Boboševsko pole (, doslova Boboševské pole), alebo Boboševska kotlovina (, doslova Boboševská kotlina) je geomorfologická jednotka v Kiustendilskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Charakteristika Vymedzenie a rozmery Boboševsko pole sa nachádza v juhozápadnej časti Bulharska v Kiustendilskej oblasti v okrese Boboševo na strednom toku rieky Struma, pri jej sútoku s riekou Džerman.
Pohľad na Boboševskú kotlinu zo svahov pohoria Vlachina planinav pozadí pohorie Rila|náhľad|vľavo
Leží medzi pohoriami Verila, Rila, Osogovo Vlachina planina a Koňavska planina Dlhšia os kotliny sa v tiahne smere toku rieky Struma a kotlina tak vytvára prirodzenú hranicu medzi Kiustendilskou kotlinou na severe a Blagoevgradskou kotlinou na juhu.
Boboševská kotlina sa nachádza v priemernej nadmorskej výške približne metrov, čo ju zaraďuje medzi nižšie kotliny v Bulharsku. Najnižšia nadmorská výška na území kotliny dosahuje a najvyššia nadmorská výška na perifériach kotliny dosahuje zhruba .
Kotlina je malá, dosahuje rozlohy približne 18 km². Dlhšia os Boboševskej kotliny je orientovaná v smere sever-juh, kotlina dosahuje dĺžku 67 kilometrov a je široká 14 kilometre.
Podľa časti odborníkov je Boboševská kotlina samostatná geomorfologická jednotka, druhá časť ju pokladá za časť kotliny Dolno pole, ktoré je podcelkom Dupnickej kotliny.
Reliéf Dno kotliny je z väčšej časti ploské s riečnymi terasami. Kotlina je tak prevážne rovinatá, s rozsiahlymi poľnohospodárskymi oblasťami a miernymi prechodmi do okolitých kopcov. Pozdĺž brehov Strumy sa tvoria charakteristické riečne terasy charakteristické úrodnými pôdami.
Geológia, klíma, vodstvo Kotlina vznikla v období pliocénu až kvartéru, pričom bola vytvorená tektonickým poklesom a následne bolo jej dno vyplnené aluviálnymi nánosmi.
Boboševská kotlina pri meste Boboševo|náhľad|vľavo
Geologicky je podnožie kotliny tvorené predovšetkým pliocénnymi sedimentmi, štrkmi, pieskom a ílmi. Pôdy v kotline patria predovšetkým k aluviálnym lúčnym pôdam a škoricovým lesným pôdam.
Podnebie je na území Boboševskej kotliny prechodne kontinentálne so znateľnými stredozemnomorskými vplyvmi. Priemerná ročná teplota sa v kotline pohybuje v rozmedzí 1112 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty 550600 mm. Boboševsko pole patrí medzi miernejšie oblasti západného Bulharska. Letá sú teplé, ale nie extrémne, zimy sú relatívne mierne. Prechodné obdobia sú bohaté na zrážky.
Boboševsko pole patrí do povodia Strumy. Najvýznamnejšie rieky, ktoré pretekajú cez územie kotliny sú Struma, Džerman а Kopriven. Na území kotliny sa nenachádzajú žiadne jazerá, alebo močiare.
Flóra Rastlinstvo je na území kotliny predstavené predovšetkým aluviálnymi rastlinnými spoločenstvami. Zo stromov sa vykytujú predovšetkým dub a hrab. Z kultúrnych rastlín prevládajú ovocné sady.
Fauna Z cicavcov sa na území Boboševského poľa vyskytujú líška hrdzavá, srnec lesný, diviak lesný, zajac poľný a množstvo drobných cicavcov typických pre dolinu rieky Struma. Nenachádzajú sa tu žiadne významnejšie, alebo endemické druhy živočíchov.
Dejiny Boboševská kotlina bola osídlená od tráckych čias. Tráci využívali kotlinu z dôvodu jej výhodného umiestnenia a úrodnej pôdy na poľnohospodárstvo. V rímskej ére bola kotlina súčasťou dôležitej cesty spájajúcej Serdiku (dnešná Sofia) s južnými územiami pozdĺž údolia Strumy.
Pohľad na mesto Boboševo a Boboševskú kotlinuv pozadí je viditeľné pohorie Rila|náhľad|vľavo
O aktívnm živote v kotline počas antiky svedčia mnohé zvyšky starovekých osád, ciest a nekropol.
V období stredoveku sa oblasť Boboševskej kotliny dostala do kultúrneho dosahu Rilského monastiera, ktorého vplyv je cítiť aj v miestnych tradíciách.
V období osmanskej nadvlády sa Boboševské pole stalo dôležitým poľnohospodárskym centrom, známym pestovaním tabaku, obilnín a ovocia. Po oslobodení Bulharska zostalo územie kotliny kľúčové pre poľnohospodársku produkciu regiónu a rozvoj infraštruktúry spojil miestne osady s Kiustendilom, Dupnicou a Blagoevgradom.
Hospodárstvo V kotline je rozvinuté poľnohospodárstvo a to predovšetkým pestovanie tabaku, viniča, zeleniny a ovocia (predovšetkým čerešní). Okrem týchto hlavných plodín sa na území kotliny pestujú aj obilniny a zemiaky.
Zo živočíšnej výroby prevláda chov hovädzieho dobytka, ovcí a kôz.
náhľad|Pohľad kotlinu pri meste Boboševo
Obývané miesta a doprava Na území kotliny sa nachádza mesto Boboševo a dediny Mursalevo, Dragodan, Slatino a Sopovo.
Cez územie Boboševskej kotliny prechádzajú bulharské cesty I-3 a III-104. Kotlinou taktiež vedie železničná trať na trase Sofia.Blagoevgrad-Kulata.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Kiustendil (oblasť) Kategória:Kotliny v Bulharsku