400x400bod|Mathieu van der Poel na Majstrovstvách sveta v cyklokrose v roku 2025.
2019: Prvé veľké víťazstvá na ceste Rok 2019 predstavoval významný zlom v jeho cestnej kariére. Van der Poel získal celkové prvenstvo na Okolo Veľkej Británie a zároveň dosiahol viacero víťazstiev v jednodňových pretekoch.
Jedným z jeho najvýznamnejších úspechov bolo víťazstvo na Amstel Gold Race. Van der Poel sa v závere pretekov dostal do skupiny prenasledovateľov a v posledných kilometroch výrazne zrýchlil. Po samostatnom útoku a následnom dojazde v skupine zvíťazil v špurte.
V tom istom roku sa stal aj majstrom Európy v cestných pretekoch. Jeho výsledky potvrdili, že sa dokáže presadiť nielen v cyklokrose, ale aj medzi špecialistami na jednodňové cestné preteky.
Naďalej však pokračoval v cyklokrose. V sezóne 2018/2019 získal tretí titul majstra sveta v elitnej kategórii.
2020: Víťazstvo na pretekoch Okolo Flámska V roku 2020 sa Van der Poel zaradil medzi popredných svetových klasikárov. Sezóna bola ovplyvnená pandémiou ochorenia COVID-19 a kalendár profesionálnych pretekov bol výrazne upravený. V októbri 2020 zvíťazil na pretekoch Okolo Flámska. V závere sa dostal do súboja s Woutom van Aertom a o víťazovi rozhodol šprint. Van der Poel zvíťazil s minimálnym rozdielom.
Víťazstvo na pretekoch Okolo Flámska bolo jeho prvým triumfom na monumentálnych klasikách. Zároveň sa stal prvým členom svojej rodiny, ktorý vyhral tieto preteky. Jeho otec Adrie van der Poel totiž preteky Okolo Flámska nikdy nevyhral. V cyklokrose pokračoval v úspešnej kariére a získal svoj štvrtý titul majstra sveta v elitnej kategórii.
2021: Tour de France a olympijské hry Sezóna 2021 patrila medzi najvýznamnejšie v jeho dovtedajšej cestnej kariére. Na Tour de France štartoval prvýkrát v kariére. V druhej etape zvíťazil po útoku na stúpaní Mûr-de-Bretagne. Vďaka časovej bonifikácii získal žltý dres pre lídra celkového poradia. Žltý dres následne nosil šesť dní. Počas Tour de France sa sústredil aj na prípravu na olympijské hry v horskej cyklistike a z pretekov odstúpil pred ich záverečnou časťou.
Na Letných olympijských hrách 2020 v Tokiu, ktoré sa uskutočnili v roku 2021, štartoval v pretekoch horských bicyklov cross-country. Jeho olympijský štart však ovplyvnil pád v prvej časti pretekov a skončil mimo medailových pozícií.
Na konci sezóny sa sústredil na cestné majstrovstvá sveta a ďalšie jednodňové preteky. vľavo|náhľad|350x350bod|Mathieu van der Poel počas individuálnej časovky na pretekoch Critérium de Dauphiné v roku 2025.
2022: Druhé víťazstvo na pretekoch Okolo Flámska V roku 2022 pokračoval Van der Poel v úspechoch na jednodňových klasikách. Na pretekoch Okolo Flámska sa opäť dostal medzi najlepších jazdcov a obsadil druhé miesto. Počas sezóny dosiahol víťazstvá aj v ďalších významných pretekoch. Na Giro d’Italia absolvoval svoje prvé preteky Grand Tour.
Na Gire získal víťazstvo v úvodnej etape a obliekol si ružový dres lídra celkového poradia. Dres nosil niekoľko dní. Počas pretekov získal aj ďalšie umiestnenia v šprintérskych etapách. Giro d’Italia dokončil a pokračoval v ďalšej časti sezóny.
2023: Víťazstvo na Milano–San Remo, Paris–Roubaix a titul majstra sveta Rok 2023 bol jedným z najúspešnejších rokov Van der Poelovej cestnej kariéry. Na jar zvíťazil na monumentálnych pretekoch Milano–San Remo. V záverečnej časti pretekov zaútočil na stúpaní Poggio a vytvoril si rozhodujúci náskok pred súpermi. Víťazstvo bolo jeho druhým triumfom na monumentálnej klasike.
Následne zvíťazil na pretekoch Okolo Flámska. V záverečných kilometroch sa odpútal od súperov a preteky dokončil samostatne. Získal tak svoje druhé víťazstvo na tomto monumente. O týždeň neskôr štartoval na Paris-Roubaix. Po náročnom priebehu sa dostal do čela pretekov a v závere zvíťazil. Pre Van der Poela išlo o prvé víťazstvo na Paris–Roubaix.
Jeho úspechy v jarných klasikách ho zaradili medzi najvýraznejších špecialistov na monumentálne jednodňové preteky.
V auguste 2023 štartoval na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v Glasgowe. V náročných podmienkach sa dostal do úniku a v záverečnej časti pretekov pokračoval v samostatnej jazde. Napriek pádu v závere dokázal preteky dokončiť na prvom mieste.
Získal tak svoj prvý titul majstra sveta v cestných pretekoch. Zároveň sa stal prvým Holanďanom od roku 1985, ktorý získal titul majstra sveta v elitnej kategórii mužov.
2024: Obhajoba titulov a ďalšie monumentálne víťazstvá Sezóna 2024 patrila medzi najúspešnejšie obdobia jeho kariéry. Na pretekoch Okolo Flámska zvíťazil po samostatnom útoku. Víťazstvo znamenalo jeho tretí triumf na týchto pretekoch.
O týždeň neskôr zvíťazil aj na Paris–Roubaix. V závode sa dostal do čela a vytvoril si výrazný náskok pred súpermi. Druhým víťazstvom v rade sa zaradil medzi jazdcov, ktorí dokázali triumfovať na pretekoch Okolo Flámska aj Paris–Roubaix v jednej sezóne.
Na jeseň sa zúčastnil majstrovstiev sveta v Zürichu. Jeho cieľom bolo obhájiť titul majstra sveta z roku 2023. Počas pretekov sa dostal do vedúcej skupiny a v závere dokázal udržať náskok pred prenasledovateľmi. Získal druhý po sebe idúci titul majstra sveta v cestných pretekoch.
Van der Poel sa tým zaradil medzi jazdcov, ktorí dokázali obhájiť titul majstra sveta v cestných pretekoch.
2025: Ďalšie víťazstvo na Milano–San Remo a Tour de France V roku 2025 pokračoval Van der Poel v úspechoch na monumentálnych klasikách.
Na Milano–San Remo opäť zvíťazil. V záverečnej časti pretekov sa dostal do vedúcej skupiny a v špurte porazil svojich súperov. Získal tak druhé víťazstvo na tomto monumente. V priebehu sezóny dosahoval popredné umiestnenia aj na ďalších klasikách a etapových pretekoch.
Na Tour de France získal etapové víťazstvo a počas pretekov sa dostal aj do žltého dresu. Jeho účinkovanie na Tour bolo súčasťou prípravy na ďalšiu časť sezóny.
V druhej polovici roka pokračoval v programe jednodňových pretekov a majstrovstiev sveta.
2026 V sezóne 2026 pokračoval Van der Poel v tíme Alpecin-Premier Tech. Jeho hlavnými cieľmi zostali jednodňové monumentálne klasiky, pričom sa naďalej objavoval aj v etapových pretekoch a na vybraných podujatiach Grand Tour.
Na jar pokračoval v súperení s ďalšími špecialistami na klasiky, predovšetkým s Belgičanom Woutom van Aertom a Slovincom Tadejom Pogačarom. Ich vzájomné súboje nadviazali na rivalitu, ktorá sa medzi týmito jazdcami vytvorila už počas cyklokrosovej kariéry.
Van der Poel zostal jedným z lídrov tímu Alpecin-Premier Tech a naďalej sa zameriaval predovšetkým na monumentálne jednodňové preteky.
Jazdecký štýl a schopnosti Mathieu van der Poel patrí medzi všestranných cyklistov, ktorí dosahujú významné výsledky vo viacerých disciplínach. Jeho výkonnosť vychádza zo skúseností z cyklokrosu, cestnej cyklistiky a horskej cyklistiky. V jednotlivých disciplínach dokáže využívať odlišné vlastnosti, pričom jeho štýl jazdy je charakteristický najmä vysokou schopnosťou zrýchlenia, technickou zdatnosťou a schopnosťou podať vysoký výkon v krátkych intenzívnych úsekoch.
Cestná cyklistika V cestnej cyklistike sa Van der Poel špecializuje predovšetkým na jednodňové klasiky. Jeho schopnosti mu umožňujú konkurovať jazdcom na rovinatých aj kopcovitých tratiach. Najväčšie úspechy dosiahol na monumentálnych pretekoch, medzi ktoré patria Okolo Flámska, Paris–Roubaix a Milano–San Remo.