Hana Gregorová, rod. Lilgová (* 30. január 1885, Martin† 11. december 1958, Praha) bola slovenská spisovateľka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien.
Rodina otec: Ján Lilge matka: Mária, rod. Jamnická súrodenci: 5 súrodencov, medzi nimi Ľudmila Thurzová a Ivan Lilge manžel: Jozef Gregor-Tajovský brat: Ivan Lilge-Lysecký
Život Narodila sa v Martine v uvedomelej farbiarskej rodine a vzdelanie získala na základnej škole v rodisku a neskôr sa po sobáši vzdelávala sama.
V roku 1903 – 1906 hrávala ochotnícke divadlo v Slovenskom spevokole v Martine. Účinkovala prevažne v hrách slovenských autorov. Počas krátkeho pôsobenia v rumunskom Nadlaku (1907 – 1910) stvárnila plastickú postavu matky v rovnomennej hre Jozefa Gregora Tajovského, ktorý ju aj režíroval (1908). Preložila aktovku Antona Pavloviča Čechova Pytačky, ktorú Tajovský nacvičil s nadlackým Ľudovým kruhom (1909). V roku 1907 sa v Nadlaku zaňho vydala. Po vzniku Československej republiky sa manželia usadili v Bratislave.
Pracovala v osvetových organizáciách, ako redaktorka pôsobila v regionálnych novinách Slovenský východ, neskôr prispievala aj do Robotníckych novín. Od roku 1921 bola predsedníčkou Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej. Po celé obdobie prvej republiky sa zaujímala o politický vývoj a občiansky sa angažovala. Dom Gregorovcov často navštevovali slovenskí, českí a zahraniční spisovatelia. Za všetkých možno spomenúť legendárnych umelcov, ako boli: F. X. Šalda, Vladislav Vančura, Marie Majerová, bulharská spisovateľka Dora Gabe, dánska spisovateľka Karin Michaëlisová či sovietsky spisovateľ Ilja Erenburg.
Po nástupe Adolfa Hitlera k moci v nacistickom Nemecku patrila Gregorová spolu s manželom k výrazným hlasom, ktoré obhajovali územnú integritu a celistvosť Československej republiky. Krátko pred jej rozbitím podpísal Tajovský (spolu s niekoľkými ďalšími československými legionármi zo Slovenska) výzvu slovenským poslancom, aby nevyhlasovali samostatný štát z vôle Hitlera.
Podobne ani Gregorová nesúhlasila s rozbitím Československa a podľa vlastných spomienok chcela odísť do západného exilu, kde chcela bojovať za jeho obnovu. Napokon sa však (aj kvôli svojmu a manželovmu zdravotnému stavu) rozhodla zotrvať v Bratislave. V dome Gregorovcov po vyhlásení Slovenského štátu potom našli útočisko viacerí antifašistickí odbojári, ktorým inak hrozilo uväznenie v koncentračnom tábore v Ilave.
Po Tajovského náhlej smrti v máji 1940 sa Gregorová presťahovala k dcére Dagmar do Prahy. Až do konca vojny pôsobila v českom antifašistickom hnutí. Po vojne bola krátko predsedníčkou Zväzu slovenských žien.
Zomrela vo veku 73 rokov v Prahe, pochovaná je v Tajove.
Ženské hnutie na Slovensku založili v Martine a od samých začiatkov ho robili iba muži (najmä Vajanský, ale aj Ambro Pietor, Jozef Nedobrý). Všetko to vyvrcholilo v brisknom odmietnutí autentických ženských počinov Hany Gregorovej-Lilgovej ako našej prvej sufražetky, glajchšaltovaní jej kníh a článkov ako vecí nemravných atď. Gregorovú potom vyhnalo z Martina najmä povestné odpľutie si Vajanského pred ňou: „Fuj, baba femina!“, aby sa takto grobiansky začala aj nebadaná bovarizácia tohto mesta.
Tvorba Jej literárna tvorba sa začala prekladom románu Dáždnik sv. Petra (Kálmán Mikszáth). Písala prózu, no okrem diel pre dospelých sa venovala i tvorbe pre deti.
Myšlienky
„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Žena dneška má pracovať na novej epoche ľudstva, v ktorej nebude nezaslúženej biedy. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“
Ocenenia
2023 in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Diela Tvorba pre dospelých
1912 – Ženy, zbierka krátkych próz 1920 – Môj svet, kniha noviel 1924 – Pokorní ľudia, kniha noviel 1929 – Slovenka pri krbe a knihe 1930 – Zo srdca, kniha noviel 1933 – Vlny duše, román 1935 – Svet je tak krásny, cestopisné črty 1938 – Čas nezastavíš, román 1945 – Radosť bez tône a slzy vekov 1946 – Ženy-matky za svetový mier, brožúra 1949 – Cudzím dvorom, výber z noviel 1958 – Trpké údely, výber z noviel Spomienky (rukopis, knižne vyšli až po úprave a zredigovaním jej dcérou v roku 1979)
Tvorba pre deti 1922 – O Zorke, čo každému svietila 1922 – Kytka 1926 – Oddané srdiečka 1931 – Rozprávočky z rádia 1933 – Pavko v Prahe
Referencie
Literatúra Encyklopédia dramatických umení Slovenska
Iné projekty
Externé odkazy
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 6 - evanjelická farnosť v Martine; pokrstená ako JAnna Božena Lilge
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Osobnosti z Martina Kategória:Slovenské feministky Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy