vpravo|náhľad| Pohyb ceny Dow Jonesovho indexu tri mesiace pred a po Čiernom pondelku Čierny pondelok z 19. októbra 1987 bol prvým krachom na burze po druhej svetovej vojne. Krach začal na hongkonskej burze cenných papierov a po otvorení búrz v západnej Európe sa prejavil aj tam. O niekoľko hodín neskôr bol pokles aj na burzách v USA a Kanade a napokon aj v Austrálii a na Novom Zélande, kde sa udalosť nazýva kvôli časovému posunu aj čierny utorok.
Dow Jonesov index klesol za jeden deň o 22,6% (508 bodov); ide o doteraz najväčší percentuálny pokles za jeden deň v jeho histórii. Do konca októbra klesli ceny akcií v Austrálii o 41,8%, v Kanade o 22,5%, v Hongkongu o 45,8% a vo Veľkej Británii o 26,4%.
Termín je odvodený z výrazu Čierny štvrtok, ktorý sa používa pre krach burzy v New Yorku z 24. októbra 1929, ktorý spustil Veľkú hospodársku krízu.
Možné príčiny Hodnota Dow Jonesovho indexu sa od roku 1985 takmer zdvojnásobila; v auguste 1987 sa však začali objavovať známky konca býčieho trhu, t.j dlhodobého rastu cien akcií spojeného s optimizmom investorov. Vláde amerického prezidenta Ronalda Reagana sa však nepodarilo dostať pod kontrolu ani infláciu ani nadmerný obchodný deficit (ktorý v roku 1987 dosiahol 152,1 miliardy amerických dolárov). Neistota sa zvýšila, keď americký Federálny rezervný systém po troch rokoch prvýkrát zvýšil kľúčovú úrokovú sadzbu pre krátkodobé úvery. Dow Jonesov index stratil od svojho vrcholu v auguste do 13. októbra 1987 v niekoľkých skokoch približne 475 bodov.
Toto bolo zhoršené rastúcou neistotou na devízových trhoch a stratou dôvery v americký dolár. Hoci sa spočiatku zdalo, že devalvácia dolára po dohode známej ako Plaza Accords bola zastavená dohodou z Louvru vo februári 1987, koncom septembra sa v médiách objavili správy o spore v rámci krajín G7. V piatok pred krachom na akciovom trhu kurz dolára prudko klesol. Neistotu ešte zhoršil článok v nasledujúcom nedeľnom vydaní novín New York Times, v ktorom sa Reaganov minister financií James Baker nepriamo vyslovil proti ďalšej podpore kurzu dolára a pohrozil, že nechá dolár ešte viac klesnúť, ak vláda pod vedením kancelára Helmuta Kohla neprejaví ochotu ku kompromisu v spore o úrokové sadzby.
Rastúca digitalizácia obchodovania na akciovom trhu (počítačová burza, automatizované obchodovanie) prehĺbila pád akciového trhu. Od začiatku 80. rokov 20. storočia obchodníci čoraz viac využívali počítače pre svoje portfóliové stratégie a veľké banky mali vo všeobecnosti veľmi podobné dynamické hedžovacie systémy. Rozsiahla automatizácia znamenala, že v krátkom čase po vzniku počiatočného predajného tlaku hedžovacie stratégie buď predali akcie nakrátko, alebo nakúpili krátke futures kontrakty a put opcie na burzách s futures. Veľký počet súčasne prijatých objednávok vytvoril ďalší predajný tlak, čo malo za následok kaskádový efekt.
Následky 20. októbra 1987 index Dow Jones najprv ďalej klesol na 1 739 bodov, zatiaľ čo japonský index Nikkei 225 klesol o 14,9 percenta (3 383 bodov) na 21 910 bodov. V dôsledku toho bolo obchodovanie na mnohých burzách dočasne pozastavené, čiastočne preto, že vtedajšia počítačová technológia nedokázala zvládnuť vysoký objem objednávok. To dalo americkej centrálnej banke čas na napumpovanie likvidity na trh a zmiernenie krachu. Okrem toho spoločnosti začali spätne odkupovať vlastné akcie, aby podporili cenu alebo využili nízke ceny ako nákupnú príležitosť. Na konci týždňa bol Dow Jonesov index na úrovni 1951 bodov.
Až 15 mesiacov po „Čiernom pondelku“ sa vrátil Dow Jonesov index opäť svoju úroveň spred krachu, a to 2247 bodov.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Financie