Povstalecké zločiny v Ľubochni boli udalosti spojené s ozbrojenou akciou povstaleckých vojakov a partizánov v kúpeľnom mestečku Ľubochňa 27. a 28. augusta 1944 pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Improvizovaná povstalecká jednotka pod velením Daniela Gondu bojovala o vilu Andrej obsadenú nemeckými vojakmiostrahou tábora nemeckých detí KLV. Po nasadení kanónu sa Nemci vzdali a následne boli povstalcami zastrelení. Povstalci po boji vyrabovali kúpeľné hotely a vily. Mylne sa im pripisuje aj postrieľanie nemeckých detí, tie však boli v tom čase už evakuované. Udalosti boli majorom Milošom Veselom a komunistickou historiografiou interpretované ako boj s príslušníkmi SS vo vile Rosa.
Priebeh udalostí
Povstanie v Ružomberku vypuklo v nedeľu 27. augusta 1944 popoludní, keď do delostreleckých kasární prišla skupina približne štyridsiatich partizánov. Veliteľ kasární major Miloš Vesel otvoril zbrojné sklady a zbrane sa začali rozdávať partizánom, vojakom i civilným dobrovoľníkom. Jednou z prvých úloh, ktoré Vesel stanovil, bolo „očistenie“ tylu od Nemcov. Jedna povstalecká rota bola určená na zásah proti Nemcom v Štefánikových kasárňach, druhá, čiastočne zložená aj z pacientov nemocnice, dostala úlohu vyraziť do Ľubochne. Pod vedením kapitána jazdectva D. Gondu sa vojaci po 15. hodine vydali na cestu.
Podľa spomienok kronikára obce Hubovej pôsobili vojaci odhodlane a bojovo. Na cestu vyrazili na autách, spievali a niesli symboly spojené s povstaleckou atmosférou. Ich cieľom bola vila Andrej, v ktorej bola ubytovaná skupina Nemcov, ostraha tábora nemeckých detí KLV (samotné deti už boli evakuované). Keď sa títo dozvedeli o príchode povstalcov, okolo 16. hodiny sa zabarikádovali v pivnici. Na výzvy, aby sa vzdali, nereagovali a začali klásť ozbrojený odpor.
Boj o vilu Andrej Povstalci ešte pred útokom prestrihli telefónne káble, aby zabránili privolaniu posíl. Prestrelka pokračovala počas celej noci. Obrancovia vily disponovali ručnými zbraňami a podľa pamätníkov aj guľometmi a granátmi. Povstalci sa napriek opakovaným útokom nedokázali do budovy dostať. Situácia sa zmenila až po príchode 105 mm dela z Ružomberka. K jeho nasadeniu podľa prameňa prispelo aj rozhorčenie povstalcov po tom, čo Nemci ťažko zranili dvoch ich spolubojovníkov. Po druhom výstrele bolo poškodené vodovodné potrubie a pivničné priestory začala zaplavovať voda. Obrancovia následne začali vychádzať von. Celkovo však pri dobýjaní vily resp. na zranenia pri tejto streľbe zahynuli traja povstalci: Anton Krško (1922, Prievidza-Hradec), František Vojnarovský (?, Rybárpole) a František Nánky (1924, Rybárpole).
Povojnové tvrdenie majora Miloša Vesela označovalo skupinu za príslušníkov SS, ktorí mali pred povstalcami utiecť z Ružomberka do Ľubochne. Podľa jeho správy malo ísť pôvodne o skupinu približne sedemdesiatich príslušníkov SS, z ktorých časť zahynula, časť bola zajatá a ďalší mali utiecť do Ľubochne. Tam sa podľa Vesela zabarikádovali vo vile „Rosa“ a neskôr boli „pobití“ Gondovou skupinou.
Zachované slovenské kroniky a svedectvá však neho neuvádzajú, že by išlo o jednotku SS. V prameňoch sa Nemci opisujú ako príslušníci strážneho alebo spravodajského oddielu, spojári, dôstojníci či personál súvisiaci s nemeckým detským táborom KLV. Samotné deti boli evakuované dva až tri dni pred udalosťami. V Ľubochni bola zároveň zriadená telefónna ústredňa. Počet osôb sa v jednotlivých prameňoch pohybuje približne od 14 do 20.
Zastrelenie po kapitulácii Nemci vyšli z vily až po delostreleckom zásahu a zaplavení pivnice. Svedok udalostí Vladimír Jansík uvádzal, že po vyjdení z budovy mali niektorí z nich stále v rukách granáty. Podľa jeho výpovede ich Gonda nechal postaviť k múru a následne boli popravení.
Rozpory existujú aj v počte zastrelených. Kronika Ľubochne uvádza 14 osôb vrátane jednej ženy, kronika susedného Gombáša hovorí o približne 20 osobách. Svedectvo pamätníka Vladimíra Jansíka odhaduje počet Nemcov približne na dvadsať. Podľa iného pamätníka, Štúra z Rojkova, ich bolo približne štrnásť, pričom dvaja mali byť ušetrení po tom, čo tvrdili, že nie sú Nemci. Ďalšie svedectvá hovoria o šestnástich mužoch a jednej žene.
Pochovanie obetí a neskoršia exhumácia Mŕtve telá zostali niekoľko hodín na mieste. Na Gondov rozkaz ich miestni obyvatelia pochovali za hotelom Fatra do provizórnych hrobov. Po niekoľkých týždňoch prišli do Ľubochne Nemci s cieľom mŕtvych exhumovať a odviezť. Podľa svedectva boli miestni muži donútení telá vykopať holými rukami, očistiť ich a uložiť do rakiev. Následne boli telá odvezené, pričom osud ich ďalšieho transportu podľa svedectva nie je známy.
Rabovanie Ľubochne 28. augusta sa časť povstalcov spolu s miestnymi obyvateľmi zapojila do rabovania kúpeľných hotelov a víl. Podľa miestnej kroniky po boji vojaci otvorili sklady pivníc štátnych kúpeľov a vyrabovali víno a ďalší alkohol. Do rabovania sa zapojili aj civilisti z Ľubochne a okolia. Svedectvo rodiny Jansíkovcov uvádza, že vyrabované boli nielen hotely, ale aj jednotlivé vily.
Poznámka
Referencie
Pozri aj Daniel Gonda Slovenské národné povstanie v Ružomberku
Kategória:1944 na Slovensku Ľubochňa Ľubochňa Ľubochňa Kategória:Ľubochňa Ľubochňa