náhľad|Skupinová fotografia evanjelickej elity v Lučenci (okolo roku 1885). József Margócsy sedí v druhom rade, tretí zľava.
József Margócsy (* 12. február 1837, Tugár – † 19. august 1917, Lučenec) bol evanjelický senior, kňaz, spisovateľ a učiteľ.
Životopis Jeho rodičia, Sámuel Margócsy a Juliánna Biszkupová, boli krajčírski remeselníci.
Počas ruskej invázie a pustošenia v roku 1849 Lučenec vyhorel a jeho rodičia prišli o majetok. Bez akejkoľvek finančnej pomoci sa dostal na gymnázium v Oždanoch, kde sa sám živil. Neskôr odišiel do Bratislavy, kde študoval do 9. ročníka. V roku 1855 odišiel učiť ako tretí učiteľ na nižšie gymnázium do Lučenca, kde vyučoval grécky jazyk, prírodopis a spev. Urobil tak preto, aby sa mohol postarať o svojich súrodencov – svojho mladšieho brata Kálmána nechal vyštudovať za kňaza a sestry vydal.
Po dva a pol roku sa vrátil do Bratislavy, aby pokračoval v štúdiu. V roku 1859 dokončil teologické štúdium a zložil kandidátsku skúšku. Po tom, čo ho József Székács vysvätil za kňaza, sa stal učiteľom na lučenskom gymnáziu a zároveň kaplánom. Zakrátko dostal pozvanie na kňazské pôsobenie z viacerých miest, pričom v roku 1864 prijal ponuku z Kecskemétu. Tu sa mu podarilo splatiť dlh, ktorý cirkevný zbor prevzal na stavbu nového kostola.
Po dovoch rokoch pôsobenia prijal pozvanie od početnejšieho cirkevného zboru v obci Irša. Zanedbanú farnosť priviedol k rozkvetu – postavila sa nová fara, škola (kde zaviedol maďarský vyučovací jazyk namiesto slovenského) a honosný kostol s organom. V roku 1878 ho peštiansky seniorát zvolil za svojho seniora a v roku 1880 sa stal farárom v Lučenci. József Margócsy pôsobil v Lučenci aj ako profesor slovenského jazyka na Štátnom učiteľskom ústave.
Písal básne do časopisu Házi Kincstár (1861–62), články do novín Protestáns Egyházi és Iskolai Lap (1865–77, v roku 1881 písal proti panslávskym aktivitám) a do ročenky Protestáns Képes Naptár (1888 o Pálovi Zelenkovi, 1889 o Sámuelovi Sárkánym). Napísal tiež osem piesní do békešskočabianskeho evanjelického spevníka, ktorý zostavil Ľudovít Augustín Haan. Bol tiež spolupracovníkom periodika Protestáns Pap. O udalostiach z roku 1849 neskôr vydal v Lučenci samostatnú spomienkovú reč.
náhľad|Hrob Józsefa Margócsyho v Lučenci.
Tvorba 1863/1877 A keresztyén vallás alapvonásai (Základy kresťanského náboženstva). Podľa W. F. Fischera preložil do maďarčiny. Bratislava/ Budapešť. 1870 Hazafias elmélkedések az ev. alapján, egyházi beszéd alakban. Napísané viacerými ev. kňazmi. Zostavil... Pešť (vytlačené v Kecskeméte). 1879 Kis Encyclopaedia. Népiskolai tantárgyak a földrajz keretébe foglalva (Malá encyklopédia. Predmety ľudových škôl v rámci geografie). Budapešť. 1886 Evangyelmi konfirmandusok tankönyve (Učebnica pre evanjelických konfirmandov). Lučenec. 1886 Kis Apologia (Malá apológia). Lučenec. 1886 A Losonczi evang. egyház története I. (Dejiny lučenskej evanjelickej cirkvi I.). Lučenec. 1899 Emlékbeszéd, melyet Losoncznak 1849-ben az oroszok által lett elhamvasztása 50-ik évfordulóján 1899. aug. 8. tartott (Spomienková reč pri 50. výročí vypálenia Lučenca Rusmi v roku 1849). Vydal starosta Sándor Wagner. Lučenec. 1902 Tótnyelvre áttett hazafias magyar költemények. Vlastenecké básne z pôvodnej reči preložil Margócsy József. Lučenec.
Redigoval a vydával zbierku protestantských cirkevných kázní Protestáns egyházi Beszédtár (od roku 1870 vydal v Pešti deväť zväzkov). Pripravil do tlače II. zväzok cirkevných kázní Vilmosa Győriho (Budapešť, 1899).
V rukopise zostali diela: Dejiny Uhorska pre ľudové školy; Cirkevné kázne a básne.
Referencie
Iné projekty
Zdroje GULYÁS, Pál. Magyar írók élete és munkái (Život a diela maďarských spisovateľov). Budapešť: Magyar Könyvtárosok és Levéltárosok Egyesülete, 1939–2002. Periodikum Pesti Hírlap, 23. august 1917.
Kategória:Narodenia v 1837 Kategória:Úmrtia v 1917 Kategória:Evanjelickí kňazi Kategória:Osobnosti z Lučenca