Ernst Gideon von Laudon (* 13. február 1717, Ļaudona, Švédske Livónsko – † 14. júl 1790, Nový Jičín, Habsburská monarchia) bol rakúsky generál a generalissimus cisársko-kráľovskej armády.

Pôvod Narodil sa dňa 2. februára roku 1717 v meste Ļaudona na území súčasného Lotyšska. Pochádzal z rodiny škótskeho pôvodu. Jeho otec bol dôstojníkom.

Pochádzal z chudobného rytierskeho rodu. Vzdelanie mal teda dosť slabé. Nedostatok peňazí mu teda neumožnil mať ani len domáceho učiteľa. Základné vedomosti získal od vlastných rodičov ale aj luteránskeho pastora. V období Gideonovho narodenia prebiehala Veľká severná vojna medzi Švédskym impériom a Ruskou ríšou. Po drvivej porážke švédskych armád a skone samotného kráľa Karola XII. sa rod Laudonovcov stal poddaným ruského cára.

Prvé kroky v armáde Ako kadet Pskovského pluku sa prvý raz zapojil do otvorených bojov v čase Vojny o poľské dedičstvo. Roku 1737 bojoval proti Tatárom, za čo získal hodnosť poručíka. Po čase hľadal miesto vo švédskej alebo pruskej armáde ibaže neuspel. Dostal sa však do armády rakúskej arcivojvodkyne Márie Terézie, ktorá viedla vojnu o habsburské dedičstvo proti pruskému kráľovi Fridrichovi II. Veľkému.

Roku 1744 sa zúčastnil vojenského ťaženia na území Alsaska. Tam však skončil ranený. Roku 1746 sa pridal k chorvátskemu pohraničnému pluku, kde si vyslúžil hodnosť majora. Tam navyše získal skúsenosť vďaka tomu, že viedol útočný boj, čo neskôr využíval proti pruským vojakom.

Sedemročná vojna Dňa 29. augusta roku 1756 obsadili pruské vojská pod velením kráľa Fridricha II. Veľkého mesto Drážďany ale aj celé územie Saska, čo znamenalo vypuknutie Sedemročnej vojny. V tom istom roku sa Laudon zúčastnil bitky pri Lovosiciach.

Roku 1757 bojoval proti pruskej armáde pri Prahe. Vtedy sa jeho vojskám podarilo úspešne prenasledovať pruských útočníkov a vytlačiť ich z mesta. Vtedy bol povýšený do hodnosti generálmajora. Zároveň bol vďaka útočnej taktike a prepadávaniu povýšený roku 1758 podľa návrhu Leopolda Dauna ako veliteľa cisárskych vojsk do hodnosti poľného podmaršala.

Dňa 12. augusta roku 1759 sa zúčastnil Bitky pri Kunnersdorfe ako veliteľ samostatného zboru. Ten bol zložený z 5 plukov pechoty, 1 pluku kyrysníkov, 2 husárskych plukov, 1 pluku dragúnov a niekoľkých tisíc plukov hraničiarov. Bitka sa skončila vojenským víťazstvom spojených habsburských a ruských armád. Laudon sa rozhodol prenasledovať pruského rivala a dovŕšiť tak víťazstvo. Hlavní velitelia rakúskych vojsk však odmietli poslúchnuť jeho rozkaz, čím sa stalo víťazstvo bez využitia.

Roku 1760 už nemalo Pruské kráľovstvo dostatok síl pre mobilizáciu, čím rakúske útoky proti nemu stále pokračovali. Laudon vtedy uspel počas bitky pri Landeshute (v súčasnosti Kamienna Góra) v Sliezsku. Zmocnil sa Kladska a obľahol mesto Vratislav. Ten sa mu však nepodarilo dobyť. V auguste roku 1760 utrpeli jeho vojská porážku. Pruská armáda mala vtedy číselnú prevahu.

Roku 1761 zaistil generál prezimovanie rakúskych vojsk v Sliezsku a pripravoval sa na jarné ťaženie proti pruskej armáde. To sa napokon neuskutočnilo, pretože ruský cár menom Peter III. známy ako obdivovateľ pruského kráľa Fridricha II. Veľkého zastavil vojenské operácia proti Prusku.

Krátky oddych Napriek tomu, že bol po skončení vojny vymenovaný ako poľný zbormajster, stiahol sa na určitý čas do ústrania. Ešte roku 1759 sa usadil v Čechách.

„Zemiaková vojna“ Roku 1778 prepukla Vojna o bavorské dedičstvo medzi Habsburskou monarchiou a Pruským kráľovstvom. Laudon bol vymenovaný za maršala a zároveň získal poverenie veliť vojskám na území Čiech. V marci toho istého roku prevzal velenie cisár Jozef II. Laudon mal pod kontrolou armádu v sile 60 000 vojakov. Vhodným rozmiestnením vojsk a kopírovaním taktiky Fridricha II. Veľkého sa podarilo rakúskej armáde zastaviť postup pruských oddielov z viacerých strán smerom do Čiech. Menšie šarvátky trvali až do roku 1779 keď, rakúska a pruská diplomacia uzavreli mier, čím sa takzvaná „Zemiaková vojna“ ktorá dostala toto pomenovanie v čase zberu zemiakov na poli, skončila.

Posledný boj Bližšie informácie v hlavnom článku: Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791

Začiatkom roka 1789 sa zhoršil zdravotný stav cisára Jozefa II. Habsburského, čím najvyššie velenie prevzal vtedy 78-ročný maršal Andrej Hadik. Po krátkom čase ochorel aj on, čím sa Laudon stal hlavným veliteľom.

V júli roku 1789 dobyli jeho vojská pevnosť Gradiška v Bosne. V auguste toho istého roku sa zmocnili Dubice a a postupne obsadili severné územie Bosny. Osmanská armáda musela ustúpiť smerom za rieku Dunaj. Laudon tak následne úspešne dobyl Belehrad. Vtedy mal k dispozícii 70 peších práporov a 90 jazdeckých švadrón, čo predstavovalo silu približne 62 000 vojakov, 208 diel a 147 mažiarov.

Po istom otáľaní na cisárov príkaz začal dňa 16. septembra roku 1789 útok na Belehrad. Takmer po mesiaci obliehania sa dňa 8. októbra roku 1789 osmanská posádka vzdala.

Začiatkom 90. rokov 18. storočia hrozila navyše nová vojna proti Pruskému kráľovstvu. Vtedy sa opäť rátalo s tým, že Laudon prevezme post hlavného veliteľa cisárskych vojsk. K vojne napokon nedošlo. Cisár Leopold II. ako mladší brat už zosnulého Jozefa II. udelil Laudonovi najvyššiu vojenskú hodnosť generalissima.

Skon a odkaz osobnosti V lete roku 1790 ochorel generál Laudon na zápal pľúc. Dňa 14. júla roku 1790 napokon zomrel. Miestom jeho posledného odpočinku sa stala Viedeň. Ernst Gideon von Laudon sám patril k tým najpopulárnejším veliteľom. Pri vojakoch sa vyznamenal ako bystrý a šikovný taktik. Na druhej strane však nebol veľmi obľúbený v niektorých panovníckych kruhoch na cisárskom dvore vo Viedni.

Referencie

Literatúra DANGL, Vojtech, (2017). Bitky a bojiská v našich dejinách. Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. ISBN 978-80-8046-864-4. SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s., 2017. ISBN 978-80-551-5611-8. SEGEŠ, Vladimír, (2024). Storočie dynastických vojen (1688 - 1791). Bratislava: Ikar, a.s., 2024. ISBN 978-80-8226-132-8. TURČAN, Vladimír et al., (2007). Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-8085-596-3.

Pozri aj Sedemročná vojna (1756 – 1763) Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791 Nový Jičín

Iné projekty

Zdroj DANGL, Vojtech - SEGEŠ, Vladimír, (2012). Vojvodcovia - 111 vojenských osobností vojenských dejín Slovenska. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2017. ISBN 978-80-7360-986-3.

Kategória:Rakúski generáli Kategória:Nositelia Vojenského radu Márie Terézie Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne Kategória:Úmrtia na pneumóniu