náhľad|Fragmentárne zachované protokorintské kónické oinochoé z dielne Maliara psov s motívom leva a troch psov prenasledujúcich zajaca (cca 650 – 640 pred Kr., Ny Carlsberg Glyptotek v Kodani, inv. č. 3520). Maliar psov () je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara, ktorý tvoril v období protokorintskej vázovej maľby.CANI, Pittore dei. In: Enciclopedia dell' Arte Antica. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, 1959. Jeho aktívne umelecké pôsobenie sa datuje do stredného až neskorého protokorintského obdobia (tzv. orientalizujúci štýl), približne do rokov 670 – 640 pred Kr.
Svoje meno získal podľa charakteristického zobrazovania psov (šlo o poľovné psy, resp. chrty), ktoré sú najčastejším a najvýraznejším prvkom v jeho zachovanej produkcii. K. Friis Johansen bol prvým odborníkom, ktorý spojil tri konkrétne čaše tohto umelca a pripísal ich jedinej autorskej ruke; neskorší bádatelia tento katalóg ďalej rozšírili. Umelec patrí k autorom, ktorí postupne pretvárali staršie geometrické schémy prostredníctvom zachytenia telesného napätia a torzie (krútenia) zvieracích tiel.AMYX, Darrell Arlynn. Corinthiaca, Studies in Honor of Darrell A. Amyx. Columbia: University of Missouri Press, 1986. ISBN 978-0826206176. S. 103.
Hlavné pripísané diela a vývoj Základ výskumu a pripísania diel tomuto umelcovi položil britský archeológ Humfry Payne vo svojej práci Necrocorinthia.BRITISH SCHOOL AT ATHENS, Thomas James DUNBABIN a Alan Albert Antisdel BLAKEWAY. Perachora, the Sanctuaries of Hera Akraia and Limenia; Excavations of the British School of Archaeology at Athens, 1930-1933. Oxford: Clarendon Press, 1962. S. 116. Na jeho prácu neskôr nadviazali ďalšie odborné štúdie uverejnené v ročenke Annual of the British School at Athens.
Maliar psov bol tvorcom s výrazným individuálnym štýlom, ktorý experimentoval s figurálnou formou. Od jednoduchších, prísne štylizovaných kompozícií psov na čašiach (kotylai) postupne prešiel k zložitejšiemu a dynamickejšiemu rytmu. Tento posun dokladá monumentálne zobrazenie bojujúceho leva s býkom na džbáne typu olpé, ktorý sa našiel v etruskom nálezisku Veje.
V medzinárodnej vedeckej literatúre sú umelcovi pripísané tieto kľúčové nádoby a fragmenty: Kotylé z Kameira (Britské múzeum, inv. č. 1860,0404.18): Objavila sa na starovekom nálezisku Kameiros na ostrove Rodos.British Museum Collection online: kotyle (1860,0404.18) (online databáza). Na pomery vtedajšej strednoprotokorintskej keramiky, pre ktorú bola typická miniatúrna maľba, toto dielo vyniká väčšími rozmermi (výška 18,5 cm, šírka 28,2 cm). Na tele nádoby zobrazuje plynulý vlys s bežiacim poľovným psom a labuťou. Kotylé z Florencie (Museo Archeologico Nazionale, inv. č. 79249): Zobrazuje kombinovaný vlys poľovných psov, labute a zajaca. Kotylé z Aiginy (Archaeological Museum of Aegina, kat. K 252): Fragmentárne zachovaná čaša s motívom psov a jeleňa. Vrchnák z Perachory (cca 650 pred Kr., kat. č. 1118): Nález s priemerom 96 mm tvorí štylistický medzičlánok medzi staršími čašami (kotylai) a pokročilými džbánmi (olpai). Jeho kompozícia je v porovnaní s ostatnými dielami umiernenejšia, no nesie autentické, vysoko individuálne autorské prvky; zobrazuje psa stojaceho medzi dvojitými lúčmi stredového úchytu a zajaca s hlavou otočenou dozadu a s načrtnutými ušami.
Charakteristika štýlu Maliar psov pracoval s ranou technikou čiernofigúrovej maľby (siluety s rytými detailmi), ktorú oživoval nanášaním doplnkovej červenej (napr. na hrdle psa) a príležitostne žltej farby (na chrbte). Jeho rukopis vykazuje tieto typické znaky: Dynamika tvaru a dekoratívnosť: Kresba je mimoriadne pevná, bezpečná a elastická. Autor disponoval výnimočnou schopnosťou transformovať reálne prírodné formy do prísne dekoratívnych prvkov. Postoj zvieracieho tela: Pre jeho zvieratá je typická poloha s prednou časťou tela prikrčenou nízko k zemi, s napnutými labami natiahnutými dopredu a so silne vyklenutým chrbtom. Tento prvok bol v strednoprotokorintskom období bežný, no tento umelec ho využil s mimoriadnym dekoratívnym účinkom a dynamikou, ktorá vyvoláva dojem napätia pred skokom. Vplyv Blízkeho východu: Výskumy ukazujú, že hoci maliar mohol študovať anatómiu živých psov z prírody, bol silne závislý na starších umeleckých prototypoch. Špecifický nízky čelný prikrčený postoj a najmä stvárnenie psích pazúrov vykazujú nepopierateľný vplyv blízkovýchodných (orientálnych) zobrazení levov. Rytie (incízia): Napätie jeho línií a jemná kvalita rytých detailov neboli v korintskom maliarstve prekonané. Čistá, ostrá a presná rytá linka je obmedzená len na najnutnejšie anatomické detaily, čím zámerne ponecháva vyniknúť celistvým a nerušeným tmavým plochám siluet.
Odborná diskusia a atribúcia Okolo identity a pripísania diel Maliarovi psov prebiehalo viacero odborných diskusií: Nemecký archeológ Wilhelm Kraiker na dvoch fragmentoch z ostrova Aigina identifikoval namiesto psov pantery, čo viedlo k vyčleneniu týchto diel pod konvenčné meno Maliar panterov. J. L. Benson definoval okruh napodobňovateľov tohto umelca, ktorí sa pokúšali imitovať jeho dynamický štýl, no v dôsledku nižšej zručnosti deformovali anatómiu zvieracích tiel (ako príklad uvádza kónické oinochoé z Aiginy).BENSON, J. L. Some Notes on Corinthian Vase-Painters. In: American Journal of Archaeology, Vol. 60, No. 3, 1956, s. 222. Predmetom sporov bol aj vrchnák pyxidy z náleziska Perachora. Zatiaľ čo Benson ho pripísal okruhu Maliara psov, archeológovia Thomas Dunbabin a Martin Robertson ho priradili inému korintskému tvorcovi – Maliarovi lovu ().
Dielňa a nasledovníci Vplyv tohto umelca sa prejavil aj v gréckych kolóniách v Južnom Taliansku. Z jeho dielne a bezprostredného okruhu pochádza viacero nádob z polovice 7. storočia pred Kr.: Kónické oinochoé z Kodane (Ny Carlsberg Glyptotek, inv. č. 3520): Fragmentárny džbán s výškou 14,5 cm, ktorý sa našiel v Južnom Taliansku.JOHANSEN, Flemming. Greece in the Archaic Period: Catalogue, Ny Carlsberg Glyptotek. København: Ny Carlsberg Glyptotek, 1994. S. 76. Na tele nádoby nesie typický motív tohto okruhu – leva a troch psov prenasledujúcich zajaca. Nálezy z Perachory: Početná keramika ovplyvnená jeho štýlom (napr. vrchnáky kat. č. 1119 a fragmenty lovu na zajaca č. 1121). Nasledovníci preberali špecifické prvky tohto majstra, napríklad stvárnenie uší zajacov pomocou obrysovej kresby, čo je technika známa aj z Macmillanovej vázy.
Referencie
Literatúra AMYX, Darrell Arlynn. Corinthian Vase-Painting of the Archaic Period. Berkeley: University of California Press, 1988. ISBN 978-0520031661. S. 26-27, 365, 368. AMYX, Darrell Arlynn. Corinthiaca, Studies in Honor of Darrell A. Amyx. Columbia: University of Missouri Press, 1986. ISBN 978-0826206176. BENSON, J. L. Some Notes on Corinthian Vase-Painters. In: American Journal of Archaeology, Vol. 60, No. 3, 1956, s. 219–230. BRITISH SCHOOL AT ATHENS, Thomas James DUNBABIN a Alan Albert Antisdel BLAKEWAY. Perachora, the Sanctuaries of Hera Akraia and Limenia; Excavations of the British School of Archaeology at Athens, 1930-1933. Oxford: Clarendon Press, 1962. JOHANSEN, Flemming. Greece in the Archaic Period: Catalogue, Ny Carlsberg Glyptotek. København: Ny Carlsberg Glyptotek, 1994. JOHANSEN, Knud Friis. Les vases sicyoniens: étude archéologique. Paris: Champion, 1923. PAYNE, Humfry. Necrocorinthia: A Study of Corinthian Art in the Archaic Period. Oxford: Clarendon Press, 1931.
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka