Atentát na Franza Karmasina v Medzeve 11. decembra 1938 bol vyvrcholením snáh promaďarsky orientovaných spišských Nemcov docieliť, aby obce Štós a Medzev obývané Nemcami boli pripojené k Maďarsku. Predseda Deutsche Partei a vodca nemeckej národnostnej skupiny Franz Karmasin bol zranený. Obce ostali súčasťou Slovenskej republiky. Po týchto udalostiach sa ZDP stiahla do ústrania a po vyhlásení Slovenskej republiky ohlásila pozastavenie činnosti.

Predohra Potom, ako si 6. októbra 1938 Hlinkova slovenská ľudová strana vynútila od pražskej vlády autonómiu Slovenskej krajiny, Franz Karmasin sa vrátil z dočasného exilu vo Viedni a začal rokovať s predstaviteľmi ustanovujúcej sa autonómnej slovenskej vlády. Výsledkom bolo 10. októbra 1938 povolenie založenia novej „Nemeckej strany“ () ako jediného politického zoskupenia slovenských Nemcov s nacionálnym socializmom ako ideológiou a hákovým krížom ako symbolom. Slovenská vláda zároveň zriadila štátny sekretariát pre záležitosti Nemcov. Karmasin mal zastaviť propagandu za pripojenie Bratislavy k Nemeckej ríši a sprostredkovať slovenskej vláde styk s nacistickými pohlavármi.

Nemecká menšina na Slovensku však nebola čo do politických názorov jednotná. Spišská nemecká strana () bola promaďarsky orientovaná regionálna politická strana Karpatských Nemcov na Slovensku pôsobiaca hlavne na historickom území Spiša. Po vzniku autonómnej Slovenskej krajiny na jeseň 1938 sa silno oslabená Spišská nemecká strana pokúsila mobilizovať promaďarsky naladené nemecké obyvateľstvo za pripojenie Spiša k Maďarsku. Impulzom bolo zlyhanie komárňanských rokovaní zástupcov Slovenskej krajiny a Maďarska 13. októbra 1938. Na juhu Slovenska opäť začali provokácie a demonštrácie maďarskej menšiny a v mestách začali vznikať „maďarské národné rady“, v Košiciach vznikla 15. októbra. Aktivizovali sa promaďarskí Nemci na Spiši, kde sa v Spišskej Novej Vsi 22. októbra vytvorila „Spišská nemeckomaďarská národná rada“ s predsedom dr. Hugom Kalchbrennerom, podpredsedom Ing. Bedrichom Koromzayom a tajomníkom Alexandrom Försterom. Pobočka rady na čele s Ing. Františkom Schindnerom vznikla v Gelnici. Krajinský úrad sa veci rady informoval u Franza Karmasina. Ten o akcii nevedel a neschvaľoval ju. Prezídium krajinského úradu v Bratislave nariadilo nikde netrpieť činnosť maďarských rád a tieto rozpustiť. 1. novembra 1938 zaviala na kostole vo Vyšnom Medzeve maďarská zástava.

V Prvej viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 sa Česko-Slovensko muselo vzdať južného územia tvoreného líniou Senec – Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Vráble – Levice – Lučenec – Rimavská Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany – Veľké Kapušany – Užhorod – Mukačevo (vrátane týchto miest) až po hranice s Rumunskom v prospech Maďarska.

Karmasinovi sa v deň arbitráže prostredníctvom Arthura Seyss-Inquarta v rámci Viedenskej arbitráže podarilo presadiť, u arbitrov Joachima von Ribbentropa a Galeazza Ciana požiadavku, aby Bratislava a nemecké enklávy zostali na Slovensku. Otázka Bratislavy už bola rozhodnutá oboma arbitrami 28. októbra v Ríme. Proti zotrvaniu južného Spiša vrátane Medzeva a Štósa v československom štátnom zväzku ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska nič nenamietali. Arbitráž ale vyvolala v Medzeve, Štóse a v ich okolí veľké rozčarovanie. Novostanovená hranica prerušila železničnú trať z Medzeva do Moldavy nad Bodvou, odrezala tieto obce od okolitého slovenského územia a jediné spojenie s budúcim okresným mestom Gelnicou zabezpečovala cesta, vedúca cez priesmyk na Štóskom vrchu. Medzevské hámre stratili odbytisko. Vznikla podobná situácie ako v štítnickej doline, kde po odrezaní obcí došlo 22.25. november 1938 k vzbure slovenského obyvateľstva, v ktorej obyvatelia čisto slovenských obcí žiadali z existenčných dôvodov o pripojenie k Maďarsku. Štítnická vzbura postupne odznela po čiastočnej normalizácii hraničného styku.

Nepokoje vypukli prakticky hneď po zverejnení výsledkov arbitráže. Všetci súkromní zamestnávatelia v Nižnom Medzeve zastavili činnosť svojich prevádzok na znak nespokojnosti s prijatými územnými zmenami, čím posilnili promaďarské tendencie medzi svojim zamestnancami. 3. novembra 1938 sa konala veľká promaďarská demonštrácia asi 3 000 osôb. Zhromaždený dav v Nižnom Medzeve obviňoval Franza Karmasina a Deutsche Partei (DP) zo zrady národných záujmov. Demonštranti vytĺkli okná na miestnej úradovni DP a okresnému náčelníkovi v Gelnici zaslali memorandum žiadajúce pripojiť obce k Maďarsku.

Samotná slovenská vláda v dňoch 8. a 9. decembra 1938 ponúkla maďarskej strane aj Nižný a Vyšný Medzev a Štós ako kompenzáciu za územie okolo Čeklísu.

Atentát Vedenie Deutsche Partei sa uvedených nemeckých obcí nemienilo za žiadnu cenu vzdať. Franz Karmasin sa rozhodol zorganizovať zhromaždenie. Uvedomoval si svoju neobľúbenosť u tamojšieho obyvateľstva, preto ho sprevádzalo asi 250 príslušníkov FS. Krajská úradovňa DP v Kežmarku okresnému náčelníkovi v Gelnici, že 11. decembra 1938 usporiada strana manifestáciu v Nižnom Medzeve. Okresný úrad zhromaždenie povolil, no vzhľadom na riziko okresný náčelník do N. Medzeva 36 četníkov a vojenskú asistenciu o sile 10 mužov.

Dohra Slovenská vláda z obavy o zahraničnopolitické dôsledky zo strany Maďarska, alebo Nemecka sa snažila vyšetriť prípad. Priame dôkazy o maďarskej účasti vyšetrujúci četníci nezískali, iba indície, že na akcii sa zúčastnili maďarské dobrovoľnícke oddiely szabadcsapatok. Priamy svedok udalostí, miestny komunista M. Schmotzer, prisudzuje akciu vtedy už zakázanej KSČ. Hlavným podozrivým bol Vavrinec Eiben-Fikor, údajný komunista, ktorého četníci zaistili až 31. januára 1939. Vo väzbe bol držaný do 27. júna 1939. Krajský súd v Levoči ho 19. septembra 1940 odsúdil, ale v odvolacom konaní Hlavný súd v Prešove v júli 1941 rozsudok pozmenil na trest na 14 dní straty slobody.

Obce aj pre nátlak z Berlína ostali súčasťou Slovenskej republiky. Po týchto udalostiach sa ZDP stiahla do ústrania a po vyhlásení Slovenskej republiky ohlásila pozastavenie činnosti.

Referencie

Kategória:1938 na Slovensku Kategória:Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt Kategória:Nemci na Slovensku Kategória:Atentáty Atentát na Franza Karmasina