Zóilos I. (celým menom Zóilos Dikaios, v indických prameňoch uvádzaný ako Dharmika; ; * 3. storočie pred Kr. alebo 2. storočie pred Kr. – † 2. storočie pred Kr. alebo 1. storočie pred Kr.) bol panovník Indo-gréckeho kráľovstva. Jeho mocenská sféra sa na základe numizmatických svedectiev rozkladala v oblasti Paropamisadai a Arachosia na území dnešného Afganistanu a Pakistanu. Z hľadiska dynastickej kontinuity je pokladaný za predstaviteľa euthydémovskej línie. V novšom historickom výskume je identifikovaný ako kľúčový súčasník a pravdepodobný mocenský rival kráľa Menandra I.

Chronologické zaradenie a revízia datovania Datovanie vlády Zóila I. prešlo v modernej historiografii zásadným vývojom. Staršia generácia bádateľov, ktorú reprezentoval William W. Tarn a neskôr vo svojich raných prácach aj Osmund Bopearachchi (1991), predpokladala, že Zóilos I. bol priamym nástupcom Menandra I. Jeho panovanie preto datovali do obdobia po Menandrovej smrti, približne do rokov 130 – 120 pred Kr.

Tento zavedený model však výskumníci revidovali po objavení a analýze nových numizmatických nálezov. Britský bádateľ Robert C. Senior publikoval dôkazy o dvoch unikátnych emisiách, na ktorých kráľ Menandros I. priamo prerazil staršie razby Zóila I. vlastnými razidlami. Analýza týchto mincových nálezov jednoznačne dokazuje, že Zóilos I. musel získať kráľovský status ešte počas života Menandra I., čo viedlo k posunu jeho datovania do rokov 150 – 135 pred Kr.

Najnovšia štúdia Osmunda Bopearachchiho (2025) prináša ucelený pohľad na toto obdobie. Poukazuje na to, že Zóilos I. definitívne vytlačil Menandrov vplyv zo západných satrapií okolo roku 130 pred Kr. Tento zvrat súvisel s pádom gréckej moci na sever od Hindúkušu, kde pod tlakom nomádskych invázií skončila vláda Héliokla I. Zóilos I., ktorý mohol byť dedičom grécko-baktrijskej aristokracie alebo uchádzačom o trón z línie Euthydéma I., využil destabilizáciu a obsadil väčšinu západných dŕžav Menandrovej dynastie. Nevylučuje sa ani hypotéza, že Zóilos bol priamym vojenským protivníkom Menandra v konflikte, počas ktorého Menandros podľa Plutarcha zahynul.

Geografický rozsah dŕžav Presná lokalizácia Zóilovho mocenského centra sa opiera o miesta nálezov jeho mincí a zdieľanie regionálnych mincových značiek (tzv. monogramov). Výskyt mincí v dvoch pokladoch z oblasti Bajauru, nálezy z lokality Mohmand a predovšetkým masívne zastúpenie v poklade z Mír Zaká (vrátane exemplárov z kolekcie Le Berre v parížskom Cabinet des Médailles) situujú centrálne územie jeho dŕžav do Paropamisadai a Arachosie.

Zóilos I. prebral do svojho mincového systému päť hlavných monogramov Menandra I., medzi nimi aj špecifickú značku stotožňovanú so strategickou mincovňou Begram-Kovisi. Naopak, úplná absencia akýchkoľvek mincových emisií Zóila I. počas systematických archeologických vykopávok vo významnom mestskom centre Taxila poskytuje nespochybniteľný dôkaz o tom, že smerom na východ jeho reálna moc neprekročila rieku Indus a neprenikla do oblasti východnej Gándháry.

Mincovníctvo a štátna ideológia Mincovú produkciu Zóila I. je možné na základe metrologických a ikonografických kritérií rozdeliť do dvoch špecifických skupín. Jeho emisie reflektujú zložité multietnické prostredie helenistického pohraničia a vykazujú vedomé pro-euthydémovské ideologické smerovanie, ktorým sa panovník vymedzoval voči konkurenčnej línii Menandrovcov.

Strieborné emisie V oblasti striebornej razby nechal Zóilos I. vyprodukovať limitované množstvo monolingválnych (čisto gréckych) tetradrachiem atického štandardu, ktoré boli určené pre obchodné styky s helenistickými centrami na sever od Hindúkušu. Dominantnú časť jeho produkcie však tvorili dvojjazyčné drachmy indického štandardu prispôsobené lokálnemu ekonomickému obehu: Averz: Zobrazuje v pravom profile portrét panovníka s kráľovským diadémom, niekedy vyobrazeného v prilbe. Text dopĺňa grécky nápis v genitíve BASILEÓS DIKAIOU ZÓILOU ( – Kráľa Zóila, Spravodlivého). Niektoré razby vykazujú nižšiu remeselnú kvalitu, čo naznačuje provizórne podmienky v mobilných vojenských mincovniach. Reverz: Nesie vyobrazenie stojaceho nahého Herakla, ktorý v ľavej ruke drží kyjak s kožou leva a v pravej ruke zviera veniec či diadém. Pri vybraných variantoch Herakla priamo korunuje personifikácia víťazstva – malá bohyňa Niké. Tento motív bol priamym napodobnením mincí Euthydéma II. a Démétria I., čím chcel Zóilos demonštrovať legitímnosť svojho nároku prostredníctvom slávnej baktrijskej dynastie.

Indický nápis písaný v písme Kharóšthí zavádza ekvivalent kráľovského titulu Maharajasa Dhramikasa Jhoilasa. Vzhľadom na fonetickú neprítomnosť hlásky „Z“ v indických lokálnych dialektoch bolo meno helenizované do foriem Jhoila alebo Jhahila. Výskyt titulu Dhramikasa („Nasledovník Dharmy“) predstavuje vôbec prvý doložený prípad aplikácie tohto epitetonu na indo-gréckych minciach a indikuje panovníkovu snahu o hľadanie legitimizácie u miestneho budhistického obyvateľstva. Vyskytujú sa aj vzácne, zlatom plátované strieborné drachmy s týmto motívom.

Bronzové emisie a nomádska aliancia Zóilove bronzové mince majú tradičný indický štvorcový tvar a prinášajú unikátnu syntézu symbolov, ktorá bola v dovtedajšom gréckom umení neobvyklá. Na lícnej strane sa nachádza hlava Herakla s jeho typickými atribútmi. Na reverznej strane je však vo vnútri víťazného venca vyobrazený Heraklov kyjak spojený so špecifickým skytským puzdrom na zložený luk (tzv. gorytos).

Tento ikonografický typ tvorí ostrý protiklad k tradičnému helenistickému dlhému luku, ktorý je vyobrazený napríklad na minciach kráľovnej východného Indo-gréckeho kráľovstva Agathokleie. Moderná historická analýza interpretuje prítomnosť skytských zbraní na oficiálnych kráľovských razbách ako priamy dôkaz nadviazania politických kontaktov, prípadne formálneho vojenského spojenectva medzi Zóilom I. a kočovnými kmeňmi (pravdepodobne Sakmi alebo Jue-či), ktoré v tom čase tlačili na severné hranice helenistického sveta.

Galéria

Referencie

Literatúra

Pozri aj Indo-grécke kráľovstvo

Kategória:Indo-grécki králi