Frankfurt nad Mohanom je najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka. Užšia mestská oblasť mala v roku 2010 približne 2,3 milióna obyvateľov a celý metropolitný región Rhein-Main je s vyše 5,6 miliónmi obyvateľovOrganization for Economic Cooperation and Development, Competitive Cities in the Global Economy, OECD Territorial Reviews, (OECD Publishing, 2006), Table 1.1 druhý najväčší metropolitný región Nemecka. Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej bankyhttp://www.ecb.int/home/html/index.en.html, najdôležitejším finančným centrom Nemecka a významným svetovým finančným mestom. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Od stredoveku neprestajne patrí k najdôležitejším mestám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Jeho centrálna poloha v Európe podstatne pomáha rozvoju Letiska Frankfurt nad Mohanom, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak v nákladnej preprave. Letisko je motorom rozvoja celého regiónu. Jedinečnou v Európe je známa Frankfurtská Skyline, pozostávajúca z mrakodrapov, ktoré patria k najvyšším v Európe.
Erb Erb vyobrazuje striebornú orlicu so zlatou korunou na červenom pozadí. Orlica symbolizuje niekdajší štatút mesta ako slobodné ríšske mesto. V 20. rokoch 20. storočia mal byť erb nahradený v radikálne zjednodušenej forme. Primátor Ludwig Landmann chcel v duchu času zameniť orlicu expresionistickou verziou. Obyvateľstvu sa taký návrh nepáčil a rýchlo bola zavedená verzia pôvodného erbu.
Geografia Geografická poloha Mesto leží centrálne v najdôležitejšej hospodárskej časti krajiny, juhovýchodne od pohoria Taunus na juhozápade Nemecka, obojstranne popri spodnom toku rieky Mohan. Približne 1/3 mestského územia je vyznačená ako krajinné chránené územie s názvom Frankfurter Grüngürtel. Do tohto územia patrí aj mestský lesopark Frankfurter Stadtwald, jeden z najväčších mestských lesoparkov v Nemecku. Najvyššie položeným miestom mesta je Berger Warte () v geologickej formácii Berger Rücken v mestskej časti Seckbach. Najnižší bod () leží na brehu rieky Mohan v mestskej časti Sindlingen. Mesto leží na najsevernejšom okraji nížiny Oberrheinischen Tiefebene, ktorá sa rozprestiera od Bazileju až po oblasť Rýn-Mohan.
Susediace okresy Frankfurt hraničí na západe s Main-Taunus-Kreis (mestá a obce Hattersheim am Main, Kriftel, Hofheim am Taunus, Kelkheim (Taunus), Liederbach am Taunus, Bad Soden am Taunus, Sulzbach (Taunus), Schwalbach am Taunus a Eschborn), na severozápade s Hochtaunuskreis (mestá Steinbach (Taunus), Oberursel (Taunus) a Bad Homburg vor der Höhe), na severe s Wetteraukreis (mestá Karben a Bad Vilbel), na severovýchode s Main-Kinzig-Kreis (obec Niederdorfelden a mesto Maintal), na juhovýchode a mestom Offenbach am Main, na juhu s Kreis Offenbach (mesto Neu-Isenburg) a na juhozápade s Kreis Groß-Gerau (mestá Mörfelden-Walldorf, Rüsselsheim a Kelsterbach).
Členenie mesta náhľad|vľavo|Pričleňovanie obcí k Frankfurtu
Mestské časti a obvody Mesto je rozdelené do 46 mestských častí a tie sú ďalej rozdelené do 118 podčastí. Rozlohovo najväčšou mestskou časťou je Sachsenhausen-Süd. Väčšina mestských častí sú pričlenené obce a pôvodné mestá (napr. Höchst). Niektoré, ako napríklad Nordend, vznikli počas prudkého rastu mesta v gründerskom období. Iné vznikli zo sídlisk, ktoré dovtedy patrili iným mestským častiam ako napríklad Dornbusch. 46 mestských častí je v spolu zadelených do 16 mestských obvodov, z ktorých každý má poradný zbor s jedným predsedom.
Pričleňovanie obcí Až do polovice 19. storočia pozostával Frankfurt nad Mohanom zo súčasných mestských častí Altstadt, Innenstadt, Bahnhofsviertel, Gutleutviertel, Gallusviertel, Westend, Ostend, Riederwald, Sachsenhausen a časti Nordendu. Od roku 1877 boli mnohé samostatné obce a mestá pričlenené k Frankfurtu.
Panoráma mesta 800px|náhľad|stred|Panoráma mesta Centrum mesta Obraz mesta sa po druhej svetovej vojne prudko zmenil kvôli škodám spôsobených bombardovaním a nasledovnou „modernou“ obnovou, ktorej mesto vďačí za sieť ulíc „vhodných pre autá“ a netypickú zástavbu starého mesta. Z niekdajšieho najväčšieho súvislého historického centra Nemecka zostalo iba málo. Z vyše 4 000 hrazdených domov ostal bez rozsiahlych poškodení iba jediný – „Haus Wertheym“. Už krátko po roku 1900 sa vykonávali prerazenia ulíc (Braubachstraße) a demolácie celých štvrtí (Judengasse). Zvyšky historického starého mesta sa nachádzajú na Römerbergu, jednom z najznámejších námestí Nemecka. Frankfurt-Altstadt je štvrť južne od Zeilu, na západe ohraničená ulicou Neue Mainzer Straße, východne Fischerfeldom a z juhu Mohanom. V Altstadt sa nachádza aj Katedrála sv. Bartolomeja a známy kostol svätého Pavla. Terajšie mestské centrum – Innenstadt, bolo založené v roku 1333 ako Neustadt (Nové mesto), prešlo začiatkom 19. storočia značnými zmenami. Barokové opevnenia s ich veľkými hradnými vežami, ktoré ohradzovali staré a nové mesto boli odstránené a namiesto nich sa spravil park okolo starého mesta. Fischerfeld (východne od starého mestského múru) bol novovybudovaný. Mestský plánovač Georg Heß vydal smernicu, v ktorej bolo určené, ako majú novostavby vyzerať. Požadoval, aby stavitelia dodržiavali klasicistický štýl. Príkladom frankfurtského klasicizmu je napríklad v rokoch 1820 až 1825 vybudovaná a v roku 1944 zničená Stará mestská knižnica (Alte Stadtbibliothek), ktorá bola nedávno znovupostavená ako „Literaturhaus“ v pôvodnom štýle na brehu Mohanu a je prístupná verejnosti. K tomu prišlo v roku 1827 nariadenie, v ktorom sa stanovilo, že chodníky prerobených hradných múrov nesmú byť zastavané. Toto nariadenie je ešte stále v platnosti, hoci mesto povolilo niekoľko výnimiek (Alte Oper, divadlo, mestské kúpalisko). Koncom 19. storočia sa stala Hauptwache stredobodom mesta. Zeil sa stal hlavnou nákupnou ulicou. V rokoch 1678 – 1681 bol pri vstupe na Zeil postavený barokový kostol svätej Kataríny, dnes najväčší evanjelický kostol Frankfurtu, úzko spätý s Goetheho rodinou.
Od 50-tych rokov sa Frankfurt etabloval ako mesto výškových budov. Henninger-Turm v Sachsenhausene postavená v roku 1960 bola prvou frankfurtskou budovou, ktorá prekonala výšku () západnej veže Kaiserdomu. Najvyššie výškové budovy 70-tych rokov (Plaza Büro Center/ Hotel Marriott, DG-Bank, strieborná veža Dresdner Bank) boli s výškou približne najvyššie v Nemecku. Messeturm dosiahla roku 1990 výšku 257 metrov a stala sa najvyššou budovou Európy, až kým ju o sedem rokov neskôr s výškou (vrátane stožiara) prekonala centrála Commerzbanky. Okrem výškových budov sú v meste ešte stále skvostné pobočky bankových domov zo začiatku 20. storočia a medzi vysokými kancelárskymi budovami je možné rozoznať aj budovy kostolov. Pomocou rámcového plánu pre výškové budovy sa pokúšalo zabrániť divokému urbanistickému rastu, ale boli a sú umožnené rôzne výnimky, ako napríklad novostavba Európskej centrálnej banky v štvrti Ostend. Momentálne najradikálnejšiu zmenu mimo tohto rámcového plánu uskutočňuje Frankfurt na nákupnej ulici Zeil. Tam vzniká na Hauptwache, na najdrahšom stavenisku Európy, exkluzívne nákupné stredisko so skupinou výškových budov na niekdajšom pozemku nemeckých telekomunikácií. Projekt „FrankfurtHochVier“ je riadený holandskou firmou MAB. Popri tom sa má znovu vybudovať palác Thurn und Taxis (postavený 1727 – 1741, zničený 1944) do stavu podobnému pôvodnému a začleniť moderné nákupné stredisko s prvotriednymi hotelmi a kancelárskymi budovami.
Okrsky gründerského obdobia náhľad|Pôvodne koniareň postavená v roku 1880, Ulmenstraße, mestská časť Frankfurt-Westend. Od roku 1830 vznikali mestské časti Westend, Nordend a Ostend. Po postavení hlavnej železničnej stanice vznikla v 90-tych rokoch 19. storočia staničná štvrť Bahnhofsviertel na území troch pred tým priamo s týmto územím susediacich železničných staníc. Zástavba pokračovala pozdĺž výpadoviek ako Eschersheimer Landstraße alebo Bockenheimer Landstraße. Zvyčajne sa stavali štvorposchodové budovy vo Wilhelmskom štýle gründerského obdobia a pri tom boli väčšinou zbúrané a nahradené klasicistické budovy. Mestské časti pripojené k mestu okolo roku 1890 ako napr. Bockenheim a Bornheim boli taktiež integrované – pripojené na nové ulice a električkovú dopravnú sieť, ale zachovali si až dodnes svoj vlastný charakter. Na vytýčenie novej hranice mesta bol začiatkom 20. storočia vybudovaný druhý okruh Alleenring, ktorý sa stal okruhom s hustou dopravou. Okrem parkov na mieste bývalého hradného múra, vznikli v meste ďalšie verejné parky. V mestskej časti Nordend-Ost sa napríklad nachádza Bethmann-Park s čínskou záhradou nebeského pokoja. V Nordende ležia takisto Holzhausenpark a Günthersburgpark. Západne, v mestskej časti Westend-Nord, leží Grüneburgpark a v časti Ostend Ostpark.
Höchst a okrajové mestské časti Po roku 1920 nasledovali veľké sídliská plánované Ernstom Mayom mimo okruhu Alleenrings, ktoré symbolizujú Nový Frankfurt. Napríklad Römerstadt na severe pri Heddernheime, veľké sídlisko Bornheimer Hang na východe, sídlisko Riedhof a Heimatsiedlung na juhu. Mestské územie sa rozrástlo ďalej v 1928 cez pričlenenia obcí. Mesto Höchst am Main obohatilo Frankfurt o historické jadro, ktoré je dodnes veľmi dobre zachované. Je tam najstaršia budova mesta – kostol Justinuskirche. Posledné pričlenenia boli uskutočnené v rokoch 1972 a 1978 na severovýchode (Kalbach, Harheim, Nieder-Eschbach a Nieder-Erlenbach a na východe Bergen-Enkheim).
História Frankfurt nad Mohanom bol prvýkrát spomenutý 22. februára 794 v listine Karola Veľkého pre regensburgský kláštor Sv. Emmerama. V tejto listine bolo po latinsky uvedené: „…actum super fluvium Moin in loco nuncupante Franconofurd“ – „vystavené na rieke Mohan na mieste, zvané Frankfurt.“ Nepretržité osídlenie tejto pahorkatiny je však dokázané od mladšej doby kamennej. Na tomto mieste vznikol po rímskom vojenskom tábore v Merovejovských časoch franský kráľovský dvor. V 843 bolo vo Frankfurte dočasne najdôležitejšie kráľovské Falcko východofranskej ríše a sídlo ríšskeho snemu. V roku 1220 sa stal Frankfurt slobodným ríšskym mestom. Zlatá bula ustanovila Frankfurt od roku 1356 stálym volebným mestom rímskeho kráľa potom, ako sa tu uskutočnilo od roku 1147 najviac volieb kráľov. Od 1562 boli vo Frankfurte korunovaní aj cisári. Posledným bol v roku 1792 František II. Po páde Svätej rímskej ríše vstúpil Frankfurt pod vládu kniežacieho arcibiskupa von Dalberga, ktorý ho spolu so svojimi kniežatstvami Regensburgom a Aschaffenburgom zjednotil ako samostatný štát do Rýnskeho zväzu. Roku 1810 odstúpil Dalberg Regensburg Bavorsku a bol odškodnený územím Hanau a Fulda. Spolu s mestom Frankfurt a Aschaffenburgským územím vytvoril tento a celok krátkotrvajúce (1810 – 1813) veľkovojvodstva Frankfurt. So zrútením napoleonského systému sa Frankfurt dostal 14. decembra 1813 pod dočasnú správu víťazných spojencov pod prefektom Carlom von Günderrodom. Na Viedenskom kongrese plánovalo Bavorské kráľovstvo anektovanie Frankfurtu, ale výsledkom kongresu bolo obnovenie štatútu Frankfurtu ako slobodného mesta v rámci Nemeckého spolku. Týmto bol vedľa Hamburgu, Brém a Lübecku jedným zo štyroch slobodných miest, ktoré si udržali svoj tradičnú mestskú slobodu až do moderných čias. Bol tu zriadený Spolkový snem Nemeckého zväzu. Roku 1848 prišlo v nemeckých štátoch k revolúcii. Zvolané Národné zhromaždenie zasadalo vo frankfurtskom kostole svätého Pavla.
náhľad|Pohľad na mesto okolo roku 1900