náhľad|Amfora z Eleuzíny (cca 670 – 650 pred Kr.); Odysseus a jeho druhovia oslepujú kyklopa Polyféma. Archeologické múzeum v Eleuzíne, inv. č. 2630. Maliar Polyféma ( Polyphemos Painter) je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara a pravdepodobne aj hrnčiara pôsobiaceho vo vrcholnej fáze protoatického štýlu (približne v rokoch 670 až 650 pred Kr. alebo okolo roku 660 pred Kr.).HURWIT, Jeffrey Mark. The Art and Culture of Early Greece: 1100-480 B.C. London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. s. 166.BRANN, Eva T. H. Late Geometric and Protoattic Pottery: Mid 8th to Late 7th Century B.C. Princeton: American School of Classical Studies at Athens, 1962. ISBN 978-0-87661-208-8. s. 5, 24. Je považovaný za jedného z najväčších inovátorov atického umenia, pretože ako jeden z prvých v Atike zaviedol do vázového maliarstva konkrétne naratívne motívy z gréckej mytológie.

Pôvod a umelecký vývoj Predpokladá sa, že Maliar Polyféma bol žiakom ranoprotoatického Maliara z Mesogeie. Podľa umeleckohistorických analýz sa predpokladá, že sa narodil na ostrove Aigina, kde neskôr aj aktívne tvoril a kam sa vrátil po vyučení v hrnčiarskych dielňach v Atike.

Umelecký vývoj tohto autora prešiel zásadnými zmenami: Raná fáza (Maliar koní): Pred objavením jeho hlavného menotvorného diela boli niektoré staršie vázy pripisované anonymnému majstrovi známemu ako Maliar koní (angl. Horse Painter). Súčasná veda preukázala, že išlo o rané tvorivé obdobie Maliara Polyféma. Toto obdobie charakterizujú zobrazenia veľkých, agresívnych zvierat s otvorenými tlamami a vycerenými zubami, čo reprezentuje nespútaný a divoký štýl oslobodzujúci sa od prísnych geometrických pravidiel. Zrelá fáza: Znamená úplný odklon od strnulého geometrického štýlu. Umelec začal experimentovať s technikou, bohatými kompozíciami a kládol veľký dôraz na samotný príbeh. Tradičné tmavé siluety postáv inovatívne kombinoval s obrysovou kresbou, bielou farbou a jemnými rytými detailmi. Na jeho figúrach a ozdobných vzoroch v pozadí vidno jasný vplyv tvorby z gréckych ostrovov.

Významné diela

Amfora z Eleuzíny Jeho menotvornou vázou je monumentálna neck-amfora (hrdlová amfora) objavená v roku 1954 na pohrebisku v Eleuzíne (dnes v miestnom múzeu pod inv. č. 2630), ktorá pôvodne slúžila ako pohrebná nádoba (rakva) pre malé dieťa. Váza predstavuje jedno z vôbec najstarších identifikovateľných zobrazení mytologických scén v gréckom umení:

Hrdlo vázy (Oslepenie Polyféma): Zobrazuje scénu z Homérovej Odysey. Odyseus a jeho spoločníci vrážajú zaostrený kôl do oka kyklopa Polyféma. Umelec zaujímavo zakomponoval orámovanie obrazu priamo do deja – Odyseovi spoločníci sa držia troch vertikálnych línií, ktoré bežne slúžili ako dekoratívny okraj plochy. Dynamiku dodáva Odyseus, ktorý sa zapiera kolenom o kyklopovu nohu. Polyfémos má otvorené ústa a oko, čo sa považuje za jedno z prvých zobrazení fyzickej bolesti v archaickom umení. Maliar experimentoval s trojrozmernosťou – kým spoločníci sú len čierne siluety, Odyseovo telo je vyvedené bielou farbou pre zdôraznenie jeho dôležitosti. Synoptická metóda: Scéna na krku porušuje čistú chronologickú jednotu času, čo historik umenia Anthony Snodgrass nazval synoptickou metódou. Polyfémos sedí a v ruke stále zviera pohár na víno. Podľa Homéra však kyklop v tom čase už ležal v bezvedomí na chrbte. Umelec tak do jedného obrazu spojil dva rôzne časové momenty príbehu: pohár evokuje príčinu (opití kyklopa), zatiaľ čo samotné vrážanie kolu ukazuje následok (jeho potrestanie), čím umelec oslavuje Odyseovu dôvtipnosť proti hrubej sile. Brucho vázy (Mýtus o Perseovi): Na tele amfory je zobrazený útek Persea pred Gorgonami po tom, čo sťal hlavu Medúze, ktorej bezhlavé telo padá na zem. Keďže v tejto dobe neexistovala ustálená ikonografia Gorgón, ich podoba pripomína skôr rituálne kotly (lebétes) s hadími hlavami. Telá oblúd vykazujú unikátne maliarske pokusy o tieňovanie (šerosvit) pomocou rýchlych tmavých ťahov a bielych odleskov. Tento technický pokus zostal v Atike na dlho nepochopený a znova sa objavil až o 150 rokov neskôr u majstra Eufronia. náhľad|Dobový nákres fragmentov Menelaovho podstavca z Aiginy. Dielo pripísané Maliarovi Polyféma obsahovalo nápis Menelaos a bolo súčasťou zbierky Antikensammlung v Berlíne, kým sa počas druhej svetovej vojny nestratilo.

Menelaov podstavec V zbierkach Antikensammlung v Berlíne sa nachádzal fragmentárny hlinený podstavec (inv. č. A 42), ktorý bol predtým pripisovaný Maliarovi krčaha s baranmi, no neskôr bol určený ako dielo Maliara Polyféma. Dielo bolo nanešťastie zničené alebo stratené počas druhej svetovej vojny.

Podstavec zobrazoval rad mužov s kopijami, pričom pri jednej z postáv bol napísaný nápis Menelas (dórska podoba mena Menelaos). V kontexte atického umenia ide o vôbec najstaršie známe menné označenie konkrétnej mytologickej postavy (popisku k postave).MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. s. 96–97. Bez tohto nápisu by totiž nebolo možné rozpoznať, že zobrazený sprievod mužov zachytáva konkrétny hrdinský mýtus. Použitie dórskych jazykových prvkov v Atike viedlo k hypotéze, že nápis zachytáva repliku divadelného chóru, ktorý v gréckej dráme tradične hovoril dórskym dialektom, čo však zostáva predmetom vedeckých debát. Pred jednoznačným pripímom Maliarovi Polyféma sa pre autora tohto podstavca používalo dočasné konvenčné meno Maliar Menelaa.

Referencie

Literatúra BRANN, Eva T. H. Late Geometric and Protoattic Pottery: Mid 8th to Late 7th Century B.C. Princeton: American School of Classical Studies at Athens, 1962. ISBN 978-0-87661-208-8. S. 5, 24, 103. HURWIT, Jeffrey Mark. The Art and Culture of Early Greece: 1100-480 B.C. London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. S. 165–172. MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 96–97.

Pozri aj Maliar z Analatosu

Iné projekty

Kategória:Maliari starovekého Grécka Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka