Mykola Hurovyč Kuliš (, * 18. december 1892 – † 3. november 1937) bol ukrajinský básnik, prekladateľ, divadelný režisér, jeden z najvýznamnejších ukrajinských dramatikov 20. storočia. Zahynul počas Veľkého teroru v Ukrajinskej SSR (obdobie na Ukrajine známe aj ako „popravená renesancia“).
Život thumb|250px|Pamätník Kuliša v Oleškách.
Narodil sa v obyčajnej rodine a chodil do školy v Oleškách. Vyrastal medzi ukrajinskými roľníkmi a, ako spomínal vo svojich pamätiach, čerpal hlbokú inšpiráciu z postavy kozáka Mamaja.
V auguste 1914 bol počas prvej svetovej vojny mobilizovaný a vyslaný do Odeskej školy pre poddôstojníkov; po jej absolvovaní odišiel na front. V roku 1916 už zastával hodnosť podporučíka v 224. juchnovskom pechotnom pluku, ktorý bol súčasťou 56. pechotnej divízie Ruskej imperiálnej armády. Dňa 20. septembra 1916 utrpel zranenie v boji proti rakúsko-uhorským jednotkám počas bojov v Haliči a následne sa liečil v nemocnici v Chersone. Po návrate na front sa naďalej venoval písaniu; niektoré jeho básne vyšli vo vojenských novinách a vojaci hrávali jeho jednoaktovky. V roku 1917 sa zapojil do februárovej revolúcie.
Od začiatku roka 1918 pôsobil ako predseda Oleškivskej rady robotníckych a roľníckych poslancov. Počas Skoropadského hetmanátu bol Mykola Kuliš päť mesiacov väznený. V júli 1919 v Chersone sformoval Mykola Kuliš v rámci Červenej armády Dneperský roľnícky pluk. Následne tento pluk viedol v bojoch proti Bielej armáde o kontrolu nad Chersonom a Mykolajivom.Mykola Kulish: playwright destroyed by the system he once joined
Od roku 1920 pôsobil ako náčelník štábu skupiny vojsk chersonského a dneperského okresného vojenského komisariátu. Po vzniku ZSSR stál na čele orgánov verejného školstva v Oleškách a často redigoval noviny „Červonyj šljach“ v Jelysavethrade.Микола Куліш, якого нам заборонила Москва
V decembri 1934 ho zatkla NKVD a obvinila z príslušnosti k vykonštruovanej „nacionalistickej teroristickej organizácii“ a zo stykov s OUN. V marci 1935 ho výjazdové zasadnutie Vojenského kolégia Najvyššieho súdu ZSSR odsúdilo na desať rokov v táboroch na Solovkách a na konfiškáciu majetku. Na Solovkách bol držaný v prísnej izolácii, odopierali mu pohyb na čerstvom vzduchu i lekársku starostlivosť, v dôsledku čoho ochorel na tuberkulózu.Микола Куліш - один із «Розстріляного Відродження»
Dňa 9. októbra 1937 ho osobitná trojka NKVD pre Leningradskú oblasť odsúdila na trest smrti. Popravili ho zastrelením 3. novembra 1937 v lokalite Sandarmoch (Karélia) v rámci takzvaného „soloveckého transportu“. V ten deň spolu s ním zahynuli aj Les Kurbas, Valerian Pidmohylnyj, Hryhorij Epik a mnohí ďalší predstavitelia ukrajinskej inteligencie (V období od konca októbra do začiatku novembra 1937 popravila NKVD celkovo 1 111 významných spisovateľov, z ktorých 151 bolo Ukrajincov).Микола Куліш: Розстріляний Сталіним за Українську МовуSandarmokh 1937БОЛЬШОЙ СОЛОВЕЦКИЙ РАССТРЕЛ 1937-ГО Zároveň bola v bieloruských Kurapatoch popravená celá bieloruská elita, medzi ktorými boli tí, čo pochádzali z Ukrajiny, Kulišovi blízki priatelia a kolegovia.Kurapaty (1937-1941): NKVD Mass Killings in Soviet BelarusKuropaty, the Soviet killing fields in Belarus — world must not forgetKURAPATY – THE ROAD OF DEATHBilder und Stockfotos zu Kuropaty
Posmrtne ho rehabilitovali 4. augusta 1956, v období destalinizácie, a to z dôvodu „absencie znakov trestného činu“.81 рік по Кулішеві. Як розстрілювали наше Відродження. ФОТО
Pamiatka thumb|250px|Chersonské divadlo Mykolu Kuliša. thumb|250px|Hviezda nesúca meno Kuliša pri Chersonskom divadle pomenovanom po ňom.
Hlavné divadlo v Chersone bolo pomenované na jeho počesť.Театр Куліша, офіційний сайт
Referencie
Iné projekty
Kategória:Ukrajinskí spisovatelia Kategória:Obete Veľkého teroru