right|thumb|300px|Castel Nuovo Castel Nuovo, známy aj ako Maschio Angioino (slovensky „Anjouovský hrad“), je stredoveký hrad v talianskom meste Neapol, ktorý sa nachádza na námestí Piazza Municipio v bezprostrednej blízkosti historického prístavu. Patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky Neapola a zároveň medzi najvýraznejšie symboly mesta.
Hrad vznikol z iniciatívy Karla I. z Anjou po tom, čo sa Neapol v roku 1266 stal centrom jeho kráľovskej moci. Výstavba nového kráľovského sídla sa začala v roku 1279 podľa projektu francúzskeho architekta Pierra de Chaule. V priebehu 15. storočia bol hrad za vlády aragónskej dynastie rozsiahlo prestavaný a prispôsobený požiadavkám delostreleckej vojny. Súčasná podoba preto spája prvky francúzskej gotickej architektúry, katalánskej neskorej gotiky a renesančnej architektúry.
Architektúra right|thumb|300px|Víťazný oblúk Alfonza V. Aragónskeho Castel Nuovo má približne lichobežníkový pôdorys a pozostáva z mohutného opevneného plášťa s piatimi valcovými vežami. Štyri veže sú postavené z pipernu, miestneho sopečného kameňa, zatiaľ čo piata využíva tuf. Opevnenie bolo koncipované tak, aby umožňovalo obranu hradu a zároveň poskytovalo priestor pre kráľovské sídlo.
Najvýraznejším prvkom exteriéru je víťazný oblúk Alfonza V. Aragónskeho, ktorý bol vybudovaný v 15. storočí pri hlavnom vstupe do hradu. Mal oslavovať vstup Alfonza V. do Neapola v roku 1443 a predstavuje významné dielo prechodu od neskorej gotiky k renesancii. Na jeho realizácii sa podieľali okrem iných sochári Pere Johan a Francesco Laurana.
Za vstupným oblúkom sa nachádza rozsiahle vnútorné nádvorie, v ktorom sa zachovali viaceré prvky aragónskej prestavby. Charakteristickým prvkom je najmä arkádové portikum a vonkajšie schodisko z pipernu, spájané s architektom Guillemom Sagrerom, pôvodom z Malorky.
right|thumb|300px|Klenba v Sieni barónov
K najvýznamnejším priestorom hradu patrí Sala dei Baroni (Sieň barónov). Ide o veľkú takmer štvorcovú sálu s monumentálnou osemuholníkovou rebrovou klenbou, ktorej rebrá smerujú k centrálnemu svetlíku. Sála je jedným z najvýznamnejších príkladov katalánskej gotickej architektúry v Neapole.
Ďalšou významnou časťou je Cappella Palatina (Palatínska kaplnka), jediná zachovaná významná časť hradu z anjouovského obdobia. Jej exteriérový mramorový portál je dielom Andreu dell'Aquila. Interiér bol pôvodne vyzdobený freskami, na ktorých sa podľa prameňov podieľal Giotto a jeho dielňa. Časť pôvodnej výzdoby sa však nezachovala.
Hradná architektúra je výsledkom viacerých stavebných etáp. Pôvodná anjouovská stavba bola v 15. storočí do značnej miery prestavaná a počas španielskeho miestokráľovstva boli jej obranné prvky ďalej upravované.
História zámku Anjouovské obdobie right|thumb|300px|Veža Beverello
Po dobytí Neapolského kráľovstva Karlom I. z Anjou v roku 1266 sa Neapol stal centrom jeho kráľovstva. Existujúce kráľovské sídla, predovšetkým Castel Capuano, nevyhovovali podľa kráľovských predstáv potrebám nového panovníckeho dvora. Karol preto rozhodol o vybudovaní nového opevneného kráľovského sídla pri mori.
Stavba nazvaná Castrum Novum sa začala v roku 1279 podľa projektu francúzskeho architekta Pierra de Chaule. Nový názov mal hrad odlíšiť od starších neapolských pevností Castel dell'Ovo a Castel Capuano.
Stavebné práce postupovali rýchlo a pôvodná stavba bola dokončená v priebehu niekoľkých rokov. V dôsledku udalostí spojených so Sicílskymi nešporami a stratou Sicílie anjouovskou dynastiou však Karol I. nový palác prakticky nevyužil. Po jeho smrti v roku 1285 sa Castel Nuovo stal jedným z hlavných sídel jeho nástupcu Karla II.
Za anjouovskej dynastie sa hrad postupne stal nielen pevnosťou, ale predovšetkým kráľovským palácom a politickým centrom Neapola. Za vlády Roberta I. z Anjou (1309 – 1343) bol rozšírený a umelecky zveľadený. Na jeho výzdobe sa podľa historických prameňov podieľali významní umelci vrátane Giotta.
Castel Nuovo bol zároveň dejiskom významných politických udalostí. V roku 1294 sa v hrade pápež Celestín V. vzdal pápežského úradu. Následne bol zvolený jeho nástupca Bonifác VIII.
V 14. storočí hrad opakovane utrpel v dôsledku vojenských konfliktov. V roku 1347 ho dobyli a vyplienili vojská Ľudovíta I. Uhorského počas jeho výpravy proti Neapolskému kráľovstvu. Po návrate kráľovnej Jany I. Neapolskej nasledovali rozsiahle opravy. Hrad bol v nasledujúcich desaťročiach viackrát obliehaný a zostal významným mocenským centrom.
Aragonské obdobie right|thumb|300px|Zobrazenie hradu Castel Nuovo okolo roku 1470 na vrchole jeho slávy. Detail zo Strozziho panelu, ktorý zobrazuje Neapol v 15. storočí.
Zásadná premena hradu nastala po nástupe Alfonza V. Aragónskeho, ktorý v roku 1442 dobyl Neapol a stal sa kráľom Neapolského kráľovstva. Castel Nuovo si zvolil za jedno zo svojich hlavných sídel.
Alfonz nechal hrad rozsiahlo prestavať. Hlavným architektom bol Guillem Sagrera, ktorý pochádzal z Malorky a patril k významným predstaviteľom katalánskej gotickej architektúry. Rekonštrukcia zmenila Castel Nuovo zo stredovekého kráľovského hradu na modernú pevnosť schopnú odolávať delostrelectvu, pričom zároveň vzniklo reprezentatívne kráľovské sídlo.
Najvýznamnejšou pamiatkou tohto obdobia je monumentálny víťazný oblúk Alfonza V., ktorý bol postavený pri hlavnom vstupe do hradu. Jeho výzdoba využíva antické a renesančné motívy a jeho architektonická koncepcia nadväzuje na tradíciu rímskych triumfálnych oblúkov.
Po Alfonzovej smrti pokračovali stavebné práce za vlády jeho nástupcov. Castel Nuovo zostal významným centrom aragónskeho dvora a neapolského politického života.
V hrade sa odohralo aj tzv. sprisahanie barónov proti kráľovi Ferdinandovi I. Neapolskému. Podľa historickej tradície kráľ v roku 1486 pozval povstaleckých barónov na zmierovacie rokovanie a následne ich nechal zatknúť. Udalosť sa spája so Sieňou barónov.
Od 16. do 19. storočia
Po začlenení Neapolského kráľovstva do španielskej mocenskej sféry stratil Castel Nuovo postupne úlohu hlavného kráľovského sídla. Naďalej však zostal významnou vojenskou pevnosťou. Počas španielskeho miestokráľovstva v rokoch 1503 – 1734 boli jeho obranné štruktúry ďalej upravované a na začiatku 16. storočia boli vybudované nové bastióny a priekopa okolo celého areálu.
Po nástupe Karla III. Bourbonského v roku 1734 sa Castel Nuovo definitívne prestal využívať ako hlavné kráľovské sídlo. Panovníci si v Neapole a jeho okolí vybudovali nové reprezentatívne rezidencie, predovšetkým Kráľovský palác v Neapole, Capodimonte, Portici a Casertu. Castel Nuovo si však zachoval vojenský a symbolický význam.
V priebehu 18. a 19. storočia prešiel objekt ďalšími úpravami. Posledná významná obnova pred moderným obdobím sa uskutočnila v roku 1823.
Referencie
Kategória:Paláce v Taliansku