Katalin Karády (pôvodným menom Katalin Mária Kanczler; * 8. december 1910, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko† 8. február 1990, New York, Spojené štáty) bola maďarská herečka a speváčka. Patrila k najväčším filmovým hviezdam Maďarska prvej polovice 20. storočia.
V roku 2004 ju Jad Vašem posmrtne uznal za Spravodlivú medzi národmi za záchranu skupiny židovských detí počas holokaustu. Bola prirovnávaná k Marlene Dietrichovej nielen pre svoju filmovú kariéru, ale aj pre svoje protinacistické postoje.
Mladosť Narodila sa 8. decembra 1910 v budapeštianskom obvode Kőbánya do chudobných pomerov ako najmladšia zo siedmich detí obuvníckeho pomocníka Ferenca Kanczlera a Rozálie Lőrincz. Otec stávkoval na dostihy a je opisovaný ako veľmi prísny a agresívny. Časť detstva strávila vďaka dobročinným iniciatívam Červeného kríža niekoľko týždňov vo Švajčiarsku a Holandsku. Študovala na dievčenskej obchodnej škole. V roku 1930 však štúdium ukončila po tom, čo sa vydala za oveľa staršieho daňového úradníka Dezsőa Vargu, s ktorým sa v roku 1933 rozviedla.
V roku 1936 začala študovať herectvo v súkromnej škole Ernőa Tarnaya a neskôr Artúra Bárdosa, ale obe štúdiá zanechala. V roku 1938 sa spoznala so známym novinárom Zoltánom Egyedom, ktorý jej navrhol umelecké meno Karády a predstavil ju bývalej herečke Ilone Aczél. U nej sa tri roky učila herectvo aj spev.
Filmová kariéra Na javisku debutovala vo februári 1939, keď v Peštianskom divadle získala hlavnú úlohu v hre Williama Somerseta Maughama a Zoe Akins Az asszony és az ördög.
Prvá filmová úloha vo filme Halálos tavasz z roku 1939 ju okamžite urobila hviezdou. Týmto filmom sa stala stelesnením osudovej ženy s tajomnou príťažlivosťou. V rokoch 1939 až 1945 hrala v približne dvadsiatich filmoch, často po boku Pála Jávora. Vytvoril sa okolo nej dovtedy v Maďarsku neznámy kult filmovej hviezdy aj vďaka Zoltánovi Egyedovi a ženy napodobňovali jej účesy a oblečenie. K jej známym filmom patria Erzsébet királyné (1940), Egy tál lencse (1941), Ópiumkeringő (1943), Makrancos hölgy (1943) a Machita (1944). Jej spevácka kariéra sa začala filmovými piesňami. alt=Katalin Karády a Pál Jávor vo filme Egy tál lencse (1941)|náhľad|Katalin Karády a Pál Jávor vo filme Egy tál lencse (1941) Mala vzťah s generálmajorom Istvánom Ujszászym, veliteľom Horthyho vojenskej tajnej služby, s ktorým sa zasnúbila.
Druhá svetová vojna Po nemeckej okupácii Maďarska v marci 1944 ju 18. apríla 1944 zatklo gestapo počas natáčania filmu Gazdátlan asszony. Obvinili ju zo špionáže pre spojencov aj v súvislosti s Ujszászyho aktivitami. Tri mesiace ju väznili a mučili.
V zime 1944, počas vlády šípových krížov, zachránila skupinu približne 20 židovských detí, ktoré mali byť zastrelené na brehu Dunaja. Podplatila šípové kríže svojimi šperkami a deti odviedla do pivnice svojej vily vo Városmajore, kde ich ukrývala a živila až do oslobodenia Budapešti v januári 1945 a po vojne pomáhala hľadať ich príbuzných. Pomáhala aj ďalším prenasledovaným. V roku 2004 ju Jad Vašem posmrtne uznal za Spravodlivú medzi národmi.
Ujszászy sa po vojne dostal do sovietskeho zajatia a jeho ďalší osud nie je známy.
Povojnové roky a emigrácia alt=Katalin Karády v roku 1942|náhľad|Katalin Karády v roku 1942 Po vojne ešte hrala v operete, ale vo filme už len výnimočne. Jej posledným celovečerným filmom bol Forró mezők v roku 1949. Komunistický režim ju ako hviezdu horthyovského obdobia odsunul na okraj a jej filmy a piesne zakázal.
V roku 1951 emigrovala. Žila postupne v Salzburgu, Švajčiarsku, Bruseli a od roku 1952 v São Paule v Brazílii, kde otvorili módny salón. V roku 1968 získala vízum do Spojených štátov a presťahovala sa do New Yorku, kde si otvorila klobúčnícky salón. Vláda Jánosa Kádára ju lákala späť do Maďarska, čo však odmietla.
Zomrela 8. februára 1990 v New Yorku na rakovinu. Jej telo previezli do Maďarska, kde ho 19. februára 1990 vystavili v Bazilike svätého Štefana v Budapešti a následne pochovali na cintoríne Farkasréti.
Ocenenia Na jej počesť bola pomenovaná planétka (287787) Karády (2003 SY128), ktorú 20. septembra 2003 objavili Krisztián Sárneczky a Brigitta Sipőcz na observatóriu Piszkéstető.
2004 – Spravodlivý medzi národmi (Jad Vašem), posmrtne
Referencie
Pozri aj Spravodlivý medzi národmi Marlene Dietrichová
Iné projekty
Externé odkazy Profil Katalin Karády na Jad Vašem
Kategória:Maďarské filmové herečky Kategória:Maďarskí emigranti a exulanti Kategória:Maďarské osobnosti Kategória:Spravodliví medzi národmi