náhľad|Gutenbergova Biblia, exemplár v New York Public Library Biblistika je veda, respektíve presnejšie, označenie viacerých vied tvoriacich relatívne samostatný vedný odbor (synonymum: biblické vedy), zaoberajúci sa Bibliou (Svätým Písmom). Biblistika je teologickou i profánnou (svetskou, napríklad historickou a filologickou) vedou. Jej cieľom je jednak priniesť nové poznatky o Biblii, jej náboženskom, spoločensko-kultúrnom a historickom pozadí, prameňoch, pôvode, obsahu či jazyku, ako aj (z hľadiska „vnútrocirkevného“) „určiť text a správne výklady obsahu Božieho zjavenia obsiahnutého v Biblii“. Znalec v biblistike sa nazýva biblista a znalkyňa biblistka.
Biblistika zahŕňa (literárnu) biblickú kritiku (historicko-kritické metódy výskumu) i biblickú teológiu, ktorá skúma teologický obsah, v dôsledku čoho na Bibliu nazerá aj z pohľadu konfesionálnej doktríny a interpretácie, a jej cieľom je aj pochopenie a vysvetlenie náboženského posolstva z hľadiska konkrétnej vierouky. Veľká časť biblistiky má preto síce nadkonfesionálny charakter, existujú však aj rozdiely týkajúce sa biblického kánonu, vnímania biblickej inšpirácie či výkladu. Niektoré cirkvi Bibliu vykladajú v zmysle cirkevnej tradície či cirkevného magistéria (učiteľského úradu cirkvi), iné voľnejšie (napríklad niektoré protestantské cirkvi). Jedným z hlavných nástrojov biblistiky je biblická exegéza (výklad) Biblie.
Pomocnými biblickými vedami sú biblická archeológia, biblická geografia, biblická história či oblasti intertestamentárnej literatúry. Úzko s ňou súvisí štúdium apokryfov, rabínskej literatúry, mimobiblických textov starovekého Blízkeho východu, gnostických spisov či patristickej literatúry. Odborné štúdium Biblie predpokladá tiež znalosť starovekých jazykov: starogréčtiny, hebrejčiny, aramejčiny, latinčiny, sýrčiny, koptčiny a ďalších.
Biblistika sa vyvinula z teológie, ktorej hlavnou úlohou bola interpretácia biblického textu. Už v patristickom období sa však pri teologickom výklade začali využívať aj niektoré svetské vedy (napríklad štúdium biblických jazykov, textová kritika a filológia). Už v staroveku badať začiatky biblickej hermeneutiky a štúdia rôznych významov Svätého Písma (alexandrijská exegetická škola, antiochijská exegetická škola). Cirkevní otcovia sa zaoberali Starým aj Novým zákonom spoločne a vo svojich komentároch upozorňovali na teologický obsah, ktorý využívali na liturgické, homiletické, katechetické a pastoračné účely. Servilný postoj biblistiky k teológii bol prekonávaný len postupne, pričom k veľkému pokroku došlo v novoveku, keď sa začali formovať špeciálne disciplíny ako biblická filológia či textová kritika.
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Religionistika Kategória:Náboženstvo a veda Kategória:Biblia