Wanda Traczyk-Stawska (* 7. apríl 1927, Varšava† 18. august 2026, Varšava) bola poľská psychologička, učiteľka, spoločenská aktivistka, vojačka Armie Krajowej a účastníčka Varšavského povstania. V odboji a počas povstania používala krycie mená „Pączek“ a „Atma“.
Bola dlhoročnou predsedníčkou výboru pre Cintorín varšavských povstalcov a iniciátorkou vzniku Pamätnej izby pri tomto cintoríne. Verejne sa angažovala za práva žien, zdravotne postihnutých, pomoc Ukrajine a za demokratické a proeurópske hodnoty.
Detstvo Narodila sa 7. apríla 1927 vo Varšave ako dcéra Szczepana Traczyka a Bronisławy, rodenej Donica. Pochádzala zo šiestich detí. V rodine panovala vlastenecká atmosféra. Jej otec bol v mladosti členom poľských légií. O svojich skúsenostiach z tohto obdobia však nerád hovoril. Deťom čítaval knihy o Józefovi Piłsudskom a poľských légiách. Pred vojnou bývala s rodinou na Dolnej ulici vo varšavskej štvrti Mokotów. Navštevovala základnú školu č. 33 na ulici Grottgera, kde vstúpila do skautskému oddielu.
Druhá svetová vojna Keď začala vojna, mala 12 rokov. Od roku 1942 pôsobila v poľskom odboji. Ako členka skautskej odbojovej skupiny Szare Szeregi (dosl. sivé rady) sa zúčastňovala malých sabotážnych akcií, ako bolo maľovanie symbolu Bojujúceho Poľska (, kotvice), písanie protinemeckých hesiel, kreslenie svastík na šibenici či rozbíjanie výkladov. Zapájala sa aj do akcie „N“, v rámci ktorej doručovala varovné listy aj rozsudky osobám odsúdeným poľským podzemným štátom. Otec sa ako legionár skrýval, rodinu zabezpečovala matka. Ako najstaršia dcéra sa starala o súrodencov. Začiatkom roka 1942 jej zomrela na chorobu mama. Študovala v podzemnej škole.
Počas Varšavského povstania slúžila ako strelkyňa a spojka v Ochranných oddieloch Vojenských vydavateľských závodov (, WZW) Úradu informácií a propagandy Hlavného veliteľstva Armie Krajowej (). Jednotka bola podriadená Antoniemu Chruścielovi, známemu pod pseudonymom „Monter“ a podporovala povstalecké jednotky v severnom centre mesta (). Bojovala aj v južnom centre mesta () a na Powiślu, mimo iného o elektráreň. 6. septembra 1944 bola ťažko ranená na ulici Smolnej. Rozkazom zo 7. septembra 1944 bola vyznamenaná Vojnovým krížom. 16. septembra 1944 v boji zahynul jej brat.
Po potlačení Varšavského povstania padla do nemeckého zajatia. Bola väznená v zajateckých táboroch Stalag VIII-B (Lamsdorf), Stalag IV-B (Zeithain), Stalag IV-E (Altenburg) a Stalag VI-C (Oberlangen). Oslobodená bola v apríli 1945. Následne sa pripojila k 2. poľskému zboru generála Władysława Andersa v Taliansku a navštevovala Školu mladších dobrovoľníčok v Nazarete, kde zložila malú maturitu.
Povojnové obdobie alt=Wanda Traczyk-Stawska v roku 2022 pri podpise knihy rozhovorov Błyskawica v Pamätnej izbe pri Cintoríne varšavských povstalcov|náhľad|Wanda Traczyk-Stawska v roku 2022 pri podpise knihy rozhovorov Błyskawica v Pamätnej izbe pri Cintoríne varšavských povstalcov Do Poľska sa vrátila v roku 1947. Vyštudovala psychológiu na Varšavskej univerzite. Od októbra 1948 do roku 1972 pracovala v škole pre deti so špeciálnymi potrebami, neskôr dlhé roky ako učiteľka v základnej špeciálnej škole.
Popri práci sa venovala vyhľadávaniu hrobov povstalcov vo Varšave. Bola iniciátorkou systematickej starostlivosti o Cintorín varšavských povstalcov, predsedníčkou Spoločenského výboru pre tento cintorín a iniciátorkou výstavby Izby pamäti v Parku varšavských povstalcov. Spoluiniciovala uzákonenie 2. októbra ako Dňa pamiatky civilného obyvateľstva Varšavského povstania. Po smrti Witolda Kruczka („Kruk“) v októbri 2024 bola poslednou žijúcou členkou svojho povstaleckého oddielu.
V neskorších rokoch verejne vystupovala za práva žien, ľudí so zdravotným postihnutím, demokratické hodnoty a členstvo Poľska v Európskej únii.. Podporovala Ukrajinu a v roku 2022, počas osláv 78. výročia Varšavského povstania, vyzvala na pomoc Ukrajine slovami: „Dajte im najmodernejšie zbrane!“
Zomrela 18. augusta 2026 vo Varšave vo veku 99 rokov. Pohreb sa konal 31. augusta 2026. Pochovaná bola na evanjelicko-augsburskom cintoríne pri ulici Młynarskej.
Súkromný život V roku 1951 sa vydala za Wacława Tadeusza Stawského, ktorého spoznala v špeciálnej škole. Mali dve deti – dcéru Ewu a syna Pawła, ktorí boli obaja hudobníci.
Referencie
Pozri aj Varšavské povstanie Armia Krajowa
Iné projekty
Externé odkazy Wanda Traczyk-Stawska – povstalecká biografia, Múzeum Vašavského povstania Archív orálnej histórie – videospomienka Wandy Traczyk-Stawskej, Múzeum Vašavského povstania
Kategória:Poľskí psychológovia Kategória:Poľskí aktivisti Kategória:Poľskí pedagógovia Kategória:Poľskí skauti Kategória:Poľské vojenské osobnosti Kategória:Príslušníci Krajinskej armády Kategória:Účastníci Varšavského povstania