Symon Vasyľovyč Petľura (, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * 22. máj 1879 Poltava, Ruská ríša – †25. máj 1926 Paríž, Francúzsko) bol ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky.
Život Petľura sa narodil v Poltave v rodine kozáckeho pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do Jekaterinodaru, aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s Ivanom Frankom a Volodymyrom Hnatiukom pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči.
Po tom, čo februárová revolúcia v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená Ukrajinská ľudová republika a Petľura bol v máji 1917 zvolený za predsedu Ukrajinského vojenské sovietu. Po ukrajinskom štátnom prevrate v apríli 1918 vláda Pavla Skoropadského zatkla Petljuuru a uväznila ho na štyri mesiace v Bilej Cerkvi. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku.
Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 11. februára 1919. Po tlaku bielogvardejských a boľševických síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku Karpatom a napokon prejsť na partizánsky spôsob boja. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom Pilsudským s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41
Poľsko-boľševická vojna skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži.
V Paríži na Rue Racine neďaleko Boulevard Saint-Michel naňho 25. mája 1926 spáchal atentát židovský anarchista Sholem Schwarzbard, ktorý sa následne vzdal polícii so slovami, že sa pomstil za smrť tisícov obetí pogromov na Ukrajine, ktoré boli zmasakrované Petľurovými silami. Podľa neskorších odhalení bol Schwarzbard v skutočnosti agentom NKVD.
Petľura bol pochovaný na cintoríne Cimetière du Montparnasse v Paríži.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny Kategória:Ukrajinskí novinári Kategória:Ukrajinskí politici Kategória:Obete atentátov