Filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením. Dôležitým impulzom v tomto smere bola návšteva aténskych vyslancov v Ríme v polovici 2. st. pred Kr., medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckých filozofických škôl. Približne od tohto obdobia sa v Ríme rozvíjajú tri filozofické prúdy: rímsky stoicizmus, rímsky epikureizmus a rímsky skepticizmus. Okrem nich sa rozvinul rímsky eklekticizmus a rímsky synkretizmus. Na pôde Rímskej ríše sa rozvíjal ďalej novoplatonizmus, novopytagoreizmus, gnostické učenia a vzniká a rozvíja sa kresťanská filozofia.
Pozri aj Rimania (staroveký národ) apologetika rímske cisárstvo rímsky eklekticizmus antická filozofia byzantská filozofia grécka filozofia helenistická filozofia kresťanská filozofia talianska filozofia gnosticizmus agnosticizmus rímska kultúra latinčina antické myslenie novokynizmus novoplatonizmus novopytagoreizmus novoskepticizmus patristika stredný platonizmus rímske právo predstavitelia rímskej filozofie Rímska republika Rím Staroveký Rím mladší skepticizmus mladší stoicizmus alexandrijská škola Taliansko
Externé odkazy
Kategória:Antická filozofia