Ostnatokožce (iné názvy: staršie ostnokožceNomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1953. č. 1. S. 13, ostrokožcekrinoid. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. 1979. S. 494; zastarano: ostňokožcesumoši. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 222, osťnokožciRízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 282; zriedkavo: echinodermy, echinodermátyHRABOVSKÝ, J., FORDINÁL, K. Paleoekologické zhodnotenie riasových vápencov z lokality Stupava-Vrchná hora (Viedenská panva, Slovensko). Mineralia Slovaca, 45 (2013), 11 – 22 , echinodermatáechinodermatá. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 306; lat. Echinodermata, Echinoderma) sú kmeň druhoústovcov.
Charakteristika Sú to výhradne morské živočíchy, ktorých telo má v dospelosti unikátnu päťlúčovú súmernosť, len zriedka (holotúrie) je druhotne bilaterálne súmerné. Larvy dipleuruloidného typu sú však vždy bilaterálne súmerné.
V pokožke majú vápencové spikuly (holotúrie), no oveľa častejší je súvislý ektoskelet z platničiek. Tento skelet je mezodermálneho pôvodu – vzniká imigráciou mezodermálnych buniek tesne pod pokožku a ich následnou inkrustáciou CaCO3. Na povrchu tela sú často ostne, od toho je odvodený slovenský i vedecký názov kmeňa.
Ďalším jedinečným znakom ostnatokožcov je tzv. ambulakrálny systém. Je to sústava tzv. vodných ciev coelomového pôvodu, naplnených hydrolymfou (v staršej literatúre sa často mylne uvádza, že morskou vodou). Ambulakrálny systém je napojený na duté panôžky, ktoré sa tlakom hydrolymfy vyliačujú, živočíchy sa pomocou nich pomaly pohybujú. Ambulakrálne panôžky majú obyčajne na konci kožné prísavky. Niekedy môžu byť redukované a na pohyb slúžia hviezdicovité ramená (Stellaroidea), v tom prípade nie sú platničky ektoskeletu celkom spojené, čo dovoľuje ramenám istú pohyblivosť.
Poznáme asi 6 700 recentných druhov ostnatokožcov v širšom zmysle.
Systematika kmeň ostnatokožce (Echinodermata) v širšom zmysle/Pan-Echinodermata: rod †Ctenoimbricata †plochovce (Homalozoa/Carpoidea) - Tento taxón je pravdepodobne parafyletický. Staršie sa tento taxón zaraďoval do stopkavcov. V plochovcoch sú dnes zahrnuté aj kalcichordáty (Calcichordata). trieda †Helicoplacoidea - Staršie sa tento taxón niekedy zaraďoval do bezstopkavcov (do Echinozoa). ostnatokožce (Echinodermata) v užšom zmysle: čeľaď †Helicocystitidae trieda †Camptostromatoidea/rad Camptostromatoida - Tento taxón sa niekedy zaraďuje do bezstopkavcov; staršie sa tento taxón niekedy zaraďoval do taxónu Edrioasteroidea. Do tohto taxónu patrí iba rod †Camptostroma. trieda †Edrioasteroidea/Thecoidea - Okrem tohto súčasného zaradenia v systéme sa tento taxón zaraďuje (tradične i dnes) buď do bezstopkavcov alebo do stopkavcov. Dnes je v taxóne Edrioasteroidea obyčajne zahrnutý aj taxón †Stromatocystitida (staršie niekedy radený niekde vedľa Edrioasteroidea) a taxón †Edrioblastoidea (staršie radený do stopkavcov). stopkavce (Pelmatozoa)/ľaliovce (Crinozoa) v širšom zmysle podkmeň †Blastozoa podkmeň ľaliovce (Crinozoa) v užšom zmysle/trieda ľaliovky (Crinoidea) bezstopkavce (Eleutherozoa) podkmeň ježovkovce (Echinozoa) - Sem patria z recentných taxónov iba ježovky (Echinoidea) a holotúrie (Holothuroidea). podkmeň hviezdovce (Asterozoa) - Sem patria z recentných taxónov iba hadovice (Ophiuroidea) a hviezdovky (Asteroidea). Taxóny stopkavce a bezstopkavce sa v závislosti od autora v súčasnosti uvádzajú buď ako monofyletické, alebo sa uvádza taxón stopkavce ako parafyletický a taxón bezstopkavce ako monofyletický, alebo sa uvádza taxón bezstopkavce (vrátane Edrioasteroidea) ako parafyletický a taxón stopkavce ako monofyletický.
Niekedy sa do ostnatokožcov (buď niekde na začiatok ich systému alebo do ostnatokožcov v užšom zmysle) zaraďuje aj taxón †Pentaradialomorpha zahŕňajúci jediný rod Arkarua, ktorý sa dnes skôr zaraďuje niekde na začiatok systému mnohobunkových živočíchov (Metazoa). Rod Arkarua patrí do ediakarskej fauny.
Zdroje tejto kapitoly:Aaron W. Hunter, Javier Ortega-Hernández. A primitive starfish ancestor from the Early Ordovician of Morocco reveals the origin of crown group Echinodermata bioRxiv 216101 a Topper, Timothy P.; Guo, Junfeng; Clausen, Sébastien; Skovsted, Christian B.; Zhang, Zhifei (2019-03-25). "A stem group echinoderm from the basal Cambrian of China and the origins of Ambulacraria". Nature Communications. 10 (1): 1366.Zamora, S., Wright, D.F., Mooi, R. et al. Re-evaluating the phylogenetic position of the enigmatic early Cambrian deuterostome Yanjiahella. Nat Commun 11, 1286 (2020). https://doi.org/10.1038/s41467-020-14920-xZamora, S. and Rahman, I.A. (2014), Deciphering the early evolution of echinoderms with Cambrian fossils. Palaeontology, 57: 1105-1119. https://doi.org/10.1111/pala.12138Pan-Echinodermata In: Mooi, Rich. (2001). Not all written in stone: Interdisciplinary syntheses in echinoderm paleontology. Canadian Journal of Zoology-revue Canadienne De Zoologie - CAN J ZOOL. 79. 1209-1231. 10.1139/cjz-79-7-1209. Echinodermata Brands, S.J. (ed.), 2022. Echinodermata. In Systema Naturae 2000. The Taxonomicon, 4 Aug 2022. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. . Access date: 14 Feb. 2023SEPKOSKI, J. J. A Compendium of Fossil Marine Animal Families. 2nd edition. 1992. S. 84 a nasl. TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. Prírodovedecká fakulta UK Bratislava. 2015PASKEROVA, G. G. Echinodermata (kurz) (prístup 14. 2. 2023)Echinoderm - Classification. In: BLACKWELDER, R. E. Classification of the Animal kingdom. 1963 S. 60-62
Iné projekty
Zdroje
Externé odkazy Zoznam žijúcich ostnatokožcov