náhľad|Atická čiernofigúrová neck-amfora Maliara Bellerofonta z náleziska Vari (cca 620 – 600 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach, inv. č. 16391). Maliar Bellerofonta ( Bellerophon Painter) je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara, ktorý tvoril v ranej priekopníckej fáze atickej čiernofigúrovej vázovej maľby.BEAZLEY, John D. Attic Black-Figure Vase-Painters. Oxford: Oxford University Press, 1956. s. 2. Jeho aktívne umelecké pôsobenie sa datuje do záveru 7. storočia pred Kr., približne do rokov 630 – 600 pred Kr. (neskoré orientalizujúce až rané archaické obdobie).

Umelecky bol súčasníkom slávneho Maliara Nessa, hoci nedosahoval jeho význam, kvalitatívnu úroveň a kresliarske majstrovstvo. Patrí k zakladateľskej generácii atických čiernofigúrových umelcov, u ktorých monumentálne figurálne kompozície a záujem o hrdinské mýty definitívne nahrádzali starší orientalizujúci štýl.GIALOURĒS, Nikolaos. Pegasus: The Art of the Legend. Athens: Mobil Oil Hellas, 1975. s. 13.BOARDMAN, John. Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch (Kulturgeschichte der Antiken Welt. Band 1). 4. vyd. Mainz: von Zabern, 1994. ISBN 3-8053-0233-9. s. 18.

Menotvorné vázy Svoje konvenčné meno získal podľa dvoch monumentálnych atických neck-amfor, ktoré boli objavené na starovekom pohrebisku Vari v Atike. Obe vázy sú dnes významnými exponátmi v Národnom archeologickom múzeu v Aténach: Amfora NM 16389: Na hlavnej strane nádoby (strana A) zobrazuje mýtického hrdinu Bellerofonta jazdiaceho na okrídlenom koňovi Pegasovi, zatiaľ čo na odvrátenej strane (strana B) je zachytená bájna Chiméra. Dosahuje celkovú výšku 61 cm. Amfora NM 16391 (v katalógu J. D. Beazleyho označená ako ABV 2.2; v databáze BAPD pod číslom 300011): Zobrazuje rovnaký mýtický výjav, no s ďalšou výzdobou na krku amfory. Strana A: Na hrdle sú zobrazené tri stojace ženské postavy, na hlavnom tele vázy figuruje Bellerofontes jazdiaci na Pegasovi. Strana B: Na hrdle sa nachádza motív pasúcej sa kozy, kým hlavné pole na tele nádoby vyplňuje Chiméra.

Charakteristika štýlu a kompozície Umelecky prejav Maliara Bellerofonta nesie špecifické kompozičné znaky príznačné pre ranú fázu atickej čiernofigúrovej maľby:BELLEROFONTE, Pittore di. In: Enciclopedia dell' Arte Antica. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, 1959. Usporiadanie plôch a monumentalita: Na rozdiel od neskorších klasických diel, jeho veľkoformátové postavy nie sú striktne obmedzené len na plece či hlavný pás nádoby. Figúry sa dramaticky rozrastajú a ich kompozícia sa tiahne zo samotného tela vázy až vysoko na jej hrdlo. Horror vacui: Pre jeho tvorbu je charakteristický strach z prázdnoty (horror vacui). Výzdobné plochy veľkoformátových váz masívne preplňoval sekundárnymi postavami a drobnými ornamentami, kvôli čomu sú niekedy jednotlivé prvky kompozície vizuálne ťažšie čitateľné a splývajú.HAUG, Annette. Die Entdeckung des Körpers: Körper- und Rollenbilder im Athen des 8. und 6. Jahrhunderts v. Chr. Berlin: De Gruyter, 2012. ISBN 978-3110281699. s. 579. Ako pozostatok orientalizujúceho vplyvu systematicky využíval drobné rozety rozosiate v prázdnom priestore okolo ústredných figúr. Anatomické limity kresby: Hoci jeho diela vynikajú veľkoleposťou, kompozičnou odvahou a dramatickosťou výjavov, odborná umelecká kritika upozorňuje, že veľkorysému rozmeru figúr nezodpovedá adekvátna pevnosť a presnosť anatomickej kresby. Ikonografické detaily: Na amfore NM 16389 umelec zachytil nápadne masívnu uzdu v ústach Pegasa, čo priamo odkazuje na známy mýtus o zlatej uzde – dare od bohyne Atény, ktorým hrdina Bellerofontes divokého koňa skrotil. Okrem týchto mytologických výjavov mu Beazley pripísal aj jednoduchšie zvieracie motívy, napríklad zobrazenia psov na čašiach.CANI, Pittore dei. In: Enciclopedia dell' Arte Antica. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, 1959.

Vplyv a export Hoci atická keramika v tomto období len zriedkavo opúšťala hranice samotnej Atiky či blízkeho ostrova Aigina, fragmenty diel pripisovaných Maliarovi Bellerofonta alebo jeho bezprostrednému okruhu sa našli aj v archeologických kontextoch mimo gréckej pevniny (napr. v etruskom Cerveteri v hrobke Monte Abatone).Caere. Austin: University of Texas Press, 2016. ISBN 978-1477310458. s. 13. Predpokladá sa, že jeho dielňa ovplyvnila aj iné lokálne grécke školy. Vázový umelec známy ako Leidenský maliar (v anglickej literatúre Leyden Painter) bol zrejme žiakom Maliara Bellerofonta v korintskej tradícii maľby.LEIDA, Pittore di. In: Enciclopedia dell' Arte Antica. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, 1961.

Referencie

Literatúra BEAZLEY, John Davidson. Attic Black-Figure Vase-Painters. Oxford: Clarendon Press, 1956. S. 2. BOARDMAN, John. Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Ein Handbuch. Mainz: von Zabern, 1994. ISBN 3-8053-0233-9. S. 18. GIALOURĒS, Nikolaos. Pegasus: The Art of the Legend. Athens: Mobil Oil Hellas, 1975. S. 13. HAUG, Annette. Die Entdeckung des Körpers: Körper- und Rollenbilder im Athen des 8. und 6. Jahrhunderts v. Chr. Berlin: De Gruyter, 2012. ISBN 978-3110281699. S. 579. KLEIN, Wilhelm. Geschichte der griechischen Kunst. Band I. Frankfurt am Main: 1949. KÜBLER, Karl. Altattische Malerei. Tübingen: Wasmuth, 1950. S. 27. STEINER, Ann. Reading Greek Vases. Cambridge: Cambridge University Press, 2007. ISBN 978-0521825221. S. 96-97.

Iné projekty

Kategória:Maliari starovekého Grécka