Baroková filozofia je filozofia explikujúca barokový životný pocit (cf. napr. desengaňo) a barokové implicitné významové útvary.
Základnými konštituentami barokovosti filozofie sú: antitetickosť, úsilie o harmóniu, systém a poriadok, heroickosť, extatickosť, nacionálnosť, dynamickosť, teatrálnosť, pansofickosť.
Baroková filozofia existuje približne v časovom intervale druhej polovice 16. storočia až prvej polovice 18. storočia.
Významnými útvarmi barokovej filozofie je baroková scholastika (F. Suarez) a baroková mystika (Tereza Avilská, Jakob Böhme, Ignác z Loyoly a ďalší).
Predstavitelia
Ján Bayer George Berkeley René Descartes Baltasar Gracián Ignác z Loyoly Ján z Kríža Jan Amos Komenský Gottfried Wilhelm Leibniz John Locke Blaise Pascal Baruch Spinoza Francisco Suárez Terézia Ježišova Giovanni Battista Vico
Pozri aj
barok novoveká filozofia barokové umenie
Externé odkazy
Kategória:Novoveká filozofia