náhľad|Náhrobný kameň Ádáma Búsbaka na cintoríne v Lučenci.
Ádám Búsbak (* 7. september 1816, Gyönk – † 16. január 1899, Lučenec) bol obchodník so železom, riaditeľ Novohradskej župnej ľudovej banky, lučenský mestský radca, mecenáš a dlhoročný dozorca tamojšieho evanjelického cirkevného zboru.
Životopis Narodil sa v nemeckej (švábskej) remeselníckej rodine v mestečku Gyönk v Tolnianskej stolici. Svoju obchodnú dráhu začal po náročných učňovských rokoch vo Vacove, odkiaľ neskôr odišiel do Lučenca. Dňa 20. augusta 1841 nastúpil ako pomocník do známeho lučenského Benknerovho obchodu so železom. O tri roky neskôr, 20. augusta 1844, sa oženil s osirelou lučenskou meštiankou Amáliou Benknerovou. Na základe rodinnej dohody prevzal vedenie firmy, čím sa stal samostatným lučenským mešťanom a majiteľom prosperujúceho podniku.
Aktívne sa podieľal na verejnom živote Lučenca a na jeho obnove po tragickom ruskom plienení a vypálení mesta v auguste 1849. Postupne sa vypracoval na uznávaného finančného odborníka. Keď bola v roku 1872 založená Novohradská župná ľudová banka (Nógrád Vármegyei Népbank), bol zvolený za jej prvého riaditeľa. Ako mestský radca sa tešil veľkej vážnosti. Keď v roku 1894 zomrel v Turíne Lajos Kossuth, mestské zastupiteľstvo v Lučenci poverilo Ádáma Búsbaka, Ferenca Kovácsa a Hermanna Wohla, aby ako trojčlenná delegácia položili v mene mesta veniec k jeho rakve..
Celkovo 24 rokov zastával funkciu cirkevného dozorcu lučenského evanjelického cirkevného zboru a bol zakladajúcim členom Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Svoje trojzväzkové memoáre v rukopise („Életem leírása“ – Opis môjho života) zanechal v Maďarskom evanjelickom celoštátnom archíve.
Mecenášstvo a závet Veľkú časť svojho majetku odkázal na charitatívne a sociálne účely. Vo svojom závete daroval svoj poschodový dom v Karsautzkej ulici mestu Lučenec, resp. správe chudobincov s podmienkou, aby nehnuteľnosť slúžila ako základ pre vybudovanie mestského starobinca a chudobinca (polgári menház). Okrem samotnej budovy venoval na tento účel peňažnú základinu vo výške 50 000 korún (vzhľadom na vtedajší zlatý štandard išlo o obrovské celoživotné imanie, zodpovedajúce približne 15,24 kg rýdzeho zlata.) Tento veľkorysý dar položil základy modernizácie sociálnej starostlivosti v Lučenci na prelome 19. a 20. storočia.
Na počesť jeho pamiatky a zásluh pomenovalo mesto Lučenec v roku 1906 vtedajšiu Malú hradskú ulicu (vtedy Kiskarsautcza) ako Búsbakovu ulicu (dnešná Adyho ulica). Jeho portrét bol umiestnený v reprezentačnej sieni lučenskej radnice.
Referencie
Zdroje
BALOGH, Zoltán. Egy losonci vaskereskedő útja az önállósodásig (Búsbak Ádám). In: Nógrád Megyei Múzeumok Évkönyve XXIII. Salgótarján, 1999, s. 27–40. LANDAUER, Attila. Adatok Blackwell József magyarországi tevékenységéhez és sajtóvisszhangjához. Budapest, 2014 (obsahuje text závetu a nekrológu Ádáma Búsbaka).
Externé odkazy Nógrád Megyei Múzeumok Évkönyve XXIII. (1999) – Hlavná karta zväzku v databáze Hungaricana (obsahuje štúdiu Zoltána Balogha)
Kategória:Narodenia v 1816 Kategória:Úmrtia v 1899 Kategória:Osobnosti z Lučenca