Živočíšna bunka je bunka živočíchov (vrátane ľudí), a to v užšom zmysle len bunka mnohobunkových živočíchovživočíšna bunka. In:Malá encyklopédia biológie 1975, S. 553 a v širšom zmysle aj bunka prvokov (čiže jednobunkových živočíchov).
Je to elementárna a najmenšia jednotka živočíšneho organizmu, schopná základných životných funkcií: metabolizmu, rastu, rozmnožovania a dráždivosti. (Text je prevzatý z Malej enc. biológie 1975) Je to druh eukaryotickej bunky. Od ostatných eukaryotických buniek, napríklad od rastlinných buniek, sa odlišuje absenciou bunkovej steny a chloroplastu a menšími vakuolami.
Jej optimálne členenie umožňuje, aby všetky procesy prebiehajúce v nej boli čo najrýchlejšie. Cez bunkovú membránu sa dovnútra dostávajú jednoduché chemické látky tvorené vodíkom, kyslíkom, uhlíkom a dusíkom. Tam sa premieňajú na zložitejšie organické zlúčeniny, napr. bielkoviny a cukry. Bielkoviny sa potom používajú na stavbu telesnej hmoty bunky a cukry bunke dodávajú energiu. Vznik organických zlúčenín je riadený deoxyribonukleovou kyselinou (DNA). Tá je organizovaná v chromozómoch vo vnútri jadra, ktoré riadi všetky procesy v bunke. V DNA sú zapísané informácie, ktoré umožňujú vytváranie iných zložitých látok. Ďalšou dôležitou vlastnosťou DNA je jej schopnosť reprodukovať samu seba. To je podstatou života. Umožňuje jednobunkovému organizmu rásť a rozmnožovať sa.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Bunka