Psychóza je všeobecný psychiatrický termín, ktorý je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a/alebo správania psychicky zdravého jedinca. Všeobecne je pre ňu charakteristická porucha kontaktu s realitou, apatia, prežívanie dezorientovanosti vo vzťahoch, bludov až halucinácií, často bizarné presvedčenia (najmä grandiózne a/alebo paranoidné bludy) ale, aj naopak prílišná dôvera k iným (naivita), entuziazmus a prehnaná ambicióznosť, ale aj depresia, latentný útlm, zmeny osobnosti a správania. Chýba vedomie ochorenia, pričom vznikajú ťažkosti v sociálnom pôsobení a problémy v interakcii s okolím. V psychotickej populácii sú mnohými štúdiami preukázané nadpriemerné kreatívne schopnosti a pri niektorých formách psychózy nadpriemerné IQ, ale podpriemerné EQ (emocionálny kvocient) a výsledne slabé sociálne zručnosti.
Ľudia prežívajúci psychotickú epizódu majú pokrivený pohľad na svet, trpia falošnými predstavami alebo halucináciami a bývajú dezorientovaní vo vzťahoch, pocitoch iných a niekedy sú bezdôvodne podozrievaví, alebo práve naopak príliš dôverčiví. Niektorí zažívajú neovládateľné zvraty nálad, od hlbokej depresie až po mániu – stavu nadmerného nadšenia a entuziazmu, ambicióznosti a často prílišnej dôvery spojeného s hyperaktívnym a často výstredným správaním.
Ako psychózu jednoducho označujeme taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a k sebe samému. Počas psychotického ochorenia dochádza v rôznej miere k zmene všetkých základných kvalít duševného života postihnutého. Zmeny v myslení, vnímaní a citoch dosahujú často takej intenzity, že človek nedokáže odlíšiť, čo je a čo nie je skutočné.
Pôvod a etymológia pomenovania Pojem psychóza prvýkrát použil rakúsky filozof Ernst von Feuchtersleben (1806 – 1849) v roku 1845 ako alternatívny fenomén ku šialenstvu a mánii. Pozostáva z gréckych slov psyche (myseľ) a –osis (chorobný stav). Psychóza tak v pravom zmysle slova označuje chorobu mysle.
Rozdelenie typov psychóz Duševné ochorenia Schizofrénia Schizotypálne poruchy Duševné poruchy s bludmi Akútne a prechodné psychotické poruchy Schizoafektívne poruchy Hypochondria a iné somatogénne poruchy Iné poruchy
Rozdelenie príčin psychóz Psychózy sa ako symptómy prejavujú predovšetkým pri nasledujúcich podnetoch: Genetické dispozície Catechol-O-methyltransferáza, resp. COMT zodpovedá za katabolický proces odbúravania dopamínu z tela, pričom v populácii psychotických ľudí sa na základe genetických výskumov potvrdil častý výskyt verzie menej pôsobiaceho génu COMT val158met. V dôsledku toho je u nositeľov génu prítomná vyššia hladina dopamínu. Ale prítomnosť vyššie uvedenej verzie génu sama o sebe psychózu nepodmieňuje a väčšina ľudí s menej pôsobiacim génom sú zdravími. Ide iba o zvýšenú náchylnosť nositeľov génu k vytvoreniu symptómom psychóz v kombinácii s extrémnou formou stresu, alebo iným faktorom podielajúcim sa na vzniku prejavov ochorenia. Psychický stres Strata partnerky/-a, zamestnania... Desociatívne formy stresu, ktoré človeka dištancujú od prístupu k faktom z okolia. Iné Iné ochorenia a poruchy Alzheimerova choroba Epilepsia Horúčka a delírium Závažná avitaminóza Mozgová porážka Mozgový nádor Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) Toxikománia a poruchy vnímania vyvolané zneužívaním farmaceutík Mozgová hyperaktivita vyvolaná nevhodným užívaním Piracetamu Psychóza vyvolaná užívaním Dexametazónu a iných steroidných látok Narúšanie látkovej výmeny v neurónovej sieti, resp. chemická nerovnováha vyvolaná užívaním nenávykového LSD, návykového Efedrínu, Ketamínu a iných psychadelicky pôsobiacich farmaceutík. Psychotické stavy spojené s užívaním alkoholu a inými formami toxikománie
Prehľad Podľa hlavného prúdu psychiatrie nie je psychóza psychiatrickou diagnózou sama osebe, ale je prejavom určitého vážneho duševného ochorenia. Psychóza je iba spoločný odborný výraz pre charakterizujúce sa duševné ochorenie. Najčastejšie sa spája s ochoreniami ako schizofrénia, bipolárna porucha (manická depresia) a vážna klinická depresia. Psychóza sa tiež môže rozvinúť ako následok nekorektného spánkového režimu, dôsledkov hyperaktivity synapsii, fyzických zmien zapríčinených zranením mozgu alebo neurologickou poruchou, drogovou a steroidovou intoxikáciou či vysadením drog a steroidov (obzvlášť pervitínu, alkoholu, barbiturátov a niekedy benzodiazepínov).
Termín psychóza by mal byť odlišovaný od konceptu šialenstva ako právneho štatútu pre nesvojprávne osoby. Rovnako by mal byť odlišovaný od psychopatie ako poruchy osobnosti často spájanej s násilnosťou, nedostatkom empatie a spoločensky manipulatívnym správaním. Pri psychopatii má človek zväčšený sklon k násiliu, pričom deformácia vnímaného sveta je výrazne malá, v psychóze je táto deformácia naopak veľká a sklon k násiliu výrazne menší.
Nakoniec treba zdôrazniť, že psychóza nie je choroba v pravom zmysle slova, ale len sprievodným príznakom či prejavom duševného ochorenia. Napríklad osoby postihnuté schizofréniou môžu žiť dlhé obdobie svojho života bez psychózy, rovnako to platí pre bipolárnu poruchu či depresiu. Naopak sa však môže rozvinúť psychóza u ľudí bez chronického duševného ochorenia ako reakcia na drogu či extrémny stres.
Psychotické stavy vyskytujúce sa po užití drog bývajú vyvolané drogovým predávkovaním, chronickým užívaním alebo ich vysadením. Obzvlášť kokaín, amfetamíny, PCP a halucinogény sú takými drogami, ktoré môžu v zvýšenej miere rozvinúť psychózu.
Veľmi významnými spúšťačmi psychotického stavu naďalej zostávajú rozhádzaný spánkový režim a psychologický stres.
Silné samovražedné sklony psychotikov 90% samovrahov sú jedinci s duševním ochorením. U mániodepresívnej psychózy (bipolárnej poruchy) sa zvyšuje riziko samovraždy oproti obecnej populácii 15-násobne, u depresii 20-násobne a u schizofrénie 8,5-násobne. Až 40% schizofrenikov si siaha na život a približne 10 – 13% z celkovej populácie psychotikov zomrie na následok samovrážd (2/3 samovrahov je po spáchaní činu obvykle zachránených). Mániodepresívna psychóza (bipolárna porucha) je štatisticky na druhom mieste za depresiou v percente samovrážd ľudí trpiacimi duševnými ochoreniami. Približne 3/4.schizofrenikov v priebehu psychotickej príhody trpia depresiami. Vzhladom k percentuálnemu zastúpeniu jednotlivých ochorení v celej populácii ľudia s ochoreniami spojenými so schizofréniou (spolu) páchajú samovraždy najčastejšie. Vyše 90% ľudí bez ohladu na duševný stav a momentálne emocionálne rozpoloženie, ktorý sa chystajú spáchať samovraždu sa o svojom samovražednom pláne niekomu dopredu zdôverí, ale väčšinov je ich priznanie brané ľahkomyselne a ich samovražedné sklony sú hlboko podceňované a často až zosmiešňované. Psychotici počas prejavov ochorenia a/alebo kvôli predsudkom voči ochoreniu často stratia socialnu sieť (partnerku/a, priateľov, kolegov, často aj prácu), stanú sa známymi svojím ochorením, najčastejšie cieleným objektom sarkazmov a ani po vyliečení kvôli nepochopeniu zo strany okolia a predsudkom pre nich nie je jednoduché sa začleniť do spoločnosti a viesť normálny život. Preto sa k samovraždám často uchyľujú aj liečení a vyliečení postpsychotici.
Psychotické prežívanie Pomocou vnímania, myslenia a emócií človek vytvára vo svojej mysli obraz sveta. Tento obraz sveta je u väčšiny ľudí podobný. Je tým daná možnosť si navzájom porozumieť. V psychóze je však kontakt s realitou narušený. Introvert je človek, ktorý príjma viac informácii zo svojho vnútra ako z okolia. Človek si vo svojom vnútri vytvára svet, ktorý je odlišný od toho, ktorý vnímajú ostatní. Vnútorný svet človeka v psychóze sa líši od toho, čo prežívajú iní ľudia. Psychóza však človeka zbavuje schopnosti to rozpoznať.
Psychotik je často veľmi vzťahovačný. Z pocitu vzťahovačnosti všetkého k vlastnej osobe sa môžu postupne vyvinúť bludné presvedčenia a časté pocity prenasledovania. To, čo bolo skôr neurčité, dostáva náhle jasný význam, často veľmi ohrozujúci. Časté sú náboženské a mimozemské zážitky, ktoré môžu prebiehať až ako extáza s mimozmyslovým vnímaním. Chorobné prežívanie síce mení realitu, ale i tak sa nestráca spomienka na normálnu skutočnosť. Chorí sa často dokážu slušne orientovať v realite, dokážu sa navonok aj prispôsobiť a psychotické prežívanie sa môže objavovať len občas a v zlomkoch. Postupne je však správanie a konanie pacienta hlboko ovplyvnené psychotickými skúsenosťami a logikou jeho vnútorného sveta. Tieto skúsenosti sú väčšinou silnejšie než tie reálne, preto im chorý úplne podľahne a naopak neverí svojmu okoliu.
Psychotické prežívanie by sa dalo zhrnúť v celku do troch faktorov – halucinácie, bludy a paranoja, nejasná či nesúvislá reč a myslenie.
Halucinácie
Halucinácia je vnem, ktorý vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti. Ide o vnímanie zdanlivej skutočnosti. Halucinácia patrí medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania.
Halucinácie môžu postihnúť ktorýkoľvek zmyslový orgán – zrak, čuch, hmat, chuť, ale najčastejšie sa objavujú v sluchovej forme, keď pacient počuje „hlasy“. Niektorí ľudia, najmä spočiatku, od týchto hlasov očakávajú niečo pozitívne, sú niečím, čo nie je strašlivé. Niektorí psychotici majú s halucináciami ľudí priateľské vzťahy, platonické zamilované vzťahy, ale aj naopak extrémne nepriateľské a dramatické zážitky. U niektorých sa vyskytujú hlasy, ktoré hovoria niečo hrozné a negatívne veci, alebo niečo prikazujú. Hlasy k chorému niekedy hovoria priamo, alebo hovoria o ňom v tretej osobe, či komentujú jeho konanie. Inokedy človek počuje jednoduché zvuky – zvonenie, tikanie, škrabanie. Falošné zvukové vnemy môže chorý vnímať sluchom alebo ich „počuje“ ako ozvučené myšlienky v hlave. Tieto vnemy sú väčšinou intenzívnejšie než skutočnosť a chorí často so svojimi halucináciami komunikujú a pod vplyvom tohto vnútorného sveta konajú. Pre psychotika, ktorý intenzívne vníma extrémne predstavy situácii s veľmi napätým dejom sa časom stáva apatický nielen voči takýmto nenaplneným dramatickým podnetom z halucinácii, ale aj z reálneho okolia. Psychotik sa kvôli dlhodobému stresu stáva chladnokrvným a vypäté situácie, v ktorých ide o život (blízkeho človeka, jeho/jej) v reálnom svete potom vníma ako klišé (a je sebavedomý a trúfalý).
Veľmi časté sú tiež intrapsychické halucinácie. Pri nich majú chorí pocit, akoby im niekto myšlienky odnímal alebo naopak myšlienky vnucoval. Chorý môže nadobudnúť tiež pocit, že jeho myšlienky sú ozvučované, zverejňované alebo súčasne niekým iným komentované. Niekedy pacienti popisujú pocit, akoby vlastné myšlienky počuli opakovať nahlas.
Pri zrakových halucináciách môže chorý vidieť farby, rôzne tvary alebo osoby a celé farebné scény. Tieto halucinácie sú časté v súvislosti s náboženskými predstavami. Čuchové halucinácie sú často spojené s chuťovými a bývajú súčasťou bludov. Chorý cíti najrôznejšie pachy, väčšinou nepríjemné. Veľký mýtus o schizofrénii sú telesné halucinácie. Na to, aby človek prežíval telesné halucinácie, je potrebná somatogénna diagnóza alebo toxická psychóza. Telesné halucinácie sa týkajú najmäe zvláštnych telesných pocitov, objavujú sa pocity pálenia, elektrizovania, zmien telesných orgánov, najrôznejších dotykov a tranzu.
Bludy a paranoja Bludy sú pevné, chorobné a nevývratné presvedčenia, ktoré nemajú základ v realite. Vychádzajú z pocitu silnej vzťahovačnosti všetkého k vlastnej osobe. Bludné presvedčenia často sprevádzajú intenzívne pocity prenasledovania. Bludy zaraďujeme medzi poruchy myslenia.
Obsahom bludov sú najčastejšie pocity prenasledovania, ale môžu sa vyskytnúť aj bludné presvedčenia o výnimočných schopnostiach, obdarovaní nadprirodzenou mocou, alebo bludy o významnom pôvode či identite. Niekedy majú chorí pocit, že sú kontrolovaní nejakou silou. Častý je náboženský obsah bludov, kedy dochádza až k stavom extázy.
Nesúvislá reč a excentrický kontext myslenia