Rómčina (-kodifikovaný tvar; iné názvy: romčinacigánske nárečia na Slovensku. In: , cigánčina; po rómsky romaňi čhib, rromani ćhib) alebo (ak sa považuje za viacero jazykov) rómske jazyky (romské jazyky, cigánske jazyky), je stredný indoárijský jazyk. Rómčinou hovoria Rómovia roztrúsení po celom svete, ale najmä v Európe, v Rusku a v Ázii.
Terminológia Termín rómčina (resp. romčina, cigánčina, rómské jazyky, romské jazyky, cigánske jazyky) vo význame "to, čím hovoria všetci Rómovia sveta", autori definujú rôzne široko: V širšom zmysle do rómčiny zaraďujú aj jazyky arménska rómčina (čiže lomčina, lomavren) a sýrska rómčina (čiže dómčina, domari); samotná rómčina sa potom niekedy volá (na odlíšenie od rómčiny v širšom zmysle) aj európska rómčina.Cina, S.: Rómsky jazyk. Rómsko-slovenský a slovensko-rómsky slovník pre učiteľov rómskych žiakov, 2006 V užšom zmysle do rómčiny tieto dva jazyky nepatria, t.j. rómčina je potom zhodná s európskou rómčinou. V ešte užšom zmysle do rómčiny nepatria ani tzv. pararómske dialekty (resp. pararómske idiómy/jazyky), napr. anglo-romani. V najužšom zmysle do rómčiny nepatria ani pararómske dialekty, ani dialekt/jazyk Sintov, t.j. sintské dialekty (porov. nižšie delenie podľa Courthiada)
Rómčina sa považuje v literatúre buď za jeden jazyk alebo za zoskupenie viacerých jazykov. Jednotlivá podjednotka rómčiny sa v prvom prípade volá rómsky dialekt (romský dialekt, cigánsky dialekt) a/alebo rómske nárečie (romské nárečie, cigánske nárečie) alebo skupina rómskych dialektov, v druhom prípade sa väčšia podjednotka volá rómsky jazyk (romský jazyk, cigánsky jazyk) a len podjednotka tejto väčšej podjednotky sa volá rómsky dialekt (atď.)/rómske nárečie (atď.) alebo skupina rómskych dialektov. Slovenské slovo rómčina (romčina) je z tohto hľadiska neutrálne - môže znamenať buď rómsky jazyk (ako jazyk všetkých Rómov alebo ako jeden z jazykov Rómov) alebo rómsky dialekt/nárečie alebo skupinu rómskych dialektov/nárečí, obyčajne sa ním však myslí jazyk všetkých Rómov.
Charakteristika Ide o aglutinačný jazyk. Má 8 pádov (nominatív, vokatív, akuzatív, datív, lokál, inštrumentál, ablatív, genitív), 2 rody (mužský, ženský), 3 slovesné triedy, ktoré ovplyvňujú koncovky v časoch. Sloveso má tvary pre: infinitív, osoby, číslo (jedn., množ.), slovesné časy, spôsoby, rody.
Slovesné časy: Prítomný, budúci, minulý nedokonavý, minulý dokonavý Spôsoby: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací prítomný, podmieňovací minulý Rody: činný, trpný Ďalšie prvky: opakovanosť (frekventativ), slovesá majú kauzatívne a pasívne tvary
Veľa slov je prevzatých z jazykov národov, na ktorých územiach Rómovia vo svojej histórii putovali. Základom sú slová indického pôvodu, medzi najstaršie výpožičky patria slová z perzštiny a gréčtiny. Jednotlivé dialekty používané v rôznych krajinách sa odlišujú množstvom týchto prevzatých slov, celkovou slovnou zásobou, fonetikou ale aj gramatikou.
Rómológia (romistika)
Rómológia je odbor, ktorý skúma rómčinu. Prvú gramatiku rómčiny používanej na Slovensku (presnejšie jednej z východoslovenských variet) publikoval v maďarčine rusínsky filológ Jurij Ignatkov (Ihnátko) v roku 1877; autor istý čas pôsobil ako učiteľ v Levoči. Autorkou moderných publikácií o rómčine v 20. storočí bola česká rómologička Milena Hübschmannová. Na Slovensku sa rómológia študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Dialekty (nárečia) z celosvetového pohľadu Rómčina (či rómske jazyky) nikdy nebola spisovným jazykom. Rómovia zväčša hovoria rodným dialektom (nárečím), ale ovládajú aj jazyk štátu, v ktorom žijú.
Existuje veľa spôsobov rozdelenia rómčiny (či rómskych jazykov) na podskupiny/dialekty/nárečia. Nasledujú vybrané príklady delení (takmer výlučne len) európskej rómčiny.
Súčasné konsenzuálne delenie Matras 2005 Matras, Y.: The classification of Romani dialects - A geographic-historical perspective, 2005 rómčina: severné dialekty* - severná a západná Európa, vrátane Pyrenejského polostrova a južného Talianska centrálne dialekty severné centrálne dialekty - južné Poľsko, severné Slovensko, Zakarpatská Ukrajina južné centrálne dialekty - južné Slovensko, Maďarsko, juhovýchodné Rakúsko, severné Slovensko balkánske dialekty v širšom zmysle balkánske dialekty v užšom zmysle (juhobalkánske dialekty v užšom zmysle, juhobalkánske dialekty I) - Balkán, pobrežie Čierneho mora balkánske ZIS-dialekty (skupina bugurdži-kalajdži-drindari, juhobalkánske dialekty II) - severovýchochodné Bulharsko a Severné Macedónsko vlašské dialekty (olašské dialekty) - historické Valašsko a Sedmohradsko a emigranti z týchto oblastí v rôznych častiach Európy severné vlašské dialekty - Rumunsko, Moldavsko, Maďarsko, Srbsko južné vlašské dialekty - celý Balkán, južné Rumunsko a Turecko sporné zaradenie: rómske dialekty iránskeho Azerbajdžanu (Zargari a Romano)
(*) Skupina "severné dialekty" je v niektorých deleniach nahradená týmito skupinami (teda rozdelená na tieto samostatné skupiny): severovýchodné dialekty (baltské dialekty) severozápadné dialekty (nemecko-škandinávske dialekty) britské dialekty - Británia iberské dialekty - Pyrenejský polostrov rómske dialekty južného Talianska slovinské dialekty rómčiny (Istriani, Hrvati, Dolenjski)
Elšík 200x Elšík, V.: Dialektologie a dějiny romštiny - Handout - 2. Modely klasifikace romských dialektů , Poznámka: Za pomlčkou vpravo nasleduje (ak vôbec existuje) najprv špecifický názov etnickej podskupiny/rodu (uvedený v rómčine, nie v slovenčine), ktorá/-rý daným nárečím hovorí, a potom v zátvorke jej/jeho geografická poloha.
rómčina: severná nadskupina britská skupina - Kåle (Wales), Romaničela (†Anglicko, †Škótsko) severozápadná skupina škandinávska podskupina - Škandinávia (sčasti †), †Estónsko sintská podskupina - Sinti (Nemecko, Rakúsko, Česko, Taliansko atď.), Manuš (Francúzsko) severovýchodná skupina západná podskupina - Poľsko východná podskupina - pobaltské republiky, Podolie v Ukrajine, Rusko iberská skupina - Kale († Španielsko, † Portugalsko, † Brazília), Errumančela (Baskicko) centrálna nadskupina severocentrálna skupina západná podskupina - †Česko, západné Slovensko východná podskupina - stredné a východné Slovensko, južné Poľsko, západná Ukrajina, Sedmohradsko juhocentrálna skupina severná podskupina - južné Slovensko, severné Maďarsko vendská podskupina - južné Maďarsko, východné Rakúsko, severné Slovinsko balkánska nadskupina slovinská skupina - Slovinsko, severné Taliansko apeninská skupina - južné Taliansko juhobalkánska podskupina severoarlijská podskupina - Arlija (Srbsko, Prizren v Kosove, Skopje a Kumanovo v Macedónsku) juhoarlijská podskupina - Arlija (Prilep v južnom Macedónsku, Florina a Kardica v severném Grécku) sepečidská podskupina - Sepečides (Volos v Grécku, Izmir v Turecku) epiroská podskupina - Romacila (Epiros v Grécku) erlijská podskupina - Cocomaňa (Cerovo v Bulharsku), Erlides (Sofia v Bulharsku), Yerlides (Velingrad v Bulharsku), Bugurdžides (Varna v Bulharsku) a i. pontská podskupina - Ursara (Rumunsko, Moldavsko), Kirimitika (Krym, južné Rusko, Gruzínsko) iránska podskupina - Zargari (severný Irán) severobalkánska skupina západná podskupina - Burgudžides (Kosovo), Kovača (Severné Macedónsko) kalajdžijská podskupina - Kalajdžides (Bulharsko), Spoitori (Rumunsko) centrálna podskupina - Nange (Sliven v Bulharsku) drindárska podskupina - Muzikantska (Sliven v Bulharsku), Drindara (Šumen v Bulharsku) xoraxanská podskupina - Xoraxane/Chorachane (Kaspičan v Bulharsku), Gadžikane (Varna v Bulharsku) [T.Moco pozn.: "Gadžikane(s)" znamená " vo väčšine Rómskych dialektoch "(po)Nerómske/(y)" je preto otázna presnosť pomenovania tejto skupiny] vlašská nadskupina severovlašská skupina lovárska podskupina - Lovara (Sedmohradsko, Maďarsko), Čurara a Kherari a Drizari a ďalšie skupiny (Slovensko, Česko, Rakúsko, Poľsko, Nórsko a inde) kalderašská podskupina - Kalderaš (Rumunsko, Srbsko, Bulharsko, Rusko, Švédsko, Francúzsko, Amerika a inde) juhovlasšská skupina severná podskupina - Rakarenge (Rumunsko), Rabešte (Vojvodina v Srbsku) gurbetská podskupina - Gurbeti (Sriem, Bačka, Bosna, Srbsko, Kosovo), Dasikane (Čierna Hora), Xoraxane/Chorachane (Taliansko), Džambaza (Severné Macedónsko), Albánsko južná podskupina - Rešitare(Velingrad v Bulharsku), Filibidžija a Kalpazea a ďalšie skupiny (Grécko) východná podskupina - Cocomaňa (Lom a Vidin v Bulharsku), Kalburdžudes (Sindel v Bulharsku), Kalajdžides (Varna v Bulharsku), Laxi (Turecko) ukrajinská skupina - Servi (východná Ukrajina) cerhárska skupina - Cerhara a Gurvara a ďalšie skupiny (Sedmohradsko, Maďarsko)
Ethnologue (2013)
rómske jazyky (resp. makrojazyk rómčina http://www-01.sil.org/iso639-3/documentation.asp?id=rom): severné rómske jazyky waleská rómčina - Anglicko a Wales fínska rómčina kalo baltská rómčina - nárečia: estónska rómčina, lotyšská rómčina, severoruská rómčina, poľská rómčina, bieloruská rómčina sintská rómčina - nárečia: abbruzzesi, srbská rómčina, slovinsko-chorvátska rómčina karpatská rómčina - nárečia: východoslovenská rómčina, západoslovenská rómčina, moravská rómčina balkánska rómčina - nárečia: arlija, dzambazi a drotársky dialekt vlašská rómčina (olašská rómčina) - nárečia: churari, východné vlašské dialekty(bisa), ghagar, grekurja (greco), kalderaš, lovari, machvano, severoalbánske dialekty, skupina usadených Rómov v Bulharsku, skupina usadených Rómov v Rumunsku, srbsko-bosnianske dialekty, juhoalbánske dialekty, ukrajinsko-moldavské dialekty, zagundzi.
Mimo rómskych jazykov, ako tzv. zmiešané jazyky, sú vedené https://www.ethnologue.com/subgroups/mixed-language: lomčina (lomavren, boša) - arménsko-rómsky jazyk errumančela - baskicko-rómsky jazyk kočovnícka dánčina (rodi, rotwelsch) - dánsko-rómsky jazyk kočovnícka nórčina (rodi) - nórsko-rómsky jazyk tavringer romani (kočovnícka švédčina, svensk rommani, resande romani, rommani) -švédsko-rómsky jazyk angloromani (anglická rómčina, rómska angličtina, pogadi chib, posh 'n' posh, romanichal) - anglicko-rómsky jazyk jeniština - nemecko-jidiškos-rómsko-rotwelschský jazyk rómsko-grécky jazyk (hellenoromani) - grécko-rómsky jazyk caló - ibersko-rómsky jazyk rómsko-srbský jazyk
Kaufman (1979)Mruškovič, v.: Európa jazykov a národov.., 2008 rómčina: severná rómčina sintský dialekt (sinto) - Nemecko a Francúzsko, severné Taliansko, Rakúsko, Holandsko, Švajčiarsko, bývalé Východné Prusko britský dialekt - Spojené kráľovstvo, Austrália, severná Amerika baltský dialekt - Lotyšsko, Estónsko, Rusko, ukrajinské Podolie, centrálne Poľsko severský dialekt (nordický dialekt, škandinávsky dialekt) - Škandinávia centrálny dialekt (karpatský dialekt) - Česko, Slovensko, južné Poľsko, ukrajinská Halič, rumunské Sedmohradsko iberská rómčina - Pyrenejský polostrov, Latinská Amerika balkánska rómčina čiernomorský dialekt - Ursari v Rumunsku paspatiánsky dialekt (paspatský dialekt) - európske Turecko a Bulharsko železiarsky dialekt - Bulharsko drotársky dialekt - Bulharsko a Severné Macedónsko erlijský dialekt (erli) - južné Taliansko maďarský dialekt - Maďarsko a Burgenland grécka rómčina - európske Turecko zargari - iránsky Azerbajdžan vlašská rómčina ukrajinský dialekt - východná Ukrajina centrálny vlašský dialekt - Rumunsko, Maďarsko, západná Ukrajina, celá Amerika lovarský dialekt - Poľsko, Nemecko, Maďarsko južný vlašský dialekt - Albánsko, bývalá veľká Juhoslávia, Rumunsko, Bulharsko, celá Amerika juhovýchodný vlašský dialekt - Rumunsko, Bulharsko
Čerenkov a Ventceľová ((?)1976) Kjučukov, Ch. S.: Lingvodidaktični problemi na obučenieto pri ranen bilingvizam, 1997, str. 72 Cina 2006 (asi sa cituje dielo:VENTCEĽ, Taťjana V. – ČERENKOV, L. N.: Dialekty cyganskogo jazyka. In: Jazyki Azii i Afriki 1, 1976)Robertson, G. R.: THE ROMANI PEOPLE AND SELECTED