Južnoslovanské jazyky (staršie: južné slovanské jazykyDVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957 , juhoslovanské jazykyjuhoslovanský. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar) - ale porovnaj juhoslovanské jazyky) sú vetva slovanských jazykov. Vyskytujú sa na Balkánskom polostrove. Hovoria nimi južní Slovania. thumb|right|300px|Južnoslovanské jazyky: politická mapa thumb|desno|300px|Juhoslovanské jazyky: nárečové kontinuum
Členenie južnoslovanské jazyky:KREJČÍ: Jihoslovanské jazyky. Základní informace o jihoslovanských jazycích pro posluchače předmětu Slovanské areály. Slovinština; srbochorvatština (srbština, chorvatština, bosenština, černohorština); makedonština; bulharština. (?)2016 NOSKOVÁ, M. MATEJ ŠEKLI (ed.): MEZI SLOVANY ALIČ T. ET AL.: MED SLOVANI Ljubljana, Univerza v Ljubljani, Filozofska fakulteta 2017, 83 p.. In: LINGUA VIVA ODBORNÝ ČASOPIS PRO TEORII A PRAXI VYUČOVÁNÍ CIZÍM JAZYKŮM A ČEŠTINĚ JAKO CIZÍMU JAZYKU - ROČNÍK XIV/ 2018/ ČÍSLO 27BOGOZCOVÁ, I. Úvod do studia jazyků a gramatiky staroslověnštiny. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2012, S. 7 (citovaná napr. tu [https://is.muni.cz/th/ejr5k/DP_FINAL_VERZE_.pdf) Slovanské jazyky v historicko-kulturních souvislostech - Jihoslovanské jazyky západné južnoslovanské jazyky (západojužnoslovanské jazyky, juhozápadoslovanské jazyky): slovinčina v širšom zmysle: slovinčina v užšom zmysle vindčina - jazyk malej časti rakúskych Slovincov, silno ovplyvnený nemčinou Volkszählung 2001 (†) prekmurčina (východná slovinčina, panónska slovinčina, zámurčina, vendčina) - jazyk uhorských Slovincov resijčina (rezjančina, reziančina, rozajančina, ako nárečie: resijská/rezjanská/rezianská/rozajanská slovinčina) - v Taliansku; niekedy považovaná za slovanský jazyk nesúvisiaci so slovinčinouhttp://resianlanguage.blogspot.com/2016/03/language-and-history-of-resian-valley.htmlMartina Lukáčová: TERSTSKÁ LITERATÚRA: JAZYKOVO – KULTÚRNO – SPOLOČENSKÝ FENOMÉN NA PRELOME 19. A 20. STOROČIA S. 172 bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina (bosniačtina-chorvátčina-srbčina, srbčina-chorvátčina-bosniačtina, srbčina-chorvátčina, srbochorvátčina, chorvátosrbčina, stredojužnoslovančina, stredné južnoslovanské jazyky, centrálny južnoslovanský diasystém; zastarano: ilýrčina, juhoslovančina, južnoslovančina; ako súčasný štandardný jazyk aj: štandardná novoštokavčina, štokavčinaPozri zdroje týchto názvov uvedené v článku srbochorvátčina): srbčina (srbský variant srbochorvátčiny) †slavenosrbčina (slovanskosrbčina) - zmes srbčiny a ruskej redakcie cirkevnej slovančiny (ruskoslovanského jazyka); niekedy považovaná za súčasť srbčiny čiernohorčina - staršie považovaná za súčasť srbčiny bosniačtina (bosniančina) - staršie považovaná za súčasť srbčiny chorvátčina v širšom zmysle (= chorvátsky variant srbochorvátčiny): chorvátčina v užšom zmysle - t. j. západná časť štokavských nárečí a (dnešný či historický) spisovný jazyk na nich založený kajkavčina (ako nárečie: kajkavské nárečia) resp. kajkavský literárny jazyk ISO 639-3 Registration Authority Request for Change to ISO 639-3 Language Code Change Request Number: 2014-056 (completed by Registration authority) Date: 2014-7-3 ISO 639-3 Registration Authority Request for New Language Code Element in ISO 639-3 This form is to be used in conjunction with a “Request for Change to ISO 639-3 Language Code” form Date: 2013-7-25 - prechod medzi chorvátčinou v užšom zmysle a čakavčinou na jednej strane a slovinčinou na strane druhej; od stredoveku do začiatku 19. storočia niekedy považovaná za súčasť slovinčiny; v 18. a na zač. 19. storočia niekedy označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle) čakavčina (ako nárečie: čakavské nárečia) - dnes na Istrii a jadranských ostrovoch, v stredoveku aj v južnom pevninskom Chorvátsku; v stredoveku a ranom novoveku označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle) † zmes čakavčiny a chorvátskej (čakavskej) redakcie cirkevnej slovančiny - v stredovekom Chorvátsku; existencia sporná burgenlandská chorvátčina (=gradiščanská chorvátčina)Benčić, Nikola, Csenar-Schuster, Agnes, Kinda-Berlaković, Andrea Zorka et al.: Gramatika gradišćanskohrvatskoga jezika. Znanstveni institut Gradišćanskih Hrvatov / Wissenschaftliches Institut der Burgenländischen Kroaten, Željezno/Eisenstadt 2003. - z čisto jazykového hľadiska väčšinou spadá pod čakavské nárečia, ale sčasti aj štokavské a kajkavské nárečia moliská slovančina (molizská/molisanská/molizanská slovančina, ako nárečie: moli(z)ská/molisanská/molizanská chorvátčina) - v Taliansku; často považovaná za nárečie chorvátčiny torlačtina (ako nárečie: torlacké nárečia, prizrensko-timocké nárečia, šopské nárečia) - tvorí prechod medzi srbčinou a bulharčinou (a teda západnými a východnými južnoslovanskými jazykmi), často sa považuje za nárečie srbčiny východné južnoslovanské jazyky (východojužnoslovanské jazyky, juhovýchodoslovanské jazyky; zastarano: bulharčina v širšom zmysle): bulharsko-macedónske jazyky (macedónsko-bulharské jazyky, balkánskoslovanské jazykyBIDWELL, C. E. THE MORPHO-SYNTACTIC TYPOLOGY OF THE SLAVIC LANGUAGES 1964 , S. 16, bulharské jazyky): bulharčina v užšom zmysle pomáčtina - často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle banátska bulharčina - v Banáte; často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle macedónčina - staršie považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle egejská macedónčina - v Grécku; často považovaná za súčasť macedónčiny †staroslovienčina a cirkevná slovančina - zaradenie do južnoslovanských jazykov nie je isté, pretože staroslovienčina sa dá tiež považovať za podobnú praslovančine
Prechod medzi západoslovanskými a južnoslovanskými jazykmi tvorila †panónčina (=panónska slovančina) - pozri napr. v článku západoslovanské jazyky.
V minulosti niektorí autori (napr. Czambel) považovali aj slovenčinu za (pôvodom) južnoslovanský jazyk, ktorý bol neskôr počeštený a prípadne popoľštený.
Charakteristika Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:Prevzaté z článku slovanské jazyky. Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesa byti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: chorvátčina: pisat ću, napisat ću, budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam. Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: chorvátčina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den; macedónčina: star, postar, najstar. Formant –ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtine pán – pánové). Macedónčina: den - denovi. Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum
Referencie
Iné projekty