right|thumb|300px|Castel dell'Ovo
Castel dell'Ovo je stredoveký hrad v talianskom meste Neapol v regióne Kampánia. Je považovaný za najstarší zachovaný hrad v Neapole a patrí k najvýraznejším historickým dominantám Neapolského zálivu.
Nachádza sa na bývalom ostrovčeku Megaride pri neapolskom pobreží, ktorý je dnes s pevninou spojený hrádzou. Jeho poloha mala už v staroveku strategický význam a umožňovala kontrolovať pobrežie a prístup k mestu z mora. Dnešná stavba je výsledkom viacerých stavebných etáp, pričom najvýznamnejšie časti stredovekého opevnenia vznikli v normanskom období a následne boli upravované za vlády Štaufovcov, Anjouovcov a Aragóncov. UNESCO označuje Castel dell'Ovo za jednu z najvýznamnejších dochovaných stavieb normanského obdobia v Neapole, hoci bol v neskorších storočiach opakovane prestavovaný.
Názov Castel dell'Ovo je spojený so stredovekou legendou o rímskom básnikovi Vergíliovi. Podľa tradície mal Vergílius ukryť v základoch hradu čarovné vajce, od ktorého existencie mala závisieť stabilita hradu a v širšom zmysle aj osud mesta Neapol. Prípadné poškodenie alebo zničenie vajca malo podľa legendy priniesť mestu nešťastie.
História hradu Starovek a raný stredovek
Lokalita dnešného hradu bola využívaná už v antike. V rímskom období sa na Megaride nachádzala vila známa ako Castrum Lucullanum, ktorá bola súčasťou rozsiahleho pobrežného komplexu. Archeologické výskumy potvrdili existenciu rímskych stavieb a umelých pobrežných zariadení v okolí ostrova.
V 5. storočí n. l. bol priestor opevnený. Neskôr sa na ostrove usadili mnísi a vzniklo tu náboženské centrum.
V ranom stredoveku bola lokalita súčasťou obranného systému Neapola. Staršie opevnené a kláštorné objekty boli v 9. a 10. storočí výrazne zasiahnuté vojenskými udalosťami a časť stavieb bola odstránená v súvislosti s obavou z využitia lokality ako základne pre útoky na mesto.
Normanské obdobie
Rozhodujúca etapa v dejinách dnešného hradu sa začala po normanskom ovládnutí Neapola. Roger II. Normanský využíval lokalitu ako svoje sídlo a začalo sa systematické budovanie jej opevnenia. Castel dell'Ovo sa postupne stal významným článkom obrany mesta. UNESCO ho preto zaraďuje medzi významné zachované pamiatky normanského obdobia v Neapole.
Štaufovské obdobie
Za vlády Fridricha II. Štaufského bol hrad ďalej opevňovaný a získal aj významnú administratívnu funkciu. Castel dell'Ovo, v dobových prameňoch označovaný ako castellum Salvatóris alebo Castrum Ovi, slúžil ako miesto uloženia kráľovského pokladu a dokumentov. Archivio di Stato di Napoli uvádza, že v hrade sa v štaufovskom období uchovávali viaceré skupiny kráľovských listín a úradných dokumentov.
Hrad zároveň slúžil ako väzenie. Jeho strategická poloha na pobreží a mohutné opevnenie umožňovali jeho využitie nielen na obranu, ale aj na zadržiavanie politicky významných väzňov.
Anjouovci a Aragónci
Po nástupe Anjouovcov sa politické centrum kráľovstva postupne presunulo do novovybudovaného Castel Nuovo. Castel dell'Ovo tak stratil časť svojho pôvodného významu ako kráľovské sídlo, zostal však významnou pevnosťou a väzením.
Hrad bol počas neskorého stredoveku opakovane poškodený vojenskými konfliktmi a prírodnými katastrofami. Významné poškodenie spôsobil morský príboj a zemetrasením vyvolaná katastrofa v roku 1370, pri ktorej sa zrútili časti opevnenia. Udalosť zároveň posilnila legendu o magickom vajci, pretože medzi obyvateľstvom sa rozšírila obava, že poškodenie údajného vajca spôsobilo nešťastie. Kráľovná Jana I. Neapolská mala následne zabezpečiť obnovenie hradu a upokojiť obyvateľstvo.
Alfonz V. Aragónsky vykonal na hrade ďalšie úpravy a v roku 1458 tam zomrel. Španieli prestavali veže do dnešnej osemuholníkovej podoby. Ďalšej prestavbe sa venovali aj Bourbonovci, ktorí vzlepšovali opevnenie až do 18. storočia.
Novovek
V období španielskej nadvlády sa Castel dell'Ovo postupne menil na predovšetkým vojenský objekt. V 18. a 19. storočí už nebol významným kráľovským sídlom a jeho priestory slúžili najmä vojenským účelom. Hrad si zároveň zachoval funkciu väzenia. Medzi jeho väzňov patrili napríklad politickí odporcovia a intelektuáli; v 17. storočí tu bol väznený aj filozof Tommaso Campanella. V 19. storočí sa hrad využíval ako väznica pre jakobínov, karbonárov a liberálov.
Významnú úlohu zohral Castel dell'Ovo aj počas Neapolskej republiky v roku 1799, keď jeho delostrelectvo využívali republikánske jednotky v bojoch súvisiacich s francúzskou intervenciou a obnovením bourbonskej moci. Posledná bitka sa tu odohrala v roku 1809, keď sa hrad postavil anglo-bourbonskej flotile.
V roku 1871 sa dokonca objavil urbanistický návrh na odstránenie hradu a využitie priestoru na výstavbu novej mestskej štvrte. Projekt sa však neuskutočnil a Castel dell'Ovo bol zachovaný. Hrad bol potom opustený až do roku 1975, kedy sa uskutočnila jeho rekonštrukcia.
Referencie
Kategória:Paláce v Taliansku