Spravodlivá medzi národmi Margita Šlachtová (, plným menom Zadjeli Slachta Margit Borbála; *18. september 1884, Košice, Uhorsko † 6. január 1974, Buffalo, USA) bola maďarská katolícka rehoľná sestra, sociálna aktivistka, učiteľka, politička a prvá žena zvolená do maďarského parlamentu. Angažovala sa za volebné právo žien a hlásila sa ku konzervatívnemu katolicizmu, monarchizmu a myšlienkam kresťanského socializmu.

V roku 1923 založila Spoločnosť sociálnych sestier ().

Počas holokaustu spolu so sestrami zachránila stovky Židov, za čo jej v roku 1969 Jad va-šem udelil titul Spravodlivá medzi národmi.

Mladosť a vzdelanie Margita Šlachtová sa narodila 18. septmbera 1884 v Košiciach, kde prežila svoje detstvo. Jej otcom bol Kálmán Slachta, potomok šľachtica poľského pôvodu a matkou Barbora Saárossyová, dcéra statkára zo Šariša. Margita bola druhou zo šiestich dcér.

V rokoch 1901 až 1903 absolvovala v Košiciach stredoškolské štúdium na Vyššej dievčenskej škole. Následne v roku 1903 odišla z Košíc študovať na Učiteľský ústav v Kalocsi, kde po trojročnom štúdiu v roku 1906 získala kvalifikáciu na vyučovanie nemčiny, francúzštiny a dejepisu na nižšom stupni stredných škôl.

V roku 1907 sa jej otec stal generálnym riaditeľom Košickej sporiteľne. Pre jeho nezodpovedné hospodárenie však banka skrachovala a v roku 1908 rodičia s tromi mladšími súrodencami emigrovali do Spojených štátov. Margita zostala v Uhorsku.

Život Po ukončení štúdia učila na meštianskej dievčenskej škole uršulínok v Györi. Po roku odišla do Budapešti, kde krátko pôsobila ako učiteľka a vychovávateľka na učiteľskom ústave ().

Margita sa spoznala so Šarlotou Korányi, neskoršou líderkou Katolíckeho združenia pracujúcich žien () a vďaka jej pomoci v roku 1908 absolvovala v Nemecku kurz sociálnej práce. Učiteľské povolanie opustila vo veku 24 rokov v súvislosti s kurzom.

Po ukončení kurzu v roku 1908 vstúpila medzi prvými do Spoločnosti sociálnej misie (, SzMT), ktorú založila Edit Farkas. Farkas a Korányi boli jej ešte študentskými inšpiráciami. Organizácia nebola rehoľou, hoci členstvo v nej vnímala Margita ako vážny záväzok. Čoskoro sa stala vedúcou osobnosťou hnutia kresťanskej sociálnej starostlivosti. Vydávala informačný časopis Értesítő, založený v roku 1912. Vytvorila program pre systematické vzdelávanie sociálnych pracovníčok. Od roku 1915 bola redaktorkou časopisu Kresťanská žena (), ktorý nahradil Értesítő a v rokoch 1918 až 1920 redigovala časopis Maďarská žena ().

Po zavedení obmedzeného volebného práva žien v Maďarsku v roku 1918 vstúpilo ženské kresťansko-sociálne hnutie, ktorého jednou z hlavných zložiek bola SzMT, do politiky. V októbri 1918 vznikla Liga kresťanských žien () ako ženská sekcia Kresťanskodemokratickej strany, ktorú viedla Margita. alt=Margita Šlachtová prednášajúca volebný prejav v roku 1920.|náhľad|310x310bod|Margita Šlachtová prednášajúca volebný prejav v roku 1920. Margita v doplňovacích voľbách v marci 1920 úspešne kandidovala za vládnu Stranu kresťanskej národnej jednoty () do maďarského parlamentu. Získala výraznú väčšinu hlasov a stala sa prvou zvolenou ženou. Počas svojho prvého mandátu v rokoch 1920 až 1922 vystúpila 28-krát, pričom sa zameriavala na sociálne otázky a práva žien. V jednom zo svojich vystúpení požadovala, aby sa trest bitia palicou za špekulácie a nezákonné obohacovanie uplatňoval rovnako na ženy aj mužov.

V nasledujúcich voľbách jej Farkasová nepovolila kandidovať pre rozdielne názory na spôsob presadzovania rovnoprávnosti žien. SzMT sa snažila pôsobiť apoliticky, ale Margita presadzovala aktívne pôsobenie v politike. Po vyvrcholení konfliktov bola v máji 1923 spolu s ďalšími sestrami zo SzMT vylúčená.

Niekoľko dní po vylúčení, 12. mája 1923, založila Margita Spoločnosť sociálnych sestier (SSS, ), ktorej predstavenou zostala do roku 1963. V rokoch 1924 až 1926 pôsobila a prednášala v Spojených štátoch a Kanade s cieľom posilniť pôsobenie SSS v týchto krajinách a zabezpečiť financie.

V roku 1933 sa opäť zapojila do politiky, keď založila združenie Liga Svätého Ducha (). Redigovala časopisy Hlas ducha () a Pracujúca žena (), ktorý bol po nemeckej okupácii Maďarska v marci 1944 medzi prvými zakázaný.

Po roku 1938 sa otvorene stavala proti nacizmu. V roku 1940 vystúpila na obranu ľudí zaradených na nútené práce a v roku 1941 sa postavila proti deportáciám „bezštátnych“ Židov z Maďarska do Haliče. V roku 1942 po získaní informácií o deportáciách zo Slovenska poskytla inštitúcie svojej rehole na pomoc židovským utečencom.

V marci 1943 odišla do Ríma, kde na audiencii u pápeža Pia XII. upozornila na situáciu slovenských Židov a snažila sa dosiahnuť intervenciu Svätej stolice.

Po nemeckej okupácii Maďarska v marci 1944 pôsobila v centre Sociálnych sestier na Thökölyho ulici v Budapešti a v budove poskytovala úkryt stovkám Židov. Sestry čelili raziám a násiliu zo strany Šípových krížov. Margita bola pri jednej z akcií fyzicky napadnutá. Napriek tomu pokračovala v záchrane prenasledovaných. Mnohí získali falošné dokumenty alebo úkryt práve vďaka nej a jej reholi. Spolu so sestrami takto zachránila stovky židovských životov, za čo jej v roku 1969 Jad va-šem udelil titul Spravodlivá medzi národmi. alt=Hroby v krypte kaplnky Alba Regia v Berkeley Springs. V strede horného radu je hrob Margity Šlachtovej.|náhľad|Hroby v krypte kaplnky Alba Regia v Berkeley Springs. V strede horného radu je hrob Margity Slachtovej. Začiatkom roka 1945 sa vrátila do aktívnej politiky ako nezávislá kandidátka za Občianskodemokratickú stranu () a získala poslanecký mandát. V roku 1947 bola zvolená ako kandidátka Ligy kresťanských žien. Presadzovala kresťanské princípy a vystupovala proti Sovietskemu zväzu a komunizmu.

Dňa 16. júna 1948 predniesla svoj posledný prejav v parlamente, v ktorom vystúpila proti zoštátneniu cirkevných škôl. Po schválení zákona o zoštátnení zostala na protest sedieť počas spevu štátnej hymny, za čo jej bol zakázaný vstup do parlamentu. Od januára 1949 sa z obavy zo zatknutia ukrývala v dominikánskom kláštore.

V noci 22. júna 1949 emigrovala spolu s dvoma rehoľnými sestrami do Spojených štátov. V emigrácii spolupracovala s Rádiom Slobodná Európa pod menom Borbála Nemesová. Pod pseudonymom Margit Nemesová udržiavala korešpondenciu s Maďarskom. Zomrela 6. januára 1974 v zariadení SSS v Buffale.

V roku 2010 po Margite mestské zastupiteľstvo Budapešti pomenovalo úsek budínskeho dolného nábrežia Dunaja medzi Árpádovým a Margitiným mostom, ktorý dostal názov Slachta Margit rakpart, v rámci premenovania nábreží na počesť záchrancov prenasledovaných počas nyilašiovských represálií v rokoch 1944 až 1945.

Poznámky

Referencie

Pozri aj

Sára Schalkháziová

Iné projekty

Externé odkazy

Stránky Spoločnosti sociálnych sesetier Profilová stránka Jad va-šem

Kategória:Osobnosti z Košíc Kategória:Rehoľníčky Kategória:Spravodliví medzi národmi Kategória:Žena