Giovanni Andreas Alciatus (iné tvary mena: Alciati, Alciato; * 8. máj 1492, Alzato, dnes Alzate Brianza / Miláno† 12. január 1550, Pavia) bol taliansky právnik, filológ a básnik.
Bol vynikajúcim znalcom rímskeho práva a klasických jazykov. Býva považovaný za jedného zo zakladateľov školy právneho humanizmu a spolu s Guillaumom Budé a Ulrichom Zasiom aj medzi troch najvýznamnejších predstaviteľov tohto smeru.
Život Alciatus sa narodil v roku 1492 do rodiny Ambrogia Alciata. Jeho matka Margherite, rod. Landrianiová pochádzala zo šľachtického rodu, jeho otec pôsobil ako milánsky veľvyslanec v Benátskej republike. Najprv vyštudoval latinčinu a gréčtinu v Miláne a neskôr právo v Pavii, Bologni a Ferrare. Po štúdiách pôsobil ako advokát v Miláne.náhľad|vľavo|Náhrobok Andreasa Alciata v Cortile di Volta, Padovská univerzita, Taliansko (pôvodne Kostol sv. Epifania) V roku 1518 bol povolaný na univerzitu v Avignone, kde s prerušením pôsobil do roku 1522 ako profesor práva. Z finančných dôvodov sa musel na čas vrátiť do milánskej advokátskej kancelárie, no v roku 1527 začal opäť vyučovať v Avignone.
Veľmi dobre honorované povolanie ho priviedlo na univerzitu do Bourges (1529), kde pôsobil štyri roky, kým sa nevrátil na univerzitu v Pavii. V roku 1537 musel na nátlak milánskeho vojvodu odmietnuť pozvanie do Bologne, kde sa nakoniec dostal v roku 1541. V dôsledku vojnových udalostí však musel ešte v tom istom roku odísť do Ferrary. Od roku 1546 až do svojej smrti vyučoval opäť na univerzite v Pavii. Dielo Alciatov právny humanizmus znamenal návrat k pôvodným prameňom a ich jazyku. Spolu so svojimi následníkmi sa usiloval oslobodiť texty Corpus iuris civilis od glos a interpretácií spojených so stredovekou latinčinou. S pomocou starovekých historických prameňov sa pramene snažil vykladať novým spôsobom. K týmto cieľom mu dopomáhala znalosť klasických jazykov. Jeho diela boli veľmi obľúbené v celej Európe a boli dokonca vydávané bez jeho súhlasu.
Výber Annotationes in tres libros Codicis Iustiniani (1513) Praetermissorum iuris civilis libri Il (1518) De verborum obligationibus (1519) Emblematum libellus (1522, emblémová kniha) De verborum significationibus (1530)
Referencie
Iné projekty
Kategória:Osobnosti z Milána Kategória:Talianski humanisti Kategória:Talianski právni vedci Kategória:Talianski filológovia Kategória:Talianski básnici